Chrósćicy (SN/MiR). Na wšě 120 dźěći je minjenu sobotu dopołdnja na Chróšćanskej farje předspěwało. Wone chcedźa pódla być, hdyž předstaja w oktobrje na jewišću „Jednoty“ produkciju serbskeho dušepastyrstwa za dźěći a młodźinu „Z TOBU – Bohu swjećene lěto“. A to njeběchu ani wšitcy, kotřiž chcedźa sobu činić. Dohromady bě so nimale 140 zajimcow přizjewiło. „Ći, kotřiž njejsu dźensa pódla być móhli, dóstanu přiwšěm składnosć, swój spěwny talent dopokazać. Dokładny termin chcemy staršim přichodne dny zdźělić“, rozłoži hłowna organizatorka z dekanatneho dušepastyrstwa Sabina Lanzyna. „Smy překwapjeni, zo so telko dźěći a młodostnych wo to prócuje na projekće pódla być. Wěmy pako, zo njebudu wšitcy w chórje sobu spěwać móc. Chcemy přiwšěm telko dźěći kaž móžno zapřijeć. Wšako budu na jewišću tež hrajerjo bjez konkretneje róle trěbni. Pytani su starši šulerjo, kotřiž chcyli za kameru stać a předstajenja nahrawać, a mnozy budu rejować.“
9. nalětnika 1822 narodźi so chěžkarskej swójbje na Židowje pola Budyšina pozdźiši serbski wučer a doprědkar Korla Arnošt Pjekar. Nadarjeny pachoł chodźeše štyri lěta na Krajnostawski wučerski seminar w Budyšinje, hdźež su so tehdy tež Korla Awgust Kocor, Jan Bohuwěr Mučink, Jan Barko a dalši na wědomych serbskich wučerjow kubłali. W lěće 1842 nastupi swoje prěnje wučerske městno na Židowje, kotrež 1850 wopušći. Po tym bě 34 lět wučer w Budyšinje a kantor Michałskeje wosady. Pjekar bě mjez doprědkarskimi pedagogami za čas serbskeho wozrodźenja w lětomaj rewolucije 1848 a 1849 a bě zdobom jedyn z najaktiwnišich. 1847 bě mjez sobuzałožerjemi Maćicy Serbskeje, štyri lěta čłon jeje předsydstwa, dale pokładnik a hač do lěta 1859 składnik knihow. 1848 je Wulku próstwu Serbow sobu zdźěłał.
Čehodla je zaječk hłupačk, a kak bu mudriši? Što wróbl wšo čini, zo by sej wutrobu kački zdobył? Kak je kobołk swój smjerd dóstał a čehodla njejsu krokusy čerwjene? Njewšědne a dźiwne to prašenja. Chětro žortne a lóštne wotmołwy na nje dóstanjeće w knize „Zaječk hłupačk a druhe powědki“, kotraž lětsa w Ludowym nakładnistwje Domowina wuńdźe. Knižka z pjera Jill-Francis Ketlicojc je před lětomaj w delnjoserbskej rěči wušła. A dokelž su stawiznički tak rjane, lóštne a zabawjace, změjemy nětko wot Jana Měškanka tež hornjoserbsku wersiju.
„Židźinski serbski kwasny ćah“ rěka wolijowa mólba Halštrowskeho molerja Oty Gartena (1902–2000). Srjedź mólby su młode žony we Wojerowskej swjedźenskej drasće widźeć. Wosebje krasne čerwjeno-zelene šórcuchi ze židźaneho damasta do woči kałaja. „Kóžda drasta je jónkrótna, kóžda drasta je indiwidualna“, rozłožujetej čłonka Ćišćanskeho kulturneho towarstwa Aneta Zahrodnikowa a Wojerowska regionalna rěčnica Domowiny Sonja Hrjehorjowa wobraz we Wojerowskim domje Domowiny. Region Wojerowskeje drasty wopřiješe prěnjotnje 37 wsow wot Blunja hač do Noweho Města. Wěda wo jeje hotowanju a hladanju bu dźakowano fachowcam, kaž su to Kirsten a Werner Bejmic z Wjacsławkec domu za serbsku narodnu drastu we Wojerecach, Helmuta Kurja z Blunja a Güntera Hoffmana z Małeje Nydeje (dźensa bydli w Spalach) hač do dźensnišeho wobchowana. Ćim ćešo pak nětko je, awtentiski płat za drastu dóstać.
Dwurěčnu nowu infotaflu je město Choćebuz minjeny pjatk w Žylowje (Sielow) při tamnišim něhdyšim hrodźišću Łužičanow nastajić dało. Iniciatiwa bě wušła z dźěłoweje skupiny Serbske pomniki města Choćebuza. Zamołwita za serbske naležnosće města Ana Kosacojc-Kozelowa nawjeduje skupinu, kotrejež čłonojo buchu wot wyšeho měšćanosty powołani.
Němsce „Alte Schanze“ mjenowane, w 10. lětstotku twarjene starosłowjanske hrodźišćo je dźensa škitany zemski pomnik. Wonkowny přeměr je něhdźe 65 metrow a nutřkowny 45 metrow. Dźěle historisce wuznamneho škitnišća běchu 1897 při twarje błótowskeje železnicy zničili a 1931 twara domu dla na hrodźišću samym do dalokeje měry zrunali. Dalše škody poćerpještej pomnik a jeho wokolina přez twar garažoweho kompleksa w NDRskim času, přez wjacore swójbne domy a hospodarske twarjenja ratarstwa. W zymje wužiwachu dźěći nasyp hrodźišća za sankowanje.
Berlin (SN/CoR). Tři lěta su na njej dźěłali, nětko běža poslednje přihoty za wotewrjenje interaktiwneje pućowanskeje wustajeńcy „Was heißt hier Minderheit?“. 16. měrca chce prezidentka Němskeho zwjazkoweho sejma Bärbel Bas (SPD) přehladku digitalnje wotewrěć.
Pućowanska wustajeńca nasta w zhromadnosći mjeńšinoweje rady a zwjazkoweje rady za delnjoněmčinu. Spěchowało je ju zwjazkowe ministerstwo nutřkowneho a domiznu. Prěnja to zhromadna wustajeńca, kotraž wo štyrjoch awtochtonych mjeńšinach Němskeje – Danach, Frizach, Serbach a němskich Sintach a Romach – kaž tež wo delnjoněmčinu rěčacych informuje. Centralne prašenja su: Kajke su jich stawizny? Kak mjeńšina a wjetšina mjez sobu wobchadźatej? A što přeja sej jeju přisłušnicy za přichod? Wustajeńca, kotruž je europski etnologa dr. Robert Lorenc kuratěrował, skići na rozdźělnych elementach a medijowych stacijach wjace hač 150 tematiskich přistupow k stawiznam a přitomnosći mjenowanych skupin. Prěni dohlad do njeje dóstanješ na internetnej stronje .