Tři serbske słowa móhli być

štwórtk, 14. decembera 2017 spisane wot:

Dobre přeća a wočakowanja, ale tež kritika Michaelej Kretschmerej

Drježdźany (SN/at). Sakski krajny sejm je Michaela Kretschmera (CDU) wčera za noweho sakskeho ministerskeho prezidenta wuzwolił. Jenož 69 ze 77 hłosow koaliciskeju frakcijow bě za kandidata.

Prěni gratulant bě předsyda frakcije CDU Frank Kupfer, kotryž rjekny mjez druhim: „Přejemy sej dobre zhromadne dźěło a přilubimy Michaelej Kretschmerej jako knježerstwo nošaca frakcija swoju podpěru.“ Jeho kolega z SPD Dirk Panter skedźbni na wozjewjenje wotpohladow koaliciskeho wuběrka: „Budźemy we wobłukach kubłanje, wěstota, komuny, infrastruktura, wutwar spěšneho interneta kaž tež socialne a hladanje nowe puće namakać, zo bychmy wočiwidne problemy zmištrowali.“

Kretschmer njesměł so „wulkim wužadanjam kaž su to trěbny kónc wudobywanja brunicy a strukturna změna we wuhlowych regionach wotwlakować. Tak móhła so Sakska stać z pućrubarku za škit klimy a pokazać, kak inowatiwne, na přichod wusměrjene energijowe zastaranje funguje“, poruči frakciski předsyda Zelenych Volkmar Zschocke

Dokładna ličba je pohon

štwórtk, 14. decembera 2017 spisane wot:
Nětko to pomału něšto budźe. Tole sej zawěsće mnozy rjeknu, słyša-li, zo je mjeztym wjac hač 350 000 ludźi wobydlersku iniciatiwu Federalistiskeje unije europskich narodnych mjeńšin FUEN Minority SafePack podpisało. Derje tak! To poka­zuje mi zdobom, zo so tež prócowanja Serbskich Nowin wo iniciatiwu wudanja. W běhu měsaca 250 000 podpismow wjac měć, to je wukon, kotryž dyrbimy jasnje připóznać. Přiwšěm pak njeměli zabyć, zo je hač do miliona hišće tójšto powětra. Wobhladam-li sej statistiki online poda­tych podpismow jednotliwych krajow, so trochu hańbuju. W Němskej je hakle móličke štyri procenty trěbnych podpismow hromadźe. Druhdźe maja samo dźesać króć wjac hač trjebaja. Na čim pak zaleži? Wabjenje běži, ludźo podpisuja. Ale kelko ludźi dokładnje je w Němskej podpisało, njemóže nichtó prawje rjec. Dokładna ličba­ je zawěsće pohon. Janek Wowčer

To a tamne (14.12.17)

štwórtk, 14. decembera 2017 spisane wot:

Sowa je so do hale twornje VW w Braun­talu zadobyła a spjećuje so hižo tydźeń wšěm pospytam, ju wuswobodźić. Ptaka su w produkciskej hali za kolesyny wuhladali. Wutwarichu wokna, zo by so wón na swobodu dóstał, a sokołar spyta jeho won wabić. Kaž VW zdźěla, direktny strach za sowu njewobsteji. Po wšěm zda­ću ma w hali dosć cyrobizny. Kónc tydźenja znowa spytaja ju wuswobodźić.

Mały plastikowy bow połny drobnych pjenjez je 69lětna na dnju swj. Mikławša w sewjerorynsko-westfalskim Meerbuschu namakała a policiji donjesła. Kripo zwěsći bórze na to mějićela nimale 600 eurow: Spediter bě pjenjezy wot kupca kasěrował, na nakładnym awće wotstajił a na nje zabył. Krótko po tym, zo bě wot­jěł, padny bow z awta. Byrnjež so žona namakarskeje mzdy wzdała, je so jej předewzaćel z darikom dźakował.

Minority SafePack wospjet tema

srjeda, 13. decembera 2017 spisane wot:

Podstupim (SN/bn). Na 25. zjawnym posedźenju Rady za serbske naležnosće Braniborskeje wčera na Podstupimskim měšćanskim hrodźe su čłonojo gremija kaž tež zastupjerjo krajneho knježerstwa a Domowiny cyłkownje sydom dnjowych dypkow wobjednali. Po protokolarnej kontroli sćěhowaštej rozprawje społnomócnjeneje za naležnosće Serbow w Braniborskej Ulriki Gutheil, kotruž zastu­powaše Měto Nowak, a předsydy serbskeje rady Torstena Maka.

W kontrowersnym dypku dorěčachu so radźićeljo k zwrěšćenej reformje noworjadowanja wokrjesnych přestrjenjow. Najwažnišo radźe je, zo změje přichodnje kóždy wokrjes serbskeho sydlenskeho ruma tež serbskeho zastupjerja.

Čłonka předsydstwa Domowiny Judit Šołćina wabješe we wobłuku wuradźowanja znowa za wobydlersku iniciatiwu Minority SafePack. „Zaměr wospjetneho wuzběhowanja tejele akcije hłownje je, zjawnosć a wosebje zapósłancow hišće raz wo njej informować. Serbska rada je jako cyłk iniciatiwu hižo podpisała, a to přejemy sej tež wot našich parlamentownikow a wobydlerjow“, Mak podšmórny.

Dźensa rozmołwa unije a SPD

srjeda, 13. decembera 2017 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Hromadźe ze šefomaj SPD Martinom Schulzom a CSU Horstom Seehoferom zahaji předsydka CDU a zwjazkowa kanclerka Angela Merkel dźensa wječor nowy pospyt, zwěsćić zhromadnosće za nowe zwjazkowe knježerstwo. W SPD su wulke předsudki porno nowej wulkej koaliciji po klasiskim mustrje. Wot socialdemokratow namjetowany model kooperaciskeje koalicije w uniji wotpokazuja. Merkel je tež pře­ćiwo mjeńšinowemu knježerstwu.

Pozitiwny wothłós

Paris (dpa/SN). Škitarjo klimy su přewažnje pozitiwnje na wuslědki wčerawšeho klimoweho wjerška w Parisu reagowali. Na zetkanju z wjace hač 4 000 wobdźělnikami ze 130 krajow připowědźichu mjez druhim wulcy inwestorojo a wuwićowe banki konkretne kroki, zo bychu bój přećiwo změnje klimy podpěrali. Francoski prezident Emanuael Macron je namołwił, zo bychu před lětomaj wobzamknjene Pariske klimowe dojednanje skónčnje zwoprawdźeć započeli.

Demokrat Jones dobył

W Choćebuskim Centrumje za čłowjeske prawa na Budyskej dróze su minjenu njedźelu­ nowu trajnu wustajeńca „Jatba – nućenje – dźěło w Choćebuskej chłostarni 1933–1989“ wotewrěli. Towarstwo Centrum za čłowjeske prawa chce z přehladku dopomnjeće wobchować a stawizny NDR znowa wobdźěłać. Foto: Michael Helbig

Wulke rozestajenje w sejmje glyfozata dla

srjeda, 13. decembera 2017 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Přihłosowanje zwjazkoweho agrarneho ministra Christiana Schmidta (CSU) w EU, jěd přećiwo nje­rodźi glyfozat dale přizwoleć, je wčera w zwjazkowym sejmje razne rozestajenje wo konsekwencach zbudźiło. SPD, Lě­wica, Zeleni a AfD žadachu sej, glyfozat w Němskej hižo njewužiwać. Unija pak zasadźenje srědka zakituje. FDP pominaše sej sylniše slědźenje a wjace transparency w přizwolenskich procedurach.

Namjety SPD, Zelenych a Lěwicy nastupajo kónc wužiwanja glyfozata kaž tež dalši namjet FDP su zapósłancy hłownemu wuběrkej zwjazkoweho sejma po­srědkowali, zo bychu tam dale wo nich wuradźowali.

To budźe ćežko

srjeda, 13. decembera 2017 spisane wot:
Tydźenje „rjadowaneho“ přechoda su nimo, wot dźensnišeho ma Sakska noweho ministerskeho prezidenta. Nětko dyrbi Michael­ Kretschmer swoje knježerstwowe mustwo zestajeć. Z nim twori wón personalny zakład za zbywacy čas wólbneje periody. Zo je w nastupnej narěči w Sakskim krajnym sejmje hnydom zawrjenske plany koncerna Siemensa za tworni w Zhorjelcu a Lipsku šwikał, je znamjo Kretschmera ludnosći, wo akutne problemy so starać chcyć. Kelko pak za wot CDU připowědźenym rozmachom w kraju woprawdźe tči, a kotru rólu SPD při tym hraje, nje­wěmy. Dotalne wuwiće pokazuje, zo njeje CDU swój sćin přeskočić móhła. Nowy ministerski prezident dyrbi so na tym měrić dać, zo rozmach jenož njepřipowědźa, ale kak jón hromadźe z koaliciskej partnerku SPD a knježerstwowymaj frakcijomaj w krajnym sejmje zwoprawdźa. To budźe ćežko. Axel Arlt

To a tamne (13.12.17)

srjeda, 13. decembera 2017 spisane wot:

Z njewšědnje wjele njetopyrjemi bědźa so wobydlerjo awstralskeho městačka Charters Towers. Wjace hač 200 000 sobu najwjetšich njetopyrjow swěta je woby­dlerjam na sewjerowuchodźe kontinenta napadnyło, rjekny měšćanostka Elizabeth Schmidt powěsćerni dpa. Ze swo­jimi křikami w tuchwilnym času porowanja njedadźa wone ludźom žanoho měra. Wšudźe nimo toho grawoćiwje smjerdźi, a ludźo njemóža sej samo dowolić raz do zahrodki hić.

Pozdatny zadobywar je so w delnjosakskim Stolzenauwje pola Nienburga jako spanski hósć dźowki wopokazał. Wobsedźerka bě policiju wołała, wuhladawši doma na chódbje w nocy naraz čorno­zdrasćeneho muža. Kaž policija rozprawja, so njeznaty na to z woknom zminy, swoje črije pak je w chwatku před łožom lubki stejo wostajił.

Demonstruja přezjednosć

wutora, 12. decembera 2017 spisane wot:

Drježdźany (dpa/SN). Do jutřišeho wu­zwolenja Michaela Kretschmera (CDU) za noweho ministerskeho prezidenta Sakskeje demonstruje čorno-čerwjena koalicija přezjednosć. Koaliciski wuběrk je so wčera na wozjewjenje wotpo­hlada nastupajo přichodne dźěło dorozumił. Na nje ma so stodnjowski program Kretschmera z ćežišćemi kubłanje, wěstota a zhromadne dźěło z komunalnej runinu, ale tež infrastruktura a politiske kubłanje zepěrać, kaž wobě stronje zdźělatej.

Misija wo tři měsacy podlěšena

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy sejm je dźensa tomu přihłosował, antiterorowu misiju Zwjazkoweje wobory w Srjedźnym morju „Sea Guardian“ wo tři měsacy podlěšić. 530 zapósłancow hłosowaše za to, 137 přećiwo tomu, štyrjo so hłosa wzdachu. Misija NATO słuži wobstražowanju mórskeho ruma a bojej přećiwo tero­rizmej. Z łódźow a lětadłow čłonskich statow zestaja swójski wobraz połoženja w srjedźomórskim rumje. 175 němskich wojakow je tuchwilu wobdźělenych.

SPD: Nowy model wobdźělenja

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND