Rum sej zachować

Freitag, 14. Oktober 2022 geschrieben von:
Powołanska orientacija za šulerjow je minjeny čas ćerpjeła. Pandemije dla běchu poskitki přehladkow, praktikumow a informaciskich zarjadowanjow wobmjezowane. Po wšěm zdaću su wučerjo Ralbičanskeje wyšeje šule problem spóznali a sej na něšto noweho zwažili. Wčera přewjedźechu prěni raz powołanske wiki z pře­wšo dobrym wothłosom. Přeprosyli běchu sej tam předewzaća a institucije z regiona, kiž su wopytowarjam powołanske puće w domiznje pokazali. Młodostni njetrjebaja so hižo do cuzby podać, ale móžnosćow je w Hornjej Łužicy nadosć. A wězo móža w mnohich zawodach swoju maćeršćinu nałožować. Tak hodźa so rěčne rumy zachować a skrućić. A to je wjac hač trěbne. Tuchwilu dožiwjamy w redakciji Serbskich Nowin napjate połoženje, při čimž je dale a ćešo ludźi namakać, kotřiž sej zwaža serbsce pisać. Snano sej tón abo tamny zaso pjera přimnje, dokelž serbšćinu jenož w šuli njenałožuješ, ale tež po šuli w powołanskim žiwjenju. Bianka Šeferowa

Ze sportowym swjedźenjom, kombinowanym z modernym geocachingom, su so šulerki a šulerjo Worklečanskeje wyšeje šule „Michał Hórnik“ dźensa do nazymskich prózdnin rozžohnowali. Na pjeć stacijach wužiwachu woni přirodne maćizny za sportowe zaběry a zasadźichu načasnu GPS-techniku, zo bychu za to prawe městna namakali. Foto: Feliks Haza

Wuknjacy měli sami raz rapować

Donnerstag, 13. Oktober 2022 geschrieben von:

Choćebuz (SN/at). Z rapom „Pógibowanje – dobre za derjeměśe“ maja delnjoserbscy wuwučowacy na online-platformje Dialog-BB nowy dodatny material za wučbnicu „Pó droze 2“ k dispoziciji. Kaž Choćebuske Dźěłanišćo za kubłanske wuwiwanje (ABC) informuje, je serbski rapar a hip-hop-spěwar Jakub Gruhl trěbnu hudźbu napisał a ju nahrawał. Wón je znaty za swoje pěsnje na basnje Miny Witkojc. Wony energiski sportowy spěw je hudźbnik w swojim studiju Ectoplastic UG w Halle nad Solawu produkował. Rap hodźi so wužiwać „w modernej wučbje za spěwanje, pohibowanje abo rejwanje“, ABC dale zdźěli a wupraja wočakowanje, zo snadź „móže wuknjacych nastorčić, sami raz rapować“.

Na mjenowanej online-platformje je ABC nimo toho šěsć nowych dźěłowych łopjenow za bilingualnu wučbu wěcna wěda spřistupniło, kotrež je Ulrike Niedlich ilustrowała. Serija dźěłowych łopjenow wěcna wěda poćahuje so dotal na počasy a adwentny zešiwk, nětko přidružitej so dźělej šulski zastup a swójba. Łopjena su wusměrjene mjez druhim na ertny a pisomny rěčny trening.

Wojerecy (KD/SN). Wučerjo zakładneje šule „Handrij Zejler“ we Wojerecach sposrědkuja swojim šulerjam w koncepće 2plus wobšěrnje serbsko-němsku dwurěčnosć. Tole nječinja pak jenož w rjadowniskej rumnosći. Šulerjo 2plus a němsce wuknjacy šulerjo třećeho lětnika pobychu njedawno we Wojerowskej měšćanskej bibliotece, zo bychu tam knižny rjad „Dolina při rěce“ Lubiny Hajduk-Veljkovićoweje w hornjoserbskej a němskej rěčnej wersiji zeznali. Spisowaćelka, maćernorěčna wučerka hornjoserbšćiny w dalekubłanju dorosćenych, je někotre swojich stawiznow z myškomaj Mirka a Kiki, zajacom Ferdijom, šwincom Dorianom a sowu Lunu předčitała a z dźěćimi serbski alfabet zdźěłała.

Cyłkownje dźewjeć rěčow, w kotrychž je knižna serija dotal wušła, přeprošuja k pućowanju po swěće, kaž Lubina Hajduk-Veljkovićowa rjekny. Wurězki słuchoknižneje wersije w hornjoserbšćinje, němčinje, jendźelšćinje a španišćinje su Artur, Marta a druzy šulerjo spóznali. ­Lubina Hajduk-Veljkovićowa je šulerjam tež pomhała, rozdźěle mjez serbišćinu, serbšćinu a pólšćinu namakać.

Samozrozumliwje serbsce rěčeć

Donnerstag, 06. Oktober 2022 geschrieben von:

Kwalitu serbskeho kubłanja na zakładźe zhromadneho dźěła zwyšeć, je stajne wužadanje. Tež serbski kubłanski puć so hižo w pěstowarni započina – tohodla přeprošujetej Domowina a Serbske šulske towarstwo (SŠT) 13. winowca na fachowu konferencu pod hesłom „Dyrbimy rěčeć!“ do kubłanišća swjateho Bena w Smochćicach. Konferenca je předewšěm na nošerstwa přesahowacu kooperaciju wusměrjena.

Budyšin (SN/at). Domowina a Serbske šulske towarstwo chcetej z konferencu staršich, kubłarki a nošerjow pěstowarnjow docpěć. W srjedźišću steja metoda imersije, wšědneho dospołneho zanu­rjenja do našeje maćeršćiny, runje tak kaž nazhonjenja danskeje mjeńšiny w Schleswigsko-Holsteinskej z daledawanjom swojeje rěče a diskusijne koła wo praktiskich prašenjach.

Měšćanska rallye studowacych

Donnerstag, 06. Oktober 2022 geschrieben von:
Studentki towarstwa „Bjarnat Krawc Drježdźany“ su k startej do noweho zymskeho semestra měšćansku rallye organizowali. K tomu běchu předwčerawšim wosebje studowacych prěnjeho semestra, ale tež wšitkich dalšich zajimcow přeprosyli, zo bychu předewšěm kontakty nawjazali. 27 ludźi poda so po pjeć stacijach přez stare město k Łobju. Při tym mějachu skupiny rozdźělne nadawki spjelnić, kotrež tematizowachu Drježdźanske studentske žiwjenje a wuznamne serbske wosobiny kaž Bjarnata Krawca a Alojsa Andrickeho. Dobyćerskemu mustwu kiwaše jako myto ­wačok z logom towarstwa. Měšćansku rallye su prěni raz přewjedli. Dobreho ­wothłosa dla chcedźa klětu podobny poskitk organizować. Foto: Gloria Žurec

Zdobom ze serbšćinu so zeznajomili

Mittwoch, 05. Oktober 2022 geschrieben von:
Wostrowc (SN/JBo). Na štwórtej sakskej Slawiniadźe wobdźěli so 38 wuknjacych minjeny pjatk a sobotu w Mjezynarodnym zetkawanskim centrumje Marijinym dole pola Wostrowca. Po oficialnym zahajenju, na kotrymž mjez druhim serbski rěčespytnik dr. Fabian Kaulfürst přitomnych na žiwe wašnje tež w serbskej rěči witaše, poskićachu młodym za słowjanske rěče so horjacym pospytowanske kursy w pólšćinje, rušćinje, čěšćinje, ukrainšćinje a serbšćinje. Alena Hiccyna, wučerka Serbskeho gymnazija Budyšin za rušćinu a serbšćinu, kaž tež wědomostna sobudźěłaćerka Serbskeho instituta dr. Jana Šołćina, stej z mnohostronskimi prezentacijemi a interaktiwnymi dźěłarničkami wosebitosće Serbow předstajiłoj. Předewšěm, tak pozadkowa ideja Slawiniady, maja so młodostni tu z pomocu w šuli nawuknjeneje słowjanskeje rěče, tamnu, jim hišće cuzu słowjansku rěč wotkrywać a spytać, někotre rěčne konteksty rozumić. Sobotu wobdźěłachu šulerjo a šulerki w měšanych mustwach rěčne nadawki na dwěmaj stacijomaj. Na zakónčacym zarjadowanju najlěpšich mytowachu.

Nowych studowacych w Lipsku witali

Mittwoch, 05. Oktober 2022 geschrieben von:

Lipsk (JBo/SN). Nowy semester su wčera na Instituće za sorabistiku w Lipsku zahajili. Jeho direktor prof. dr. Edward Wornar je nowačkow Jakuba Škodu, studenta wučerstwa za zakładnu šulu, Jonasa Pjetaša, studenta wučerstwa za wyšu šulu, kaž ­tež stipendiatow Załožby za serbski lud ­Karolinu Babczuk z Pólskeje a Kryštofa Peršina z Čěskeje w twarjenju słucharnjow na hłownym campusu uniwersity witał. Nimo toho su so docenća a docentki instituta nowačkam předstajili.

Choćebuz (KPo/SN). Šula za delnjoserbsku rěč a kulturu je ­we wobłuku swjedźenskeho programa minjeny štwórtk w Choćebuskim měšćanskim domje swoje 30lětne wobstaće woswjećiła. Přichwatali běchu čestni hosćo z politiki, mnohich serbskich institucijow, docenća šule, partnerojo, maćernorěčni ze serbskich wsow a hosćo z Pólskeje. Uta Henšelowa, mjeztym pjeć lět nawodnica kubłanišća, je zarjadowanje w połnje wobsadźenej žurli wotewrěła. Jako zastupnica wyšeho měšćanosty posrědkowaše Maren Dieck­mann, decernentka za młodźinu, sport a socialne naležnosće, zbožopřeća města Choćebuza jako nošerja rěčneje šule.

Zaso zhromadnje sportowali

Mittwoch, 28. September 2022 geschrieben von:
Při zhromadnym sportowym swjedźenju Sportej zdar 2022 w Slepom zetkachu so dźensa šulerjo 7. do 9. lětnikow dohromady šěsć serbskich šulow – Serbskeho gymnazija Budyšin, kaž tež serbskich wyšich šulow Budyšin, Ralbicy, Radwor, Worklecy a Slepo – k zhromadnemu wubědźowanju w lochkoatletiskich a dalšich disciplinach. Wozrodźenje serbskeho sportoweho swjedźenja je zhromadny projekt Serbskeho šulskeho towarstwa z.t. a Serbskeho Sokoła z.t. Foto: Tomaš Šołta

Serbska debata

Neuheiten LND