Za mjenje wotpadkow

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:

Berlin (dpa/SN) Zwjazkowe wobswětowe ministerstwo je wobzamknyło, tak mjenowane kumštne tity za nošenje při kasach wobchodow zakazać. Cyle lochke titki za sad a zeleninu njejsu potrjechene.

W Němskej přetrjebuje jedna wosoba wob lěto přerěznje dwaceći titow, wuswětla zwjazkowa wobswětowa ministerka Svenja Schulze (SPD) w rozprawje. Zakazać měli tuž tity, z kotrymiž kupcy we wobchodźe swoje twory pjelnja. Kaž z naćiska zakonja wuchadźa, kotryž powěsćerni dpa předleži, drje su dotalne naprawy pomhali, mnóstwo plastikowych titow pomjeńšić, wobswětowe zwjazki pak z dalšeho polěpšenja hižo njewuchadźeja. Tež dale a bóle wužiwane papjerjane tity wjele lěpšu ekobilancu njewuskutkuja, kaž přirodoškitny zwjazk Nabu kritizuje.

Wutoru chce swój team předstajić

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:

Brüssel (dpa/SN). Team přichodneje prezidentki komisije EU Ursule von der Leyen so pomałku formuje. „Wjeselu so zestajeć wuwaženy kolegij, kotryž chcu wutoru zjawnosći předstajić“, zdźěli wona wčera na internetnej platformje Twitter.

Komisija EU namjetuje zhromadne zakonje a je dohladuje. Kóždy čłonski kraj je z jednej wosobu w gremiju zastupjeny. Prezidentka wuzwoli je z personalnych namjetow narodnych knježerstwow a rozdźěla wotpowědne nadawki. Skónčnje pak rozsudźa Europski parlament a komisarow postaji.

Nowa komisija ma 1. nowembra dźěłać započeć. Wulka Britaniska njeje hladajo na brexit nikoho nominowała. Krizy italskeho knježerstwa dla su předstajenje gremija wo někotre dny přestorčili.

Zarjad dyrbi swój job činić!

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:

Přećiwo wšěm prognozam bě Marko Šiman minjenu wólbnu njedźelu swój direktny mandat zapósłanca Sakskeho krajneho sejma zakitował. Wčera je wón nowinarjow wo regionalnych ćežišćach swojeho přichodneho skutkowanja we wólbnym wokrjesu informował.

Budyšin (SN/at). W serbskim wobłuku steji za Marka Šimana na prěnim městnje našu maćeršćinu zachować. Do toho saha runje tak „njeluba tema šulerskeho transporta za dźěći do serbskich šulow. To mamy doskónčnje rozrisać“, je sej zapósłanc CDU předewzał a doda, zo měrja so jeho prócowanja dale na powšitkowne problemy šulerskeho transporta.

„Za zwoprawdźenje koncepta Witaj trjebamy nowe nastorki, kak rěč dźěćom spřistupnjamy. Šulski zarjad dyrbi swój job činić!“ Šiman žane zrozumjenje za to nima, zo šulerjo po šěsć lětach wučby jendźelšćiny rěč dosć derje wob­knježa. Zo pak w samsnym času při wuknjenju serbšćiny runje tajki niwow njedocpě­waja, „njemóžu akceptować“. Wón zwěsća tu „wuwiće, kotrež w statnym zajimje njeje“.

To běch žarliwy

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:
Wot wutory hač do dźensnišeho přewjedźechu dźewjatkarjo Malešanskeje Wyšeje šule projekt „GreenCut“ w biosferowym rezerwaće Hornjołužiska hola a haty. Jako pobych tam wčera dopołdnja na nowinarskej konferency při Dołhoboršćanskim haće, móžach takrjec live dožiwić, što projekt wučinja. Towarstwo Gespa bě šulerjam filmowu techniku přewostajiło, wo kotrejž móža šule hewak jenož sonić. W krasnej hatnej krajinje su šulerjo w skupinkach impresije přirody nahrawali. Kajke wjeselo woni při tym mějachu a kelko zajimawostkow su sej tak wotkryli, běše wočiwidne. A hdyž přidatnje hišće wobmysliš, zo njetrjeba šula za cyły projekt ani centa płaćić, da zwěsćiš, zo měješe rjadownja 9A z Malešec prosće njesměrne zbožo. Wšako bě wona mjez 30 wuzwolenymi projektowymi skupinami w Němskej. To běch sprawnje prajene tróšku žarliwy. Bych tajke něšto za swój šulski čas tež rady dožiwił. Pětr Dźisławk

Načolne znamki znowa tema

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:
Drježdźany (dpa/SN). Načolne znamki na šulskich wuswědčenjach su wčera znowa Drježdźanske zarjadniske sudnistwo zaběrali. Hdy te swój rozsud zdźěli, njeje dotal jasne. W meji bě wyše zarjadniske sudnistwo w Budyšinje­ znamki za zadźerženje, pilnosć, sobudźěło a porjad jako móžne přizwoliło, wotpowědujo tak zdobom skóržbje Krajneho zarjada za šulu a kubłanje přećiwo rozsudej Drježdźanskeho zarjadniskeho sudnistwa z lońšeho nowembra. Tam běchu loni na próstwu šulerja rozsudźili, kiž bě přeswědčeny, zo načolne znamki jeho wobmjezuja sej powołanje swobodnje wu­zwolić. We wčera zahajenym jednanju ma so nětko wujasnić, kak so načolne znamki na dźěłowe a socialne zadźerženje šulerjow wuskutkuja.

Pućuja z wustajeńcu po Sakskej

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:
Kak chcemy w Sakskej přichodnje hromadźe žiwi być? Z tymle prašenjom rozestaja so skupina Lipšćanskich wuměłcow na jězbje po Sakskej. Tak předstajeja w zjawnosći wuměłstwo a wabja ludźi do rozmołwy. Wuměłske twórby nastachu na zakładźe biografiskich a kolektiwnych dopomnjenkow. Medialne wobrazy zajimcam pokazuja, z kajkej lochkosću móža na domiznu a Saksku zhladować. Pućowansku­ wustajeńcu „Kak chcemy přichodnje w Sakskej hromadźe žiwi być“ je Běłowodźanski­ wyši měšćanosta Torsten Pötzsch (Klartext) wčera na naměsće před tamnišim dwórnišćom wotewrěł. Foto: Joachim Rjela

To a tamne (06.09.19)

pjatk, 06. septembera 2019 spisane wot:

Honač Maurice w Francoskej smě dale spěwać. Skóržbu přećiwo jeho wobsedźerce je krajne sudnistwo w Rocheforće wčera wotpokazało. Nimo toho ma jej skóržbnik 1 000 eurow wotškódnjenja płaćić. Porik, kotryž ma na kupje Île d’Oléron dowolowy domčk, bě so spěwaceho honača dla njesměrnje hóršił, dokelž bě to po zdaću přewótře. Wobsedźerka pak měni, zo maja dowolnicy zwuki wjesnych kónčin znjesć.

Je to Bože znamjo?, praša so muž, kotremuž je 250 kilogramow ćežki dźěl zornowcoweje biblije nohu złamał. Skulptura, wustajena tuchwilu we Wasserburgu nad Bodamskim jězorom, hodźi so na štyrjoch městnach wočinić. 43lětny zajimc to činješe, biblija padny jemu na nohu a złama jemu podkoleno.

Za stabilne knježerstwo

štwórtk, 05. septembera 2019 spisane wot:

Podstupim (dpa/SN). Braniborski ministerski prezident Dietmar Woidke (SPD) chce po wólbach noweho krajneho sejma ručež móžno stabilne knježerstwo wutworić. Hižo dźensa su tam socialdemokraća sonděrowanske rozmołwy zahajili. Tak chcychu jako prěnje z CDU rěčeć, na to z Lěwicu. Jutře je zetkanje ze Zelenymi­ a Swobodnymi wolerjemi předwidźane. Kaž premier Woidke zdźěli, su jemu hladajo na knježerstwo zhromadne zaměry přewšo wažne.

Wobskorženaj zasudźenaj

Detmold (dpa/SN). W procesu wo znjewužiwanju dźěći na campingownišću w Lügde je sudnistwo w Detmoldźe dźensa dweju wobskorženeju zasudźiło. Tak dyrbi 56 lětny Andreas V. 13 lět do jastwa, 34 lětny Mario S. dwanaće lět. Nimo toho je sudnistwo za wobeju po tym wěstotnu jatbu přikazało. Přez lěta staj zasudźenaj cyłkownje 32 dźěći wjace hač 200 króć seksualnje ćežko znjewužiwałoj. Ličba woporow je po wšěm zdaću wjele wjetša. Kaž sudnicy zwuraznichu, staj mužej 32 dźěćatstwow zničili, woběmaj pak njeje dźensa hišće wědome, kajku škodu stej zawinowałoj.

Hurrikan zaso sylniši

Rozdźělnym cyrkwjam přisłušace žony spěwaja, mjeztym zo na bamža Franciskusa čakaja. Na putnikowanju do Afriki je wón wčera do stolicy Mosambika Maputo dojěł. Wopyt je wažny signal ludźom kraja, wšako stej mosambikske knježerstwo a wobrónjena opozicija hakle­ před tydźenjemi nowe měrowe dojednanje podpisałoj a bórze su wólby. Foto: picture alliance/Ben Curtis

Njenastupitaj hižo

štwórtk, 05. septembera 2019 spisane wot:

Saarbrücken (dpa/SN). Z namołwami za wjetšu socialnu sprawnosć a wěryhódnosć su kandidaća za nawodnistwo SPD wčera na prěnjej regionalnej konferency w Saarbrückenje wa­bili. Wo překwapjenku postarałoj staj so Budyski měšćanosta Alexander Ahrens a jeho Flensburgska kolegina Simone Lange, kotrajž staj po­žadanje cołnyłoj. Město toho staj připowědźiłoj, bywšeho financneho ministra Sewjerorynskeje-Westfalskeje Norberta Waltera-Borjansa a zapósłanču zwjazkoweho sejma Saskiju Esken podpěrać.

Hač do 12. oktobra chce so potajkim 15 kandidatow – sydom dwójkow a jednotliwc – na dalšich 22 regionalnych konferencach wo hłosy sobustawow prócować. Wčerawše zarjadowanje pokaza, zo su předstawy kandidatow zdźěla chětro rozdźělne. Prašenje předewšěm je, hač ma koalicija z CDU dale wobstać.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND