×

Nachricht

Failed loading XML...

Najlěpšich wuznamjenili

Dienstag, 18. Juni 2024 geschrieben von:
Drježdźany (SN). Dohromady 163 šulerkam a šulerjam je sakski kultusowy minister Christian Piwarz (CDU) wčera wuznamjenjenje za wosebje dobre kónčne wuslědki realnošulskeho wotzamknjenja přepodał. Mjez nimi běchu tež dwaj šulerjej Worklečanskeje, jedyn Ralbičanskeje a jedyn Radworskeje šule. Jim přepodachu tež gratulaciske wopismo ministerskeho prezidenta Michaela Kretschmera (CDU). „Na swoje wurjadne wuslědki móža šulerki a šulerjo hordźi być. Tute wukony su runje tak hódne kaž wuslědki maturantkow a maturantow. Bohužel to hišće wšěm jasne njeje“, wuzběhny Piwarz. Wulce dźakowaše so Piwarz tež wučerkam a wučerjam, kotrež k dobrym wuslědkam přinošuja. Lětsa běše dohromady 21 137 šulerkow a šulerjow swoje šulske wukubłanje na realnošulskim abo hłownošulskim niwowje zakónčili. Mjez 163 najlěpšimi bě 110 młodych žonow a 53 młodych muži. Loni bě jich hišće 170 najlěpšich šulerkow a šulerjow, byrnjež mjenje šulu zakónčili. Zo by šulerka abo šuler predikat jara derje dóstał, njesmě w žanym předmjeće špatnišo hač z dwójku wotzamknyć.

Radwor: Dźěła LaSuB ilegalnje?

Freitag, 14. Juni 2024 geschrieben von:

Radwor (SN/mb). Za póndźelu je wjednica Serbskeje zakładneje šule Radwor zhromadźiznu staršich šěsć serbskich a 19 němskich dźěći zwołała, dokelž je zjednoćenje dotalneju dweju rjadownjow do jedneje „njewobeńdźomne“, kaž wona w přeprošenju pisa. Po našich informacijach pak so njepřizwolenje serbskeje rjadownje w 4. lětniku ze stron krajneho zarjada za šulu a kubłanje (LaSuB) sakskemu šulskemu zakonjej spřećiwja. Wón mjenujcy předwidźi, zo LaSuB wo tworjenju rjadownjow po wothłosowanju z nošerjom šule rozsudźi, štož je tule gmejna Radwor. Wjesnjanostka pak njebu informowana. Wotmołwjejo na prašenja SN rěčnik LaSuB na jednym boku twjerdźi, zo šula jenož jednu rjadownju planuje, na druhim boku, zo je LaSuB „wšě naprawy“, potajkim tež wotrjadowanje wučerkow, z kultusowym ministerstwom wothłosował.

Wot zastupjerja kultusoweho ministerstwa je sej zapósłanc AfD Frank Peschel na kromje posedźenja krajneho sejma žadał, zo njech serbsku rjadownju hnydom přizwola. A kubłanskopolitiska rěčnica SPD Sabine Friedel je ministerstwo wo stejišćo prosyła.

Za „serbsku akademiju“

Donnerstag, 13. Juni 2024 geschrieben von:

Norbergowa: Ličbu wučerjow na gymnaziju redukować na serbowacych

Dr. Madlenje Norbergowej spožčichu srjedu tydźenja w Choćebuzu Myto Miny Witkojc. Swoju dźaknu narěč je za to wužiła, zo by situaciju serbskeho ludu předewšěm na polu kubłanja wosebje w Delnjej Łužicy analyzowała.

Česćeny knježe statny sekretaro, česćeny knježe superintendento, česćene knjenje a knježa, lubi serbscy přećeljo.

Dźensa tule stać, zawjazuje mje k wěstemu nadawkej: Hdyž so móžnosć skići, měć tajkile zajimowany publikum, nochcu šansu skomdźić, zo bych někotre mysle k połoženju serbskeho ludu podała – takrjec krótku narěč narodej.

Chrósćicy (SN/BŠe). Za cyłkownje 54 maturantow a maturantkow Budyskeho serbskeho gymnazija je so zawčerawšim z přepodaćom wuswědčenjow w Chróšćan „Jednoće“ nowy žiwjenski wotrězk zahajił. Młodostni su lětsa wuspěšnje abituru złožili. Za swjedźenskeho rěčnika běchu sej woni kapłana Floriana Mróza přeprosyli. Wón sam je w juniju 2008 na Wojerowskim Lessingowym gymnaziju maturu złožił a měješe dobru radu přihotowanu. „Z čehož je waša wutroba połna, z toho rěči waš ert“, wón hladajo na nowy žiwjenski wotrězk a rozsud za powołanski puć wuzběhny. „Žiwjenske prašenja trjebaja sprawne wotmołwy wašeje wutroby“, Mróz zwurazni

Ralbičanscy šulerjo w Čěskej pobyli

Donnerstag, 16. Mai 2024 geschrieben von:
Wot lěta 1970 hižo wopytuja šulerjo Ralbičanskeje serbskeje wyšeje šule partnerske kubłanišćo w čěskim Mělníku. Tež wčera, srjedu, pobychu woni na swojej tradicionalnej wuprawje. Na zetkanju předstajištej sej 5. lětnikaj wobeju šulow kulturnej programaj. Nimo toho wobhladachu sej šulerjo měšćanski centrum Mělníka. Dale steješe zhromadne sportowanje na agendźe wopyta. Po wuspěšnej wuměnje a mjezsobnym zeznaću nawróćichu so šulerki a šulerjo hišće samsny dźeń domoj do Łužicy. Foto: Jan Rjeda

Při mejemjetanju koło teptali

Freitag, 10. Mai 2024 geschrieben von:
Na Budyskim Serbskim šulskim a zetkawanskim centrumje su zawčerawšim meju mjetali. Dwanatkarjo Serbskeho gymnazija rejowachu hromadźe z 5. lětnikom gymnazija, 4. lětnikom ­zakładneje šule a šulerjemi tamnišeje wyšeje šule wokoło meje. Nimo klasiskeju ­rejow ,,Katyržinka‘‘ a ,,Takle wjerćimy‘‘ zwažichu so tež na kołoteptanje a finsku reju. Po tym meja padny. Jako prěni běžachu dwanatkarjo wo mejsku hałžku. Jan Šołta bu mejski kral a wuzwoli sej Francisku Bobkec za mejsku kralownu. Pola 5. lětnika gymnazija doby Filip Korch. Maja ­Młynkec bě jeho kralowna. ­Dale běžachu hólcy 4. lětnika zakładneje šule napřemo. Mejski kral bu Eddie Graf a mejska ­kralowna Nina Sterzel. Foto: SN/Bojan Benić

Zakładni šulerjo wo lěsu zhonili

Mittwoch, 08. Mai 2024 geschrieben von:
Šulerjo 3. lětnika Budyskeje Serbskeje zakładneje šule pobychu dźensa na wotewrjenju 25. sakskich lěsnych hrow za dźěći a młodźinu. Hamstki šef w kultusowym ministerstwje Wilfried Kühner a statny sekretar za wobswět dr. Gerd Lippold postrowištaj dźěći w Stróži při Domje tysac hatow. Wobaj rozłožištaj jim wažnu funkciju lěsa. Po tym podachu so šulerjo we wosom skupinach k wjacorym stacijam. Tam zhonichu na zabawne wašnje wo wulkej hódnoće lěsa jako žiwjenski rum za čłowjeka a zwěrinu, wo škodach w lěsu, kotrež čłowjek zawinuje, a wo dźěle lěsnych dźěłaćerjow. Foto: SN/Bojan Benić

Chcedźa Kretschmerej pisać

Dienstag, 07. Mai 2024 geschrieben von:

Předsydstwo Serbskeho šulskeho towarstwa (SŠT) je na wčerawšim posedźenju wobzamknyło, zo swojich „wosom žadanjow za serbske šulstwo“ na wšitke frakcije Sakskeho krajneho sejma pósćele. Zdobom chcedźa z listom wo stejišćo frakcije k podatym žadanjam a wo rozmołwu prosyć.

Trjeba je, so jasnje wuprajić

Donnerstag, 25. April 2024 geschrieben von:
Mnichow (SN). Akciska rada za kubłanje je tele dny swoju aktualnu rozprawu dźěławosće wudała. W njej wěnuja so kubłanscy fachowcy, pedagogojo a socialni wědomostnicy z cyłeje Němskeje a Šwicarskeje lětsa w prěnim rjedźe wobchadźenju z prawicarskimi tendencami na kubłanišćach. Woni žadaja sej w dokumenće pod hesłom „Kubłanje a socialna zwjazanosć“ na kubłanišćach jasne ­wuprajenja přećiwo antidemokratam. Wolfram Hatz, prezident Zhromadnosće Bayerskeho hospodarstwa z.t. (vbw), je při wotewrjenju zarjadowanja wuzběhnył, zo ma starobje wotpowědowace spěchowanje rěče za socialnu zwjazanosć wysoku hódnotu. Čłonojo kruha skedźbnichu na kongresu wčera w Mnichowje na nowy posudk fachowcow, kiž jasnje pokazuje, zo móže kubłanski system při sylnjenju socialneje zwjazanosće ­mjez dźěćimi a młodostnymi pomhać. Nimale 150 strony wopřijacy dokument móžeće bjezpłatnje pod www.bildunginbayern.de/ueber-uns/aktionsrat-bildung čitać. Mjeztym je kruh hižo wjace hač 20 posudkow na wšelake temy wudał.

Wyšim šulerjam so „hłowa kuri“

Mittwoch, 24. April 2024 geschrieben von:
Nic jenož na Kulowskej wyšej šuli „Korla Awgust Kocor“ su dźensa dopołdnja takrjec „hłowy kurili“. Po cyłej Sakskej je so rano z pruwowanjom předmjeta jendźelšćina pruwowanski čas na wyšich šulach zahajił. W Kulowje je k pruwowanju lětsa wosom młodostnych na schodźenku hłowna šula a 45 na schodźenku realna šula nastupiło. Wučerce Marlen Hampel a Annett Müller stej wotchadnikow na rozsudne pruwowanje wukonow w jendźelšćinje přihotowałoj. Šulska nawodnica Ines Lešowa je šulerjow a šulerki na to dopominała, zo maja woni sprawnje dźěłać a jenož dowolene pomocne srědki wužiwać. Foto: Feliks Haza

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND