Miłoćicy (SN/mwe). „Towarstwu Kamjenjak wulki kompliment a dźak. Wšako je wone z Njebjelčanskej gmejnu w Miłočanskej skale 13. mjezynarodnu rězbarsku dźěłarničku wuhotowało.“ Tole wu­zběhny Njebjelčanski wjesnjanosta Tomaš Čornak (CDU) na njedźelnej finisaži. Tuž je so po jeho słowach a po měnjenju horliwych a njesebičnje pilnje dźěłacych čłonow Kamjenjaka jědnaće mjezynarodnych wuměłcow na jónkrótnej ležownosći, kotruž bě Njebjelčanska gmejna před lětami kupiła, přewšo derje a kaž doma čuło. Wšako mějachu tam tež kucharja, kiž je za rězbarjow z Němskeje runje tak kaž ze Słowjenskeje, Bołharskeje abo Ruskeje tydźenjej wšědnje warił.

Sprjewine město dožiwi minjeny kónc tydźenja druhi raz staroměšćanski festiwal, kotryž je po informacijach organizatorow něhdźe 25 000 ludźi wopytało. Jim njeposkićichu programy na wulkich jewišćach, ale mjeńše kulturne formy kaž dźiwadło, hudźbu a čitanja. Mjez druhim je njedźelu popołdnju skupina Brankatschki na zahrodźe SLA wustupiła. Foto: SN/Maćij Bulank

Šwedski metal a čěski kabaret při skale

wutora, 03. septembera 2019 spisane wot:

Nuknica (SN/bn). Łuka při Nukničanskej skale tworješe tež w 21. lěće znowa jewišćo za hudźbny festiwal pod hołym njebjom Nukstock. Dohromady něhdźe 550 wopytowarjow dožiwi minjeny kónc tydźenja dźesać skupin. Pjatk zahaji młoda kapała Khaos z Ulma swjedźeń z połhodźinskim programom, wopřijacym death a black metal kaž z dźěćatstwa wobeju žanrow. Lipšćenjo Bitchhammer pěstuja podobnu měšeńcu, ke kotrejž pak často pomałše fasety dooma přidadźa. Occulta z Berlina předstajichu so čornoběli šminkowani. Wo kontrast postarachu so První Hože z Jičína. Hudźbnicy zahorichu z njewšědnej performancu něhdźe mjez jazzom, punkom a kabaretom w šaće tak mjenowaneho progressive rocka.

Pisajće nam!

wutora, 03. septembera 2019 spisane wot:
Lětsa zhladujemy na 30. róčnicu powalenja murje a tak na towaršnostny přewrót w Němskej. Kóždy je chětro napjaty čas hinak dožiwił. Napisajće nam tuž swoje dopomnjenki, kak sće wy, lubi čitarjo, přewrótowy čas dožiwili a posrědkujće je nam. Zawěsće namakaće tež hišće historiske foto, kotrež so k tomu hodźi. Pósćelće nam wšitko za wozjewjenje hač do 1. oktobra pak postalisce na: Serbske Nowiny, Sukelnska 27 (Tuchmacherstr. 27), 02625 Budyšin pak elektronisce na: . Jako hesło podajće prošu „Róčnica“. Wutrobny dźak! Redakcija Serbskich Nowin

Serbski ludowy ansambl planuje za hraj­nu dobu 2019/2020 dohromady 23 premjerow, prapremjerow a nowonastudowanjow. Wot klětušeho julija čaka­ja potom twarske wužadanja na wu­měłcow SLA.

Budyšin (SN/CoR). Hižo jutře, sobotu, je z koncertom kantaty Carla Orffa „Carmina Burana“ prěnja premjera w Mortkowje. Tež za september móža sej zajimcy dwě prapremjerje do protyki zapisać, a to 21. požnjenca inscenaciju „Za Marju – Wosrjedź nocy“ w režiji Wilfrieda Buchholza (SN rozprawjachu), a 28. požnjenca předstaji SLA zhromadnje z 1. serbskej kulturnej brigadu a Rogacki-band Měrćina Weclichowy oratorij „Hrodźišćo“.

Mału chłóšćenku chcedźa ansamblowcy wopytowarjam hižo 8. septembra na dnju wotewrjenych durjow wobradźić, hdyž dožiwja film wo Juraju Kubánce a jeho „Balady wo kamjenju“ premjeru. Pask nasta w nadawku RBB.

1. septembra 1939 rano krótko po pjećich je 63 diwizijow a 3 000 tankow Wehrmachty němsko-pólsku hranicu spěšnje překročiło a so bjez přizjewjenja wójny přez němske knježerstwo namócnje do susodneho kraja zadobyło. W rańšich hodźinach prěnjeho septemberskeho dnja rjeješe Adolf Hitler w němskim rozhłosu, zo su Polacy Němsku nadpadnyli a „wot 5.45 hodź. my wróćo třělamy“. Dwójce bě wjednik nacistiskeje Němskeje w swojej narěči łžał. Ani jedyn pólski wojak njebě mjezu překročił, ale 2 000 němskich lětadłow bě hižo hodźinu do toho pólske města, lětanišća a wojerske zepěranišća bombardowało.

Z Lipicy do hole

pjatk, 30. awgusta 2019 spisane wot:
Budyšin (SN). „Z Lipicy do hole – wobrazy a powěsće z dawnych časow“ rěka nowa kniha LND, kotruž staj Michał Anders a Pětr Lipič zestajałoj. Wobrazy a pohladnicy kaž tež přinoški z nowin a časopisow z 19. a prěnjeje połojcy 20. lětstotka skića dohlad do žiwjenskich poměrow našich prjedownikow, kotrež su dźensa nimale pozabyte. Zestajerjej posrědkujetaj je za kónčinu, kotraž podsteješe prawnisce klóštrej Marijinej hwězdźe, jako spodobny cyłk a čiły zaćišć wo ludowej architekturje, wšědnym dźěle na polu, wurjadnych swjedźenjach a zahubnych podawkach. Pućujo wot Wotrowa do Kulowa a wot Chrósćic do Njebjelčic čerpataj wonaj z bohatych stawiznow.

Pisajće nam!

pjatk, 30. awgusta 2019 spisane wot:
Lětsa zhladujemy na 30. róčnicu powalenja murje a tak na towaršnostny přewrót w Němskej. Kóždy je chětro napjaty čas hinak dožiwił. Napisajće nam tuž swoje dopomnjenki, kak sće wy, lubi čitarjo, přewrótowy čas dožiwili a posrědkujće je nam. Zawěsće namakaće tež hišće historiske foto, kotrež so k tomu hodźi. Pósćelće nam wšitko za wozjewjenje hač do 1. oktobra pak postalisce na: Serbske Nowiny, Sukelnska 27 (Tuchmacherstr. 27), 02625 Budyšin pak elektronisce na: . Jako hesło podajće prošu „Róčnica“. Wutrobny dźak! Redakcija Serbskich Nowin

Krabatowu šansu njewužiwaja

štwórtk, 29. awgusta 2019 spisane wot:

Mjeztym druhi raz wotmě so njedawno mjezynarodne zetkanje Syće młodych akademikarjow-sorabistow w Budyskim Serbskim instituće. Pjatnaće refe­ren­tow je tam wo swojich slědźenjach rozprawjało. Někotre tajke w małym serialu (7) předstajamy.

Budyšin (SN/CoR). Krabata znaje Stephanie Berdan z Hornjeje Bayerskeje hižo wot šulskeho časa, jako su we wučbje roman­ ze samsnym titulom Otfrieda Preußlera čitali. Wo Serbach pak njeje tehdy ničo zhoniła. „Njebě mi wědome, kajki pozadk roman ma. Wo tym słyšach hakle za čas studija na Fachowej wysokej šuli Kufstein/Tirol, jako bě prof. dr. Gernot Wolfram z Berlina pola nas z hosćom. To bě jara zajimawe, a wot toho časa­ mje tema hižo njepušći“, Berdan wuswětla. Pola mjenowaneho profesora je wona nětko bachelorske dźěło pisała, w kotrymž zhladuje z multikulturneje perspektiwy na serbsku a němsku kulturu, a to na zakładźe romanow „Krabat“ Preußlera a „Čorny młyn“ Jurja Brězana.

Nowe aspekty žiwjenja Marje Grólmusec wotkryte

Kajka žona dr. Marja Grólmusec (1896– 1944) poprawom bě? Nowy wid na hižo jako „antifašistisku wojowarku“, „křesćansku martrarku“ abo „serbsku patriotku“ počesćenu žonu je historikarka dr. Birgit Sack na njedawnym sympo­ziju składnostnje 75. posmjertnin Ra­dworčanki posrědkować spytała. „Nic naposledk datych žórłow dla zhladujemy na Marju Grólmusec wosebje w zwisku z kóncom jeje žiwjenja, z poslednim njeswobodnym žiwjenskim lětdźesatkom“, zwěsća historikarka. Wona zaběraše so wot lěta 1995 do 1997 na Serbskim instituće z dźowku Radworskeho Serba, kotraž bě w Lipšćanskim katolsko-byrgarskim miljeju wotrostła a je 6. awgusta 1944 w kaceće Ravensbrücku zahinyła. W lěće 2008 wotkry Birgit Sack listowanje mjez Grólmusec a Hermannom Kopfom, štož zmóžni jej dohlad do młodych lět a priwatneho žiwjenja Grólmusec. A hlej: Wona bě so wědomje přećiwo lubosći a za žónsku njewotwisnosć rozsudźiła.

nowostki LND