„Hanka“ w Janskej cyrkwi

pjatk, 19. septembera 2025 spisane wot:

Na krajnym žnjowym dźaknym swjedźenju, kiž wotmě so minjeny kónc tydźenja we Wojerecach, prezentowachu w tamnišej Janskej cyrkwi nimo žnjenskich krónow a wěncow tež figurinu „Hanku“. Kaž ze swojim mjenom wona tež ze swojej drastu a z płodami w korbiku po słowach zhotowjerkow dwurěčnu kónčinu Łužicy reprezentuje. Mjeno „Hanka“ steji za serbskosć, jeje zeleno-běła drasta wotpowěduje barbam Sakskeje, a na kłobuk přityknjene žołdźe poćahuja so na wopon města Wojerec, hdźež swjedźeń bě. Figurina je přezcyłnje do přirodnych materialijow zdrasćena. Tak ma suknju z bambusa, lěwan­ćika, šismanca a žita, bluzu z bałmy a nohajcy z wowčeje wołmy. Samo włosy su z wosebiteje trawy zhotowjene, kiž pochadźa z južnoameriskeje stepy. Atraktiwnu figurinu zhotowili su ­žony towarstwa „Landfrauen Hoywoy“ jako swój přinošk ke krajnemu žnjowodźaknemu swjedźenjej.

Foto: Trudla Malinkowa

To a tamne (19.09.25)

pjatk, 19. septembera 2025 spisane wot:

Njedosahacu wědu swojeje dźowki Gloria-Sophie Burkandt wo politikarjach ­nima bayerski ministerski prezident Markus Söder za dramatisku. „Wona přeco hišće wě, štó je ministerski prezident Bayerskeje. To je to najwažniše“, rjekny politikar CSU na zarjadowanju w Berlinje. Burkandt njebě we wusyłanju sćelaka ProSieben „Najhłupiši promi Němskeje“ ani wjelelětneho kanclera Helmuta Kohla ani Konrada Adenauera spóznała.

Bomba z časa Druheje swětoweje wójny, kotruž běchu wčera wosrjedź Berlina w Sprjewi namakali, je njestrašna. Tole zdźěleja fachowcy policije. Bombu nje­trjebaja znješkódnić, ale móža ju prosće z wody wućahnyć. Porno tomu su w měšćanskim dźělu Spandau namakanu bombu dźensa znješkódnić dyrbjeli.

Bas: Wjace sprawnosće wšěm

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowa ministerka za dźěło Bärbel Bas je hladajo na připowědźenu reformu wobydlerskeho pjenjeza optimistiska. Wona je sej wěsta, zo so z naćiskom zakonja poradźi, poměr mjez solidaritu a swójskej zamołwitosću wurunać. Wuslědk toho je „wjace sprawnosće při zakładnym zawěsćenju“, rjekny politikarka SPD w etatowej debaće zwjazkoweho sejma. „Sprawnosć tež za tych, kotřiž su pomocy potrěbni a pomoc za tych, kotřiž tutu pomoc ze swojim wšědnym dźěłom financuja“.

Charles III. Trumpa namołwjał

Windsor (dpa/SN). Britiski kral Charles III. je na statnym bankeće z prezidentom USA Donaldom Trumpom składnosć wužił, jeho na trěbnu podpěru na dobro Ukrainy dopominać. Byrnjež so kral poprawom do politiki njetykał, přirunowaše wón tuchwilne połoženje ze swětowymaj wójnomaj, jako běchu Wulka Britaniska a USA zhromadnje přećiwo „mocam tyranstwa“ wojowali. Dźensa trjeba Ukraina podpěru, Charles III. rjekny. Trump, kiž swoju sympatiju za Putina njezataja, tomu nygaše.

Venezuela manewer zahajiła

W dołhich kolonach ćěkaja Palestinjenjo ze sewjera Gazaskeho pasma podłu morja do juha dospołnje zawrjeneje kónčiny. Israel je w měsće Gaza ofensiwu wójska zahajił, zo by poslednich wojowarjow islamistiskeje Hamas zničił. Na juhu pasma njewoča­kuje ćěkancow ničo druheho hač nuza, běda a zadwělowanje. Swět tomu přihladuje. Foto: dpa/Dawoud Abu Alkas

FDP: Zadołženje njezamołwite

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Njezamołwitu politiku zadołženja na njedobro přichodnych generacijow je FDP zwjazkowemu knježerstwu do dźensa planowaneho schwalenja etata 2025 w zwjazkowym sejmje wumjetowała. „Politika koalicije nastupajo zadołženje je najwjetše bojowe připowědźenje młodej generaciji, kotrež smy hdy dožiwili“, rjekny předsyda FDP Christian Dürr powěsćerni dpa. Zwjazkowy sejm je dźensa etat za tute lěto schwalił. W nim planuja 502 milionaj eurow wudawkow a nowe kredity we wobjimje 82 miliardow eurow. Hižo nětko je znate, zo planuje financny minister Lars Klingbeil (SPD) za 2026 520 miliardow eurow wudawkow a dalšich 84 miliardow eurow kreditow. Dürr ma tole za „njezamołwite“.

Statysacy na dróhach Parisa

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:

Paris (dpa/SN). Lutowanskich planow francoskeho knježerstwa dla su so dźensa statysacy ludźi k protestam na dróhach francoskeje stolicy Parisa zhro­madźili. Zamołwići z toho wuchadźeja, zo so hač do 800 000 demonstrantow na protestach wobdźěla. Nimo měrniwych wobdźělnikow wočakowaše policije tež namócnosće. Nutřkowne ministerstwo je 80 000 policistow mobilizowało.

Stawkow dla bě zjawne žiwjenje w Francoskej dźensa zlemjene. Wučerjo so na stawkach runje tak wobdźělichu kaž wobchodnicy. Železniski wobchad bě sylnje wobmjezowany. K stawkam běchu dźěłarnistwa namołwjeli. Wone lutowanske plany wotpokazuja. Mjez druhim chce knježerstwo swjatkaj šmórnyć.

Cyłoněmska jězdźenka zaso dróša

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:

Mnichow (dpa/SN). Wobchadni mi­nistrojo Němskeje su dźensa w Mnichowje na wurjadnej konferency wo dalšim zwyšenju płaćizny za cyłoněmsku jězdźenku za zjawny bliskowobchad wuradźowali. Po njewobkrućenych informacijach ­móhła jězdźenka klětu mjez 62 a 64 eurow płaćić, powěsćernja dpa z kruhow wobdźělnikow zhoni. Spočatk lěta běchu tiket wot 49 na 58 eurow podróšili.

Płaćiznu cyłoněmskeje jězdźenki postaja konferenca wobchadnych ministrow zwjazkowych krajow. Zwjazkowe knježerstwo je na konferencu jako hósć prošene. Zwjazkowa rada jako zastupnistwo krajow ma płaćiznu doskónčnje wobzamknyć. Cyłkowne kóšty jězdźenki njesu zwjazkowe kraje a knježerstwo w Berlinje.

Zwjazkowe kraje su pječa zwólniwe, dołhodobnje hač do lěta 2030 kóždo­lětnje zhromadnje 1,5 miliardow eurow přinošować, jeli zwjazkowe knježerstwo tohorunja 1,5 miliardow eurow wob lěto garantuje. Dotal předleži připrajenje Zwjazka jenož za lěto 2026.

Israel dale podpěrować!

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:

Centralna rada Židow w Němskej 75. róčnicu swojeho wobstaća swjećiła

Berlin (dpa/SN). Centralna rada Židow w Němskej je zwjazkowe knježerstwo namołwjała, Israel dale bjez wobmjezowanja podpěrować. Prezident centralneje rady Josef Schuster apeluje w tym zwisku na zwjazkoweho kanclera Friedricha Merza (CDU), zo njeby so „wot tutoho ­puća wotwjesć dał“, nic wot druhich ­europskich krajow a tež nic „wot jednotliwych zapósłancow“ zwjazkoweho sejma. „Němska dyrbi jasnje po boku Israela stać“, Schuster rjekny.

Tež wón wšitke rozsudy israelskeho knježerstwa ministerskeho prezidenta Benjamina Netanjahuwa njerozumi. Wuprajenja jednotliwych ministrow israelskeho knježerstwa zbudźeja tež mjez Židami­ zwonka Israela wulke diskusije, Schuster w swojej narěči w Berlinje rjekny. Najebać to dyrbi Němska wěstotu ­Israela zaručić, njewotwisnje wot toho, kak ministerski prezident runje rěka.

Přewrót w Njeswačidle

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:
Prěnje koło wólbow wjesnjanosty w Njeswačidle bě wuraz krizy komunalneje demokratije: Jenož jedyn kandidat na wólbnej cedlce, kiž so wolerjam ani předstajił njebě, najebać to, zo jeho mnozy njeznaja. Wolerjo běchu mudri dosć, jeho njewolić a druhe mjena ­na wólbnu cedlku napisać. Tři žony, kotrež běchu z najwjac hłosami na prěnich třoch městnach lisćiny 56 pomjenowanych, su z toho konkluziju sćahnyli a zjawnosći zdźělili, zo su zwólniwe, z wjesnjanostku so stać. A wone pokazuja mužej z prěnjeho koła wólbow, kiž je mjeztym kandidaturu cofnył, kak demokratija funguje: z informaciskim łopješkom w póštowych kašćikach a samo z poskitkom zjawnych zarjadowanjow we wšelakich wjeskach. Nadźijomnje to pomha, zo wužije w druhim kole wjace hač jenož ­połojca ludźi (a z tym wjac hač w prěnim kole) prawo, sobu postajić, štó gmejnu přichodnje nawjeduje. A zo nam kandidatka zdobom wabjenje konkurentkow jako informaciju sćele, je woprawdźe znamjo noweje, lěpšeje politiskeje kultury. Marcel Brauman

Žadyn popłatk za foliju wosuška

štwórtk, 18. septembera 2025 spisane wot:

Drježdźany (dpa/SN). Wjele diskutowany wotedawk na zapakowanje hodowneho wosuška je najprjedy raz z blida. Zwjazkowe wobswětowe ministerstwo je zdźěliło, zo winowatostny popłatk njezawjedźe, doniž njejsu wšitke znapřećiwjenja přećiwo tomu doskónčnje wobdźěłane, zdźěla sakski hospodarski minister Dirk Panter (SPD). Wón rěčeše w tym zwisku wo „njeběrokratiskim znamjenju dobreje wole“.

„Chcemy naš wobswět škitać, tola z rjadowanjemi, kotrež su realistiske a praktisce móžne“, Panter rjekny. „750 gramow ćežki wosušk runje tak zastopnjować kaž plastowy kofejowy nopašk je w mojimaj wočomaj absurdne.“

Hłowny jednaćel Drježdźanskeje rjemjeslniskeje komory Andreas Brzezinski rěčeše wo pozitiwnym signalu. „Móže so jenož wo nachwilnu kročel jednać, dokelž je tutón popłatk běrokratiski nje­zmysł.“ Trěbne je praksy bliske dołhodobne rozrisanje w zmysle wšěch pjekarjow, kotřiž wosušk pjeku.

Zwjazkowy wobswětowy zarjad bě rozsudźił, zo płaći za w foliji zapakowany, 750 gramow wažacy wosušk zakoń wo wotpadkach. Z tym měł sej stat popłatk žadać.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND