Dźěło w zahrodce a rostlinarni w měrcu (5)

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Z tutym rjadom přinoškow chcemy wam měsačnje poručić, što móžeće w zahrodce abo w rostlinarni zdokonjeć. Přejemy wam wjeselo při dźěle a radosć při wobkedźbowanju toho, štož pod wašimaj rukomaj rosće.

Poslednje skónčne dny w februaru wabjachu nas zaso dlěje won do přirody a do zahrodki. Słónčko so směješe a ćopliše temperatury lubjachu wjeselo při přihotowanju hrjadkow, parnišćow (Frühbeet) a powyšenych hrjadkow kaž tež při wusywanju a wosadźenju młodych rostlinkow za nadźijomnje bórzomne žně. Přiwšěm měli temperatury dale kruće wobkedźbować. Direktnje do hrjadki wusyć móžemy nětko w měrcu tołstu bunu, spinat, cyblu, ale tež lěćny porej, radisku a morchej. Zo bychmy prawidłowny wotstawk mjez jednotliwymi rynkami dodźerželi, tu mały tip, kotryž móhł při tym pomhać: Na wobě wonkownej a na srjedźny zub hrabjow tyknu so małke prózdne cylindriske drjewčka a hižo mam hrjebičkowak (Rillenzieher), z kotrymž sej rjane rune rynčki sćaham. Tež zela kaž pětršilku, lompuch (Sauerampfer) abo cyblink (Schnittlauch) móžu nětko hižo wusyć.

Policija (07.03.24)

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Spěšnosć kontrolowali

Lěskej/Delni Wujězd. Wutoru kontrolowachu zastojnicy na zwjazkowej dróze 156 mjez Lěskej a Delnim Wujězdom, hač so šoferojo na maksimalnje dowolenych 70 km/h dźerža. W běhu šěsć hodźinow bě 940 awtow po puću. 47 z nich njebě so na wobmjezowanje spěšnosće dźeržało. Na 22 wodźerjow čaka nětko porokowy pjenjez na tamnych chłostanski pjenjez. Najspěšniši bě Polak po dróze smalił: Wón chwataše ze 113 km/h na swój cil. Na njeho čaka nětko pokuta we wysokosći 200 eurow a jedyn dypk w registru kmanosće jězdźenja.

Po starodawnym wašnju chlěb pjekli

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:
Jónu wob lěto pjeku woni na starym Mazulic dworje w Slepom chlěb po staro­dawnym wašnju w starej pjecy. Tuta je někak 150 lět stara a steji hišće derje zdźer­žana w přitwarku mjezy hródźu a bróžnju štyristronskeho statoka wosrjedź wsy. Mjeztym bydli Thomas Schubert ze swojej swójbu w Berlinje, stara pak so přiwšěm wo zdźerženje statoka swojich serbskich prjedownikow. Foto: Milenka Cyžowa

Najrjeńše fota wuznamjenjeja

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Wojerecy. Leaderowy region Łužiska jězorina pyta Waš najrjeńši motiw z regiona. Štóž ma zajim, njech swoje fota cyle jednorje zhromadnje z formularom ­wobdźělenja na mejlowu adresu pósćele. Nadrobniše informacije a formular namakaće na internetowej stronje . 13 dobyćerskich motiwow jury mytuje a we wosebitym kalendrje wozjewi.

Zhromadnje wotpadki zběrać

Pančicy-Kukow. Towarstwo ST Marijina hwězda přeprošuje na akciju hromadźenja wotpadkow. Start je sobotu, 9. měrca, w 9 hodź na sportnišću. Wšitcy čłonojo towarstwa kaž tež wobydlerjo wsy su wutrobnje přeprošeni. Rukajcy a měchi za wotpadki staji přirodna centrala k dispoziciji. Jako dźak smědźa so pomocnicy nad małym přikuskom z grila wjeselić.

Oaza hercam wosrjedź města

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Budyšin (SN/mwe). Štóž na trompeće abo pozawnje hraje, štóž je sej piskanje na gitarje, bijadle abo akordeonje nawučił – młody abo stary –, ma w Budyšinje na Kotołskej čisło 16 za to dobru adresu. Je-li lubowany instrument zahorjeneho herca skóncowane, da móža w Löbnerec hudźbnym domje skoro kóždemu pomhać. Jeli nic na městnje, nawjazuja kontakty k druhim twarcam instrumentow.

Zastupiš-li do Löbnerec hudźbneho domu, stupa ći wóń z dźěłarnje metalowych dujerskich instrumentow do nosa, wuhladaš na sćěnje z cedlkami kupcow powěsnjene reparowane akustiske gitary. Na druhej sćěnje wisaja kable za elektriske gitary a wótřerěčaki a dalši sortiment za wšědnu potrjebu keyboardera, bubnarja a gitarista. Haj, pola Löbnerec móžeš sej samo hwižk kupić. Wosebitosć tam wšak je, zo po přeću kupcow trompety a pozawny twarja. Nimo toho poskićeja w hudźbnym domje wobšěrny notowy material, su zwólniwi tež CDje, kaž wonu Chróšćanskich muzikantow na předań do komisije brać a předawaja tohorunja zastupne lisćiki za zarjadowanja w měsće nad Sprjewju a wokolinje wotměwace so koncerty.

Blisko Łuha steji wulki wětrnik na kózłach. Z kolesom abo pěši móžeš sebi tam cyle přijomnje dóńć. Kónc tydźenja lubi znowa być krasny a nalětni. Snadź poskići so wulět do Łuha z cyłej swójbu, wšako móžeće so při wětrniku tež wo tym informować, ­kajki nadawk wón něhdy jónu měješe. Foto: SN/Bojan Benić

Twarja nowu wuchowansku stražu

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:
Za sydom milionow eurow nastanje při přichodnym Choćebuskim uniwersitnym klinikumje nowa wuchowanska straža. Wona ma wot lěta 2025 stare twarjenje na­runać. Nowy objekt na Wjelcejskej dróze nastanje na płoninje 1 750 kwadratnych metrow, je 44 metrow dołhi, 24 metrow šěroki a dźewjeć metrow wysoki. Twar steji w direktnym susodstwje dotalneje straže, kotraž je wusłužiła. Jězdźidła wuchowanskeje słužby z nuzowym lěkarjom su minjene tři lěta přerěznje 21 000 króć wob lěto wołali. W nowej straži budźe městno za dźewjeć wuchowanskich jězdźidłow, garažu za myće a dalšu za desinfekciju. Foto: Michael Helbig

Minjenu njedźelu sy, wujědujcy z Bělšec do směra Budestec, na kromje B96 zaso „pisanu“ črjódku ludźi z plakatami a z najwšelakorišimi chorhojemi wuhladał.

Budyšin (SN/MiP). Mjez chorhojemi zmahowachu so mjez druhim serbske a němske, chorhoje Europskeje unije a Ukrainy, kaž tež chorhoje w barbach tučele. Skupina angažowanych zetkawa so hižo wot junija zańdźeneho lěta pod hesłom „#B96 zrunać“ nimale kóždu pjatu njedźelu popołdnju, zo by jasne znamjo přećiwo njedźelnišim zetkanjam reichs­bürgerow a dalšich „rozhorjenych staćanow“ podłu B96 stajała. Wona je so potajkim hižo do wulkeho hibanja za wjace demokratije w towaršnosći wot spočatka tutoho lěta sem w přenjesenym a w posłownym zmysle „na puć podała“.

Šulerjo ze zamołwitosću za druhich

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Wojerecy (SN/MiR). 17 młodostnych w třećim lěće wukubłanja na hladarja abo hladarku změja wot 9. hač do 27. měrca we Wojerowskim klinikumje „Łužiska jězorina“ wosebitu zamołwitosć. Woni staraja so na staciji dermatologije wo hladarski kaž tež organizatoriski wotběh. Při tym budu jim nazhonići hladarjo kaž tež wučerjo a nawodźa praktiskich zwučowanjow poboku. Cil projekta je, zo sej šulerjo při cyłotnym zastaranju pacientow a organizaciji stacije trěbnu wěstotu a sebjewědomje za praktiski eksamen na polu hladanja zdobywaja, z kotrymž w lěću swoje wukubłanje zakónča.

Krótkopowěsće (07.03.24)

Donnerstag, 07. März 2024 geschrieben von:

Doba zapodaća namjetow kónči

Njebjelčicy/Drježdźany. Doba zapodaća za lětuše wubědźowanje „Simul+ Kreativ“, z kotrymž chce Sakske ministerstwo za regionalne wuwiwanje „na inowaciju złožowacemu so wuwiću we wjesnych kónčinach“ polěkować, wuběži 11. měrca. Tež za segment „Žiwa dwurěčnosć“, za kotryž je dotal dźesać namjetow dóšło, su po słowach Katje Buder z krajneho kuratorija „přizjewjenja hišće móžne“.

Konsum alkohola problematiski

Drježdźany. Z njedawno wozjewjeneje 4. rozprawy Sakskeho statneho ministerstwa za socialne a towaršnostnu zwjazanosć nastupajo drogi a wotwisnosće wuchadźa, zo konsumowachu za čas wot lěta 2017 do 2021 něhdźe 420 000 Saksow w starobje 15 do 64 lět „alkohol na problematiskim niwowje“. Tuž su „prewencija kaž tež poradźowanske a pomocne poskitki nadal trěbne“, za kotrež nałožuja něhdźe 7,5 milionow eurow wob lěto.

Zhromadna lěkarska praksa

Serbska debata

Neuheiten LND