Slepo (AK/SN). „Es kommt darauf an, das Hoffen zu lernen“ rěka něhdźe hodźinu trajacy dokumentarny film swobodneje režiserki a dramaturgowki Annetty Dorotheje Weber, kotryž předstaja tele dny we wobłuku turneje ducy po Łužicy. Po prapremjerje w Mannheimje, hdźež Weber bydli a skutkuje, pokazachu produkciju minjeny tydźeń w Choćebuzu a w Běłej Wodźe. Wčera prezentowa wona pask w kopatej połnej Slepjanskej cyrkwi.

Delnjoserbska literatura w srjedźišću

wutora, 28. februara 2023 spisane wot:

Žitawa/Choćebuz (DY/SN). Swobodne Radio Zett ze Žitawy wusyła njedźelu 5. a 12. měrca, stajnje w 16 hodź. dalšej hodźince serbskeje literatury. W srjedźišću přichodneju čitanjow (w interneće pod www.radio-zett.org) steja tónkróć delnjoserbske awtorki a awtorojo a jich lite­rarne tworjenje. Tak so w prěnim měrcowskim woknu 5. měrca słowa jimaja młoda poetka Jill-Francis Ketlicojc a młody poet Maks Bagańc kaž tež hižo nazhonita basnjerka Lenka a znaty spěwotwórc Bernd Pittkunings.

W druhim wusyłanju 12. měrca po­dataj młoda awtorka Justyna Michniuk, pisaca tohorunja prozu, a njesprócniwy tekstar pěsnjow najwšelakorišeje družiny Werner Měškank dohlad do swojeho pisanja. Při tym skedźbnitaj tež na njeboh Alfreda Měškanka a jeho wobšěrne přebasnjenja słowjanskeje literatury do delnjoserbšćiny. Za wobě hodźince su akterojo čitanjow hudźbu wupytali, kotraž jim wosobinsce na wutrobje leži. Serbske a mjezynarodne štučki wobrubja runje tak čitanja kaž krótke bjesady ze sobuskutkowacymi.

Benjamin Běgaŕ

wutora, 28. februara 2023 spisane wot:
Před 150 lětami narodźi so jako syn wučerja w Janšojcach Benjamin Běgaŕ, pozdźiši městopředsyda Maśicy Serbskeje a posledni serbski farar Wětošowa. W Greifswaldźe a Kielu studowaše teologiju. Po tym bě wot lěta 1902 w Picnju z diakonom a wobdźěli so aktiwnje na młodoserbskim hibanju w Delnjej Łužicy. Zhromadnje z fararjom Hajnom Rizom je załožił a redaktorił delnjoserbski časopis Wosadnik. Tohorunja dopisowaše do Bramborskeho Casnika a dalšich časopisow. 1908 zastupi do Maćicy Serbskeje. Wot lěta 1910 bě Běgaŕ z fararjom na sewjeru Němskeje. Wot 1929 do 1941 bě z archidiakonom we Wětošowje a ze serbskim fararjom. Měješe wulki podźěl na organizowanju poradźeneho swjedźenja k 50. jubileju Maśicy Serbskeje 1930 we Wětošowje. Běgaŕ spisa zhromadnje z Herbertom Cernu knihu „Wendisches Volkstum in der Gegenwart“. Běgaŕ bě ­wustupił přećiwo redaktorce Casnika a basnicy Miny Witkojc a dźěłaćerskeje spisowaćelki ­Marjany Domaškojc. Nochcyše, zo žony a njestudowani pěsnja. Zemrě 26. po­žnjenca 1945. Jeho čestny row z dwurěčnej taflu je we Wětošowje zachowany. Manfred Laduš

Fararja a Maćicarja wopominali

póndźela, 27. februara 2023 spisane wot:
Na wopomnjensku swjatočnosć składnostnje 100. posmjertnin něhdyšeho Hodźijskeho fararja a předsydy Maćicy Serbskeje, Jana Pawoła Křižana, bě minjenu sobotu něhdźe 50 hosći, potomnikow a přiwuznych přichwatało. Na Hodźijskim kantoraće je dr. Gerat Krawc z Hodźijskeho domizniskeho towarstwa žiwjenje a skutkowanje předstajił. Dr. Annet Brězanec wopisowaše Křižanowu dołholětnu redaktorsku dźěławosć za Misionski Posoł a Protyku „Předźenak“, spominaše na jeho publicistiske dźěło a rozłoži jeho zasłužby jako předsyda Maćicy 1905–1923. Něhdyši wjesnjanosta Peter Beer wěnowaše so stawiznam burskich statokow Křižanec wulkoswójby w Hodźijskej wosadźe. Na to počesćichu Křižana při jeho rowje. Foto: Franc Šěn

Němski Reichstag so palił

póndźela, 27. februara 2023 spisane wot:

27. małeho róžka před 80 lětami organizowachu nacistiske mócnarjo w Němskej wulku šamału prowokaciju. Woni zapalichu w Berlinje twarjenje němskeho parlamenta Reichstag a chcychu tole komunistiskej stronje do črijow sunyć. W nocy zapalichu tajnje njeznaći wulke twarjenje, kotrež spěšnje wupali. Hižo w prěnjej powěsći zjawnosći tukachu na komunistow, hačkuli bě so hakle zwěsćiło, zo so pali. Tale prowokacija, za kotruž po pozdźišim zwěsćenju naměstnik Hitlera Hermann Göring jako šef pruskeje policije zamołwity bě, znjewužiwachu nacisća za teror a zajeće komunistow a socialdemokratow. Hišće w nocy, hdyž so Reichstag paleše a po tym, zajachu mužojo SA a policisća w Berlinje něhdźe 1 500 čłonow KPD, SPD a dalšich přećiwnikow nacijow.

28. małeho róžka 1933 bu Postajenje reichskeho prezidenta Paula von Hindenburga za škit luda a stata wozjewjene. Z njej so praktisce zakładne prawo Weimarskeje wustawy zběhnychu. Po cyłej Němskej bu na tysac lěwych přećiwnikow nacijow zajatych.

Miliony abo samy wětr

pjatk, 24. februara 2023 spisane wot:
Produkować film njeje runjewon tunja naležnosć. Lońši blockbuster „Avatar: The Way of Water“ na přikład je bjez kóštow za wabjenje znajmjeńša 330 milionow eurow płaćił; přerězny budget za telewizijny krimi „Tatort“ wučinja něhdźe 1,4 miliony eurow. Na druhim boku eksistuje po cyłym swěće scena amaterskich filmowcow, kotřiž takrjec nimale bjez pjenjez („low“ resp. „no budget“) častodosć kedźbyhódne paski zwoprawdźeja. Jich najwažniši kapital: entuziazm, kreatiwita a sep pilnych pomocnikow. Toho nadźija so tež w Grodku, hdźež chcedźa po móžnosći takrjec cyłe město do produkcije „łužiskeho filma za Łužičanow“ zapřijimać. Koncept to, kotryž móhł so z modelom stać – poradźi-li so, při wšěm lokalnym koloriće pasle jenož „internje“ zrozumliwych žortow wobeńć a přihladowarjow tež zwonka regiona zahorić. Zakład toho wšak je derje spisany, přeswědčacy scenarij – wšojedne, hač tča za projektom miliony abo hač je ze samoho wětra žiwy. Bosćan Nawka

Z wodźenjomaj po wosebitej wustajeńcy „Wšo je krajina – serbski moler Jan Buk“ – raz němsce, raz serbsce w 15 resp. 16 hodź. – zakónča zajutřišim, njedźelu, přehladku twórbow „mištra barbow“ w Budyskim Serbskim muzeju. Přichodnje prezentuja ju w modifikowanej formje mjez druhim we Wrócławju, w Choćebuzu a Złym Komorowje. Foto: SN/Hanka Šěnec

Čitajće w nowym rozhledźe (24.02.23)

pjatk, 24. februara 2023 spisane wot:

Loni w oktobrje organizowaše Maćica Serbska we wobłuku jubilejneho lěta Handrija Zejlerja (1804–1872) a Korle Awgusta Kocora (1822–1904) wědomostny sympozij. Wjetšina přednoškow, kotrež tam prezentowachu, je nětko w pisomnej formje w měrcowskim wudaću Rozhlada wozjewjena. Prof. Dietrich Šołta wěnuje so Zejlerjej jako „wótcej serbskeje poezije“, zwjazuje jeho tworićelske skutkowanje ze žiwjenjoběhom a pokazuje, kak so z nim doba nabožneho a „wučeneho“ pismowstwa kónči a nowočasna beletristika započina. Dr. Franc Šěn zhladuje na Zejlerja jako nowinskeho redaktora w dobje předměrca. Jara nazornje a z pomocu listow rysuje ćeže wokoło załoženja Jutnički, předchadnika Tydźenskeje Nowiny, kotrejež redaktor Zejler potom bu. Jako tajki pak oficialnje njewustupowaše. Nimo toho sta so z redaktorom Misionskich Powěsćow, čemuž móžeše so jako farar zjawnje lóšo wuznawać. Prof. Thomas Menzel zaběra so w swojim přinošku „Gender, ptači kwas a Handrij Zejler“ z genderowymi poćahami na přikładźe tekstow z 19.

Njezabyta spisowaćelka Brigitte Reimann

štwórtk, 23. februara 2023 spisane wot:

Wojerecy (KD/SN). Spisowaćelka Brigitte Reimann słuša bjezdwěla do Wojerowskeje kulturneje krajiny a to, byrnjež je hižo 20. februara 1973 z jenož 39 lětami na raka zemrěła. W swojich romanach a stawiznach, kotrež móžachu so zdźěla hakle postumnje a po kóncu časa Němskeje demokratiskeje republiki wozjewić, powěda wona bjez tabu wo wšědnym dnju 1950tych a 1960tych lět.

Opera so zaso do Prahi nawróći

štwórtk, 23. februara 2023 spisane wot:

Praha (dpa/SN). Opera „Šaty činja ludźi“ wot nacijow přesćěhaneho komponista Alexandera Zemlinskeho so po wjace hač 100 lětach na Statnu operu w Praze nawróći. „Hudźba Zemlinskeho runa so wohnjostrojej: Wona je wobdźiwajomnje pisana a z hoberskej energiju nabita“, rjekny litawska dirigentka Giedre Slekyte do premjery nowoinscenacije jutřiši pjatk. Předźěłana a doskónčna wersija twórby měješe 20. apryla 1922 w Nowym němskim dźiwadle prapremjeru.

Tekst opery złožuje so na powědančko šwicarskeho spisowaćela Gottfrieda Kellera. Dźe wo krawcoweho pomocnika, kiž so jako hrabja wudawa a wo kotrehož přichilnosć so mnozy ludźo prócuja. To je w dźensnišim času aktualna tema, zdźěla režiserka předstajenja w němskej rěči, Nižozemjanka Jetska Mijnssen: „Kelko wot nas sćěhuje někoho, kotryž ničo za nas činić njemóže, a tola sej přeco zaso myslimy, zo so to wudani.“

Hłownu rólu wopačneho hrabje Strapinskeho spěwa tenor Joseph Dennis z USA, čłon Semperoweje opery. Zemlinsky dyrbješe 1938 přesćěhanja Židow dla do USA ćěkać, hdźež 1942 zemrě.

nowostki LND