Pućowarjam, kotřiž běchu dźensa rano na Rennsteigu pola Oberhofa w Durinskej po puću, skićeše so tónle zymski wobraz. Wjedrarjo wočakuja hač do kónca tydźenja na horach hač do dźesać centimetrow sněha. W nišich kónčinach sněh ležo nje­wostanje. Přichodne dny wostanu zymne a mokre z temperaturami hač do pjeć stopnjow. W nocach hroža prěnje zmjerzki. Foto: dpa/arifoto UG

Hillary Clintonnjeje kriminelna

póndźela, 07. nowembera 2016 spisane wot:
Washington (dpa/K/SN). Hillary Clinton móže wodychnyć: Dwaj dnjej do wólbow prezidenta USA je FBI wozjewił, zo njejsu so z pruwowanja nowonadešłych mejlkow žane indicije na kriminelne počinanje prezidentskeje kandidatki demokratow wukopali. Tole zdźěli šef zwjazkoweje policije James Comey wčera čłonam kongresa. Při přepytowanju měješe so zwěsćić, hač bě Clinton za čas swojeho skutkowanja jako wonkowna ministerka USA priwatny serwer doma za słužbnu korespondencu wužiwała. By-li na te wašnje wěstota USA wohrožena była, móhło to k wobskóržbje wjesć. Republikanski riwala Donald Trump ma přepytowanje za njedokładne.

Zhromadneho kandidata hišće njeje

póndźela, 07. nowembera 2016 spisane wot:
Berlin (dpa/K/SN). Šefojo stron wulkeje koalicije su pytanje za zhromadnym kandidatom do zastojnstwa zwjazkoweho prezidenta přestorčili. K doskónčnemu rozsudej ma nětko kónc tydźenja dóńć, rěkaše wčera wječor po zetkanju kanclerki Angele Merkel (CDU), wicekanclera Sigmara Gabriela (SPD) a předsydy CSU Horsta Seehofera. Gabriel po zeńdźenju praji: „Dojednanje je dale móžne.“ Kaž nowina Bild rozprawja, wobstawataj Merkel a Seehofer na tym, zo Gabriel swój namjet cofnje, wuzwolić wonkowneho ministra Franka-Waltera Steinmeiera (SPD) za naslědnika Joachima Gaucka. Unija sama wšak dotal za to nikoho prezentować njemóže.

Zmužitymaj holcomajso dźakował

póndźela, 07. nowembera 2016 spisane wot:

Budyšin (SN/MkWj). Wyši měšćanosta Budyšina Alexander Ahrens (njestronjan) je minjeny štwórtk 17lětnej holcy w Budyskej radnicy přijał. Wonej běštej so dwaj dnjej do toho prawicarskim ekstremistam do puća stajiłoj, kotřiž dweju požadarjow azyla, z kotrymajž běštej holcy spřećelenej, z trašawku wohrožowachu. „Stej so jara zmužiće zadźeržałoj. To je druhim ludźom w našim měsće z přikładom“, Ahrens rjekny. Runje w tymle napjatym času je to wažny signal, wón podšmórny. Jako kmót za dwě swójbje požadarjow azyla Ahrens problemy znaje. A bohužel so ludźo daloko rozšěrjenemu rasizmej dosć njewobaraja. „Hladajo na to sej prawicarscy ekstremisća woprawdźe mysla, zo za wjetšinu wobydlerjow rěča. Tomu pak tak njeje.“ Ahrens paruje nimo toho respekt za kmótow a pomocnikow, kotřiž so w Budyšinje hižo­ dołho jara za integraciju ćěkancow zasadźeja a za to wšědnje wjele časa wopruja. „Njewočakuju, zo wšitcy politiku knježerstwa ćěkancam napřećo podpě­ruja. Zo pak su runje ći, kotřiž spytaja pomhać, nadpadam wustajeni, njemó­žemy akceptować.

Prěni kandidaća wuzwoleni

póndźela, 07. nowembera 2016 spisane wot:

Politiske strony hotuja so na wólby zwjazkoweho sejma 2017

Budyšin (SN/MkWj). Wokrjesne zwjazki SPD, Lěwicy a AfD Budyskeho wokrjesa su wčera a zawčerawšim swojich kandidatow za klětuše wólby Němskeho zwjazkoweho sejma nastajili.

Lěwica nominowaše sobotu, kaž běchu to powšitkownje wočakowali, Caren Lay za zastojnstwo. 43lětna so hižo sydom lět jako zapósłanča zwjazkoweho sejma za region zasadźa. W přichodnej legistalturnej periodźe chcyła wona mjez druhim za zachowanje a wutwar železniskich zwiskow w Hornjej łužicy wojować a turistiske wuwiće podpěrać, kaž Lay delegatam strony w Budyskim hotelu „Residence“ připowědźi. Swoje dotalne skutkowanje hódnoćeše wona pozitiwnje. Je ludźi tam podpěrała, hdźež bě to trjeba, sobudźěłaćerjow zawoda Bombardier runje tak kaž pěstowarki abo plahowarjow dejkow. Je swój podźěl tež přinošowała, zo by Załožba za serbski lud wjace pjenjez dóstała. Hladajo na změny we Łužicy chcyła Caren Lay za Łužiski fonds wojować, z kotrymž móhli so srjedźostawske předewzaća a turizm spěchować.

To a tamne (07.11.16)

póndźela, 07. nowembera 2016 spisane wot:

Hnojowu hromadu pokradnyli su nje­znaći w Jugenheimje pola hessenskeho Mainza. Za to wotstronichu paduši njedaloko konjaceho dwora elektriski płót a jědźechu z traktorom na pastwu. Wottam su połdra kubikneho metra hnoja sobu wzali. W hromadźe běchu wosebite wački, kotrež chcychu pakostnicy jako humus dale předawać. Wěcnu škodu trochuje mějićel na sto eurow.

Nadpad hororowych klawnow z machetu w Mnichowje bě wumysleny. Přećiwo pozdatnemu woporej a toho kumpanej, kiž bě so jako swědk wudawał, policija nětko přepytuje. 20lětny bě so z machetu sam zranił, dokelž so z njej hrajkaše. Policiji pak napowěda, zo su jeho hororowi klawnojo nadpadnyli. Nětko čakatej na njeho wumysleneho nadpada dla jednanje a zličbowanka policije. Ta bě wěc wuslědźiła­, po tym zo bě so při přepytowanjach dalšich swědkow prašała.

Dobrindt optimistiski

pjatk, 04. nowembera 2016 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy wobchadny minister Alexander Dobrindt (CSU) je sej wěsty, zo so Němska z EU w prašenju móžneho zawjedźenja nadróžneho popłatka za wosobowe awta hišće tutón měsac dojedna. Napřećo medijam rěčeše Dobrindt wo „wuskich a dowěrliwych rozmołwach“ z prezidentom komisije EU Jeanom-Claudeom Junckerom. Brüssel bě dotalne němske plany popłatka wotpokazał, dokelž su na njedobro wukrajnych šoferow, štož by prawidła EU raniło.

Bomba wosom ludźi moriła

Istanbul (dpa/SN). Při bombowym nadpadźe w kurdiskej metropoli Diyarbakir na juhowuchodźe Turkowskeje je dźensa znajmjeńša wosom ludźi žiwjenje přisadźiło. Wjace hač sto wosobow so zrani. Prawdźepodobnje jedna so wo sebjemordarski atentat, kaž ministerski prezident Binali Yıldırım zdźěli. Bomba rozbuchny njedaloko hłowneho sydła prowincneje policije. Krótko do toho běchu policisća wodźacych zastupnikow kurdiskeje opoziciskeje strony HDP zajeli.

Wumjetowanja wotpokazał

Nowa prezidentka Zwjazkoweje rady, ministerska prezidentka Porynsko-Pfalcy Malu­ Dreyer (SPD), je dźensa do posedźenja gremija w Berlinje wot swojeho předchadnika, sakskeho ministerskeho prezidenta Stanisława Tilicha (CDU), kwěćel dóstała. Tilich bě minjene lěto zastojnstwo prezidenta wukonjał. Foto: dpa/Soeren Stache

Přiměr traje

pjatk, 04. nowembera 2016 spisane wot:
Aleppo (dpa/K/SN). Wot Ruskeje jednostronsce připowědźeny přiměr za sewjerosyriske wulkoměsto Aleppo, wo kotrež wójsko zasakle wojuje, dotal traje. Syriska wobkedźbowarnja za čłowjeske prawa zdźěla, zo knježi na wšěch frontach měr. Minjenu nóc běchu přiwisnicy knježerstwa a rebelojo hišće na so třěleli. Rebelojo­ přiměr bjeztoho njeakceptuja. „Přiměr je wulka łža“, praji rěčnik zeskupjenja Nur al-Din al-Senki Jasser al-Jussif. Bojownicy opozicije běchu tydźenja nowu ofensiwu zahajili, zo bychu blokadu wuchodneho dźěla Aleppa přełamali. Za čas­ přiměra móža rebelojo po dwěmaj koridoromaj město wopušćić. Za ciwilistow zarjadowachu cyłkownje šěsć čarow, po kotrychž maja składnosć město wopušćić.

Frizojo bychu tež podpěru chcyli

pjatk, 04. nowembera 2016 spisane wot:
Kiel (K/SN). Frizisku mjeńšinu wjeseli,­ zo bu spěchowanske zrěčenje za němsku mjeńšinu w Danskej hač do lěta 2020 podlěšene. Tak zawěsći so mjez druhim šulam, pěstowarnjam, młodźinskemu dźěłu, kulturnym aktiwitam, bibliotekam kaž tež cyrkwinskim wosadam ně­hdźe 15 000 ludźi wopřijaceho němskeho etnika za to dobra financna podpěra. „Tajke něšto bychmy tež rady chcyli“, rjekny zapósłancam Schleswigsko-holsteinskeho krajneho sejma předsydka sewjerneje­ sekcije Friziskeje rady Ilse Johanna Christiansen. Prěnja kročel do toho směra móhła być dźěłowa skupina, kotraž so ze spěchowanjom friziskeje mjeńšiny zaběra.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND