Handrij Wirth z Njeswačidła podawa swoje mysle k dopisomaj Uwe Gutschmidta w SN z 19. julija a Jurja Kocha z 25. julija:
Wjeselu so, hdyž wučer Gutschmidt šulerjam posrědkuje wědu a nahlady wo stawiznach bywšeje socialistiskeje diktatury w NDR. Wšako maja wšitcy, kotřiž su so w 1970tych lětach a pozdźišo narodźili, lědma hišće swójske nazhonjenja wo tym, što rěka diktatura. Ći, kiž běchu so w lětdźesatkach do toho narodźili, pak maja jara rozdźělne dožiwjenja.
Narodźich so 1949 a sym za čas šule, studija a dźěl powołanskeho dźěła jara wědomje ideologisku stronu diktatury dožiwił. Za mnje běchu namócna kolektiwizacija w nalěću 1960 a dožiwjenja mojeho wuja prěnje začuće njeprawdy. Staćanowěda na SRWŠ w Małym Wjelkowje bě nutřkowne rozestajenje z nadknjejstwom strony SED. Naš nan powědaše nam wo swojich dožiwjenjach na dnju wólbow z funkcionarami, kiž su z Budyšina přijěli, dokelž njebě wolić šoł. Moja mać raz praješe, zo so tajkich wopytow boješe, dokelž móhło so stać, zo bychu nana hnydom sobu wzali.
Marion Nawroth z Bukec piše k najnowšim namócnosćam na Budyskich Žitnych wikach a hladajo na reakcije zamołwitych w tym zwisku:
K dźensnišemu Dnjej indigenych ludow piše rěčnik za naležnosće serbskeho luda frakcije Lěwicy w Sakskim krajnym sejmje Hajko Kozel:
K stoćinam Jurja Chěžki je na titulnej stronje najnowšeho čisła časopisa Česko-lužický věstník baseń „W Róžeńće při studni“ w serbskej a čěskej rěči wozjewjena. K tomu podate je wulke foto Marijineje studnički. Čitar zhoni, zo přihotuje Milan Hrabal z Varnsdorfa zběrku z poeziju Chěžki. Temu „Wotemrěće połobskich a pomorskich Słowjanow a kónc Arkony?“ Ondřej Doležal na přichodnych stronach wobšěrnje wobjednawa. Awtor pisa, zo knježeše w staršich wozjewjenjach tele měnjenje: Z dobyćom Arkony 1168 skónči so „słowjanska statnosć“ na teritoriju dźensnišeje Němskeje a zo slědowaše hač do kónca 13. lětstotka „dospołne wotemrěće Słowjanow z wuwzaćom Drjewjanow wokoło Lüneburga a Łužiskich Serbow“. Dźensa maja etnologojo za to, zo wotemrěwanje wěsteho luda dlěje hač lětstotkaj traje. „W lěće 800 wšak ... wužiwachu słowjansku rěč jenož hišće we Łužicy.“ W Mecklenburgskej započa so přeněmčenje w knjejskich swójbach na proze 13. lětstotka. Poslednje słowjanske mjeno knježaceho bě Borwin (rodźeny něhdźe 1178). Awtor wopyta w lěće 2015 Arkonu a bě swědk wurywankow na najsewjernišim dźělu kupy Rujany.
Spisowaćel Peter Huckauf z Berlina wupraja so k problemam wokoło lětušeho Swjedźenja serbskeje poezije:
Móžu Bena Budarja derje zrozumić, kiž je přesłapjeny, zo Swjedźeń serbskeje poezije lětsa wupadnje. Zo so tajki wažny kulturny podawk wosrjedź Europy njewotměje, je wuslědk njesměrneho maličkostneho myslenja.
Wobdźělam so wot lěta 1990 – z někotrymi přestawkami – na Mjezynarodnym swjedźenju serbskeje poezije. Z wobdźiwanjom sym stajnje zahoritosć a zasadźenje Delnjo- kaž Hornjoserbow dožiwić směł, kak běchu kmani organizować mjezynarodnu solidaritu z hosćimi literatury a wuměłstwa z Čěskeje, Słowakskeje, Pólskeje, Serbiskeje, Ukrainy, Ruskeje, haj samo ze Syriskeje a druhich krajow. A dopominam so na zetkawanja ze serbskimi hosćićelemi-wuměłcami kaž Benediktom Dyrlichom, Alfonsom Wićazom, Benom Budarjom, Jurjom Kochom, Madlenu Norbergowej, Róžu Domašcynej, Měranu Cušcynej a dalšimi kaž tež z wukrajnymi susodami Milanom Hrabalom, Danu Podraccynej a Bohdanom Urbankowskim.
Skandal wokoło wotpłuna dieselowych awtow je wšudźe tema a wuwabja dis- kusiju. Wčera wotmě so w Berlinje dieselowy wjeršk Zwjazka, krajow a awtotwarcow Němskeje, ale bjez wuslědkow. Bianka Šeferowa je so mjez ludźimi wobhoniła, hač skandal jich wottraša sej dieselowe awta kupić.
Pětr Statnik z Ralbic, sobudźěłaćer Dekra: Zakonsce to, štož su koncerny, kaž VW abo Audi, činili, absolutnje w porjadku njeje. Tež ja wobsedźu dieselowe awto. Nimam pak hubjene swědomje, wšako je mjeztym dosć techniskich móžnosćow wotpłunowe hódnoty polěpšić. Za mnje pak je skerje prašenje, štó ma to wšo zapłaćić. Dokelž přejězdźu na lěto jara wjele kilometrow, bych so kóždy čas zaso za diesel rozsudźił, tak so tele awto za mnje pod smužku wudani.
Diana Maticowa ze Slepoho, regionalna rěčnica župy „Jakub Lorenc-Zalěski“: Jězdźu sama bencinowe awto, a njejsym so tež ženje z mysličku nosyła dieselowe kupić. Přiwšěm diskusiju wobkedźbuju a mam za wažne, zo maja so skućićeljo tež wotpowědnje zamołwić.
Němski dźenik Der Tagesspiegel je so minjene dny w jednym ze swojich přinoškow zaběrał ze situaciju wučerjow w Serbach. Awtorka Heidrun Böger hižo w přenjej sadźe přinoška piše: „Zo by serbskosć žiwa wostała, pobrachuja wučerjo.“ A skedźbnja na zaměr Lipšćanskeje uniwersity, kotraž chce Njeserbam studij sorabistiki zmóžnić.
Božena Hojerec praji, zo je so hižo přeco chcyła z wučerku stać. Studentka 6. semestra wučerstwa za zakładnu šulu rozprawja wo tym, što ju w domiznje dźerži. Su to wjes Jaseńca, z kotrejež pochadźa, swójbni, nałožki a swjedźenje. Zwjazana čuje so tež ze Serbami, kotřiž kaž wona, w Lipsku studuja.
Dale wěnuje so awtorka nowinskeho přinoška Institutej za sorabistiku Lipšćanskeje uniwersity, wobstejacemu wot 1950tych lět. Wona piše wo małej wobsadce přistajenych a wo tym, hdźe móža młodostni po studiju skutkować.
Pod nadpismom „Delnjoserbske stawizny njejsu čornoběłe“ piše Uwe Gutschmidt z Bórkowow, poćahowacy so na dopis Jurja Kocha w SN z 25. julija:
Knjez Koch čuje so jako wopor mojeho lista. Historiski fakt je, zo bě wón dnja 12. meje 1962 wo wonym „Hörgottesdienst“ w serbskej rěči leutnanta Woraka wot stasi informował (Nowy Casnik z 1. měrca 2017), a zo bě namšu tež Mina Witkojc organizowała. Tole sym sam w Bórkowach rešeršował.
Dr. Friedrich Pollack ma někotre přispomnjenja k přinoškej Měrćina Wjenka „Mały lud – wulki błud“ w Předźenaku z 21. julija:
„Nakromne mysle“ Měrćina Wjenka wo pomjenowanju Serbow jako mały lud mam za jara zajimawe. To wšak njeje prěni přinošk kolumnista, kiž ze swojim wočerstwjacym a njedogmatiskim widom na centralne prašenja serbskeho sebjezrozumjenja napadnje: Kajki wobraz maja Serbja poprawom sami wo sebi?
Kritiske zhladowanje na aktualne debaty a zapřijeća, kaž to Wjenk w swojich kolumnach často čini, móže pomhać, zwučene struktury myslenja přełamać a starodawne wěrnosće do prašenja stajić. Tole móžu jenož podpěrać. Nimo toho to mojemu wědomostnemu nastajenju wotpowěduje. Jako tajki dowolam sej někotre přispomnjenja k wurazej „mały lud“. Tón mjenujcy njeje zasadnje negatiwnje zapołoženy, kaž sej awtor to mysli. Něhdy chowaše so za tym wjele bóle swobodnostny a emancipatoriski koncept, na kotryž je so mjez nami, čehož sym sej wěsty, trochu pozabyło.
Jurij Koch wupraja so k dopisej Uwe Gutschmidta w SN z 19. julija: