Wobswět a klimu škitać

štwórtk, 26. septembera 2019 spisane wot:

Choćebuz (dpa/SN). Zastupjerjo statnych hórniskich zarjadow cyłeje Europy wuradźowachu dźensa w Choćebuzu wo přichodźe branše. Po konferency, na kotrejž běchu fachowcy z dwanaće europskich krajow, chcychu zhromadnu deklaraciju wotpohladow podpisać. To zdźěli wčera braniborska statna kenclija, hosćićel zarjadowanja.

Z memorandumom za zrozumjenje pokazachu wobdźělnicy na wulki wu­znam hórnistwoweje industrije, ale tež na škit wobswěta a klimy. Hórnistwo ma sćěhi za wobswět a wobydlerjow bóle wobkedźbować. Tohodla su wobšěrne předpisy za škit přirody trěbne. Po wudobywanju surowiznow maja so kónčiny zaso za wužiwanje přihotować, při čimž měli na najwyše standardy dźiwać.

Debatuja wo škiće přirody a lěsow

štwórtk, 26. septembera 2019 spisane wot:
Mainz (dpa/SN). Hladajo na diskusije wo škiće ratarstwa klimy a wobswěta, schadźuja so dźensa agrarni ministrojo zwjazkowych krajow. Tema konferency, kotraž ma hač do jutřišeho trać, je na přikład transport skotu na zdźěla wulke distancy. Dale rěča ministrojo wo škiće překasancow, při čimž dźe tež wo zasadźenje srědka glyfozat. Wosebite ćežišćo pak su masiwnje wobškodźene lěsy. Na konferencu wočakowachu tež zwjazkowu ratarsku ministerku Juliju Klöckner (CDU). Hakle wčera je wona na lěsnym wjeršku připowědźiła, zo budźe Zwjazk wulkomyslnje pomhać. Dokelž pak maja so tež kraje na pomocy wobdźělić, dźe mjez druhim wo to, kak měła wona w detailu wupadać.

Pjenjezy za region

štwórtk, 26. septembera 2019 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy sejm měješe na swojim dźensnišim posedźenju wobšěrny program. Wjacore debaty wěnowachu zapósłancy klimje a kóncej wudobywanja brunicy. Tak chcychu wo pomocy regionam, tež Łužicy, nastupajo strukturnu změnu wuradźować, za čož su miliardy eurow předwidźane. Dalša tema posedźenja su mjez druhim stasiakty a kak z nimi dale postupować.

Ničimy płuca zemje!

štwórtk, 26. septembera 2019 spisane wot:
Štomy w nich zeschnyja, wohenje, wichory a škódniki je masiwnje niča. Naše lěsy ćerpja. Dawno hižo su sćěhi klimoweje změny w nich widźomne. W Němskej bu w běhu něhdźe jednoho lěta 110 000 hektarow lěsa zničene. A po słowach fachowcow budźe hišće hórje. Kak móhli tomu zadźěwać a potrjechenym lěsnikam pomhać, je jedna z temow dźensa w Mainzu zahajeneje konferency ratarskich ministrow. Štóž je sej wčerawše wusyłanje telewizije MDR „Exakt“ wobhladał, toho su wobrazy wo srjedźnej Němskej zawěsće chětro nastróžili. Tam je lěs po wulkich pře­strjenjach prosće mortwy. Lěsy wšak nimaja jenož hospodarsku funkciju, ale su předewšěm płuca zemje. To mamy sej wšitcy skónčnje zaso raz wuwědomić. Na kóždy pad dyrbjeli medije wjace wo tym rozprawjeć, wšako njeje pobrachowacy lěs jenož regionalny, ale zdobom globalny problem. Lěsy maja a dyrbja kóždeho z nas zaběrać! Bianka Šeferowa

To a tamne (26.09.19)

štwórtk, 26. septembera 2019 spisane wot:

Kedźbu, w Sakskej su zaso łosy (Elche) po puću. Jedna žónka w lěsach wokoło Zhorjelca za partnerom pyta, kaž Radijo Łužica tele dny informowaše. Připosłucharjo su so tam mjenujcy přizjewili a powědali, zo běchu tajkeho wołojelenja při awtodróze A 4 wuhladali. Kaž fachowc towaršnosće za škit přirody a slědźenje Lutra w Hamoru wobkrući, so łosy tuchwilu kóća, a tak je bjeze wšeho móžno, zo ludźo tele zwěrjata tuž hdys a hdys wuhladaja.

Pospyt, so w towaršnosći integrować, je z Afriki pochadźacy muž po wšěm zdaću cyle wopak interpretował. Tak je wón puć w italskim Venedigu mjetł a sej wot pasantow za to pjenjezy wuprosył. Policija pak napołoži jemu pokutu 350 eurow. Wjacori wobydlerjo, kotřiž wo tymle padźe zhonichu, sej integraciski pospyt porno tomu jara chwalachu a so na policiji za Afričana zasadźichu. Tak njetrjebaše wón pokutu zapłaćić.

Trumpa wotsadźić?

srjeda, 25. septembera 2019 spisane wot:

Washington (dpa/SN). Wumjetowanjow dla, zo je prezident USA Donald Trump po wšěm zdaću swoju móc znjewužiwał, demokraća pruwuja, hač móhli jeho wotsadźić. Pozadk su před něšto dnjemi wozjewjene informacije w zwisku z prezidentom USA a jeho kolegu na Ukrainje Wolodimirom Zelenskim. Trump bě jeho prosył přećiwo demokratiskemu poža­darjej wo zastojnstwo prezidenta Joewej Bidenej­ přepytowanje zahajić. Trump wšitke wumjetowanja prěje.

Pomhatej Condor z kreditom

Berlin (dpa/SN). Lětanskemu předewzaću Condor ze sydłom w Hessenskej stej zwjazkowe knježerstwo a kraj kredit 380 milionow eurow přewostajiłoj, zo móhła dźowka britiskeho koncerna Thomas Cook přichodne měsacy dale hospodarić. Wčera wječor oficialnje wobkrućena informacija 5 000 přistajenych Condor najprjedy raz wolóža. Přichodny nadawk pak budźe, jim dobru zakładnu perspektiwu wutworić. Tak mjenowanej wuchowanskej pomocy ma nětko hišće komi­sija Europskeje unije přihłosować.

Wuchod nachwatuje

Lěwica SPD wótrje kritizuje

srjeda, 25. septembera 2019 spisane wot:

Podstupim (dpa/SN). Braniborska Lěwica stronu SPD wótrje kritizuje, dokelž je so za koaliciske rozmołwy z CDU a Zelenymi rozsudźiła. „Zwjazkarstwo mjez SPD, Lěwicu a Zelenymi by za kraj lěpše było“, rjekny předsydka frakcije Lěwicy Braniborskeho krajneho sejma Kathrin Dannenberg wčera w Podstupimje. „Na kóncu je jenož SPD rozsudźiła“, praji kopředsyda frakcije Sebastian Walter.

Lěwica je dźesać lět zhromadnje z SPD w Braniborskej knježiła. Hladajo na sonděrowanske rozmołwy pak su so socialdemokraća hnydom za čerwjeno-čorno-zelenu koaliciju rozsudźili. Lěwica připowědźi konstruktiwne dźěło opozicije, při čimž njebudźe z kritiku lutować. Z frakciju AfD, kotraž je runja Swobodnym wolerjam z Lěwicu w opoziciji, pak njebudźe Kathrin Dannenberg na žadyn pad hromadźe dźěłać, kaž wona wuzběhny. Přichodnje chce so Lěwica bóle na temy hladanje a tuńše bydlenje koncentrować.

Lěs lěpje škitać

srjeda, 25. septembera 2019 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Něhdźe 180 000 hektarow lěsa po cyłej Němskej je suchoty a skórnikow dla hobersku škodu poćerpjeło. Tohodla přeprosy zwjazkowa ratarska ministerka Julia Klöckner (CDU) dźensa na wosebity wjeršk do Berlina, hdźež chcychu wo naprawach wuradźować, kak lěs přichodnje dale před klimowej změnu škitać. Hižo do wjerška bě ministerka wo­zjewiła, zo chce něhdźe poł miliardy eurow­ přidatnych zwjazkowych srědkow za lěpši škit lěsow přewostajić. Na kon­ferencu su zastupjerjo něhdźe 170 organizacijow přeprošeni.

Postajena přestawka njezakonska

srjeda, 25. septembera 2019 spisane wot:

London/Brüssel (dpa/SN). Chaos w Londonje je perfektny. Najwyše britiske sudnistwo (supreme court) je wčera připoł­dnju wot premierministra Wulkeje Britaniskeje Borisa Johnsona postajenu přestawku parlamenta jako njezakonsku zběhnył. Za šefa knježerstwa je to wulka poražka. Nawoda opozicije Jeremy Corbyn žadaše sej tuž hnydom wotstup Johnsona.

Supreme court swój rozsud wčera z tym wobkrući, zo je postupowanje Johnsona jara ekstremne a zapósłancow parlamenta wotdźeržuje, swoje nadawki spjelnić. Parlament ma prawo do planowaneho wustupa kraja z Europskeje unije, kotryž je za 31. oktober předwidźany, so k tomu wuprajić

Johnson bě sej přestawku z pomocu britiskeje kralowny Elizabeth II. wunu­zował. Nětko leži na zapósłancach, kak z wusudom sudnistwa wobchadźeja. Prezident Delnjeje komory John Bercow wusud­ jara wita a namołwi sobustawow parlamenta ručež móžno so schadźować.

To a tamne (25.09.19)

srjeda, 25. septembera 2019 spisane wot:

Z piwom najhóršemu zadźěwał je šofer wčera w Bayerskej. Jako poča jeho awto njezwučene zwuki wot so dawać, wón na awtodróze A 3 zasta, zo by za zmylkom pohladał. Wočini motorowu hawbu, a to jemu hižo płomjenja napřećo sapachu. Na zbožo měješe někotre bleše piwa sobu. Z drohotnej ječmjenjowej brěčku je muž woheń skónčnje zhašał. A wohnjowa wobora njebě hižo trěbna.

Wjac hač 3 700 eurow je 19lětna młodostna na Mnichowskim hłownym dwórnišću we wočinjenym kašćiku za zamknjenje našła. Poprawom chcyše tam swój wačok nutř zamknyć, nańdźe pak móšnju. W njej bě hoberska suma pjenjez, samo mjeno wobsedźerja móšnje bě podate. Pinčnik oktoberskeho swjedźenja bě sej, kaž pozdźišo rjekny, w ćahu wusnył. Kak je so jeho móšnja do mjenowaneho kašćika dóstała, pak njemóžeše sej rozkłasć.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND