Wikowali, diskutowali a rěčeli

Donnerstag, 05. Juni 2025 geschrieben von:
Šulerjo 11. lětnika Budyskeho Serbskeho gymnazija a šulerjo Sportoweje šule Altenberg zetkachu so kónc meje na hrodźe Colditz, zo bychu zhromadnje pla­nowu hru POL&IS hrali. Zetkanje je zwjazkowa wobora organizowała. W simulaciji smědźachmy so jako statni, zakitowanscy a hospodarscy ministrojo dźesać wšelakorych regionow swěta wuspytać. Hač bě to wikowanje, diskutowanje abo dźerženje narěčow – šulerjam je so wšitko derje poradźiło. Woni dyrbjachu mjez druhim z wliwom medijow, ale tež z njestatnymi organizacijemi kaž Greenpeace wobchadźeć a wotpowědnje reagować. Ale tež problemy kaž wójny, hłód a nuza abo samo piraterija w Africe mějachu so rozrisać, dźiwajo stajnje na materielne zastaranje ludnosće. W někotrych krajach nasta we wobłuku simulacije sylny rozmach. Druhe kraje bywachu porno tomu dźeń a chudše. Hra bě potajkim chětro realistiska. Tež hdyž bě wotběh druhdy trochu napinacy, akte­rojo problemy swěta w simulaciji wuspěšnje rozrisachu. Tuž so šulerjo z dobrej naladu a nowymi nazhonjenjemi domoj nawróćichu.

Dalše předewzaća so zaměstnja

Donnerstag, 05. Juni 2025 geschrieben von:

Słona Boršć (UM/SN). Na industrijowej přestrjeni Budyšin-Słona Boršć so tuchwilu na wjacorych městnach twarske krany wjerća. Tak twaritej Drježdźanske předewzaće ABG a firma Prosperplast nowe hale za skład, logistiku a zarjadnistwo. Předewzaće ABG bu w lěće 2015 w Drježdźanach załožene, hdźež ma swoje sydło. Wone twari a předawa připrawy, z kotrymiž hodźi so woda rjedźić. Nadawki dóstawa firma wot Łužiskeje a srjedźoněmskeje towaršnosće hórnistwoweho zarjadnistwa (LMBV) a wot Sakskeho krajneho zarjadnistwa spjatych jězorow. Dale skutkuje firma při hladanju rěkow kaž tež jězorow a twari studnje.

Kaž z předłohi Budyskeje měšćanskeje rady wuchadźa, je ABG ležownosć pódla firmy Ionisos spočatk lěta 2021 kupiła. Tehdyši plan bě, do zarjadniskeho twarjenja z integrowanym składom 5,5 milionow eurow inwestować. Na stejnišću w Słonej Boršći chce předewzaće ABG technologije a recycling twaršćiznow wuwiwać a swoje aktiwity na polu geo­thermije stopnjować.

Moderěruje wotnětka tež Wuhladko

Donnerstag, 05. Juni 2025 geschrieben von:

Štóž sej sobotu serbske telewizijne wusyłanje Wuhladko wobhlada, tomu napadnje hnydom nowe mjezwočo na městnje moderatorki. Katka Pöpelec z Chrósćic přisłuša wotnětka mjenujcy moderaciskemu teamej. Mnozy přihladowarjo młodu žonu znaja, wšako so 26lětna hižo wjacore lěta w Serbskim rozhłosu angažuje.

Krótkopowěsće (05.06.25)

Donnerstag, 05. Juni 2025 geschrieben von:

Myto Ćišinskeho Weclichej

Budyšin. Myto Ćišinskeho 2025 Załožby za serbski lud spožči so nazymu Měrćinej Weclichej za jeho skutkowanje jako pućrubar serbskeje popularneje hudźby a zaměrne spěchowanje spěwneho dorosta. Ze spěchowanskim mytom Ćišinskeho wuznamjenja Juliana Nyču za jeho wurjadne zasłužby při zapřijeću serbšćiny a serbowědnych temow w digitalnych medijach. Tole rozsudźi kuratorij k spožčenju Myta Ćišinskeho na swojim posedźenju wčera w Budyšinje.

Astrocentrum dale přepytuje

Zhorjelc. Astrocentrum Łužica (DZA) chce dale z wosom točenjemi optimalne stejnišćo za planowany podzemski labor namakać. Tole nam rěčnik DZA Stephan Witschas dźensa wobkrući. Při tym dźe wo najměrniše městno we łužiskim zornowcu, hdźež chcedźa grawitaciske žołmy ze swětnišća přeslědźić. Dotal hišće jasne njeje, kotre konkretne městno w našim regionje so jako najlěpše wukopa.

Dom njedostatkow dla zawrěli

Mejskej porikaj po wsy ćahnyłoj

Mittwoch, 04. Juni 2025 geschrieben von:
Pjatk po Božim spěću wotmě so w Hórkach tradicionelne a derje wopytane mejemjetanje. K tomu so 15 holcow narodnu drastu zwoblěka. Dźěći a młodostni pod přikleskom wjesnjanow a hosći na nawsy tradicionalne štučki zarejowachu. Mejski kral pola dźěći bu John Schmidt, kotryž sej Luisu Zarjenkec za kralownu wupyta. Mejski kral młodźiny bu Milan Jurk, jeho kralowna bu Mila Harttrumpfec. Wo­pytowarjo zhromadnje z mejskimaj porikomaj po wsy ćehnjechu. Wječor k rejam w stanje skupina Brankatschki & friends wšitkich zajimcow zwjeseli. Tak je ­swjedźeń při rjanym wjedrje wuklinčał. Foto: Krystof Šołta

Nic jenož na wsach, ale tež w městach maja mnozy doma skót. Něchtóžkuli nimo toho drobny skót plahuje. Wšitcy so wo strowotu swojich lubuškow ­prócuja. K tomu ­přinošować chce naša serija z pokiwami z weterinarneje ­mediciny. (58)

Před něšto časom je mi znaty foto pósłał, na kotrymž bě na wěstym blaku na kožuchu młodeje jałojcy kožana kulka widźeć. Něhdźe dwaj centimetraj wulka kulka bě njejapcy narostła a bě kruće z kožu zwěrjeća zrosćena. Wobsedźer chcyše nětko wědźeć, što to je, hač wjace tajkich kulkow nastawa a hač měł so tohodla starosćić.

Zasadnje je diagnostika ryzy přez foto łoskoćiwa naležnosć. Hakle na městnje móžeš pad jasnje přepytować. W najlěpšim padźe sćele so proba podhladneje włokniny (Gewebe) do labora. Tam wobhladuja sebi specialisća bańki a móža na zakładźe wuslědka rjec, wo kajki zróstk so jedna. Tola někotre chorosće skića jara jasny wobraz a su typiske za wěste družiny skotu.

Kolesowanski puć ponowja

Mittwoch, 04. Juni 2025 geschrieben von:
Kulowc/Němcy. Po swjatkach započnu kolesowanski puć podłu statneje dróhi S 95 mjez Kulowcom a Němcami ponowić. Tole zdźěli krajny zarjad za dróho­twar a wobchad. W nowinskim wozjewjenju rěka, zo chcedźa skóncowane městna ponowić a šćežku na dołhosći ­nimale dweju kilometrow znowa asfaltować. Hdźež budźe trjeba, zatwarja škit před korjenjemi, zo bychu dalšim tajkim škodam zadźěwali. Po twarskich dźěłach dóstanje puć nowe markěrowanje a hodźi so potom zaso na zwučene wašnje wužiwać. Cyła naprawa ma srjedź junija zakónčena być. Za čas twarskich dźěłow powjedu kolesowarjow po hłownym ­puću. Tohodla wšitkich motorizowanych šoferow proša, mjez Němcami do Ku­lowcom wosebje wobhladniwje jězdźić a na kolesowarjow kedźbować.

Přewjedu prózdninske dny

Mittwoch, 04. Juni 2025 geschrieben von:

Smjerdźaca. Serbske šulske towarstwo přewjedźe w lětnich prózdninach w swojim kubłanskim srjedźišću LIPA w Smjerdźacej zhromadne prózdninske dny za dźěći wot šěsć lět a jich wowki a dźědow. Wone wotměja so wot 14. do 17. julija stajnje wot 9 do 14 hodź. Z wobdźělnikami chcedźa kreatiwni być a sportować, wušiknosć a pomjatk trenować a policajski rewěr w Kamjencu wopytać. Wobdźělenje płaći za dorosćeneho 40 eurow, za dźěćo 30 eurow. Přizjewjenja přijimuja pod telefonowym čisłom 01520 8783147 abo e-mailnje pod .

Zaso do kulturneje zahrody

Budyšin. Rjad lětušich zarjadowanjow pod hołym njebjom na zahrodźe Serbskeho ludoweho ansambla zahaji so ­sobotu, 7. junija, w 19.30 hodź. Na ­jewišću Sundowner Bar & Lounge ­wustupi skupina Quintense z Lipska. Zastupne lisćiki dóstanu zajimcy za 13 eurow w předpředani w Löbnerec hudźbnym domje na Kotołskej a w Budyskej turistiskej informaciji na Hłownym torhošću.

Radźićeljo wuradźuja

Wulki swjedźeń hakle nazymu

Mittwoch, 04. Juni 2025 geschrieben von:

Nowu Rownjansku pěstowarnju w nošerstwje gmejny bórze wužiwaja

Rowno (AK/SN). Nowa Rownjanska Witaj-pěstowarnja „Milenka“, kotrejež nošer je Slepjanska gmejna, je nimale dotwarjena. Tole zdźěli wjesnjanosta Jörg Funda (CDU) na wčerawšim posedźenju gmejnskeje rady. Molerjo, elektrikarjo a fachowcy za přewětrjenje wukonjeja poslednje dźěła. „Kuchnja a wšitke meble su natwarjene. W sanitarnym wobłuku so nuzniki, myjadła a dalše wuhotowanje wudospołnjeja. 10. junija budźe kontrola pitneje wody“, tak Funda.

Přichodne dny zatwarja system za zamkanje. Srjedź meje je Nišćanski twarski dohladowanski zarjad nowu pěstowarnju wohnjoškita dla přepruwował. To je po słowach wjesnjanosty jedne z wuměnjenjow, zo smědźa pěstowarnju ­wužiwać. Přepruwowali su w meji ži­widłowu hygienu. Předewšěm nastupaše to wobłuk, hdźež w kuchni jědź rozdźě­leja. Njedostatki žane zwěsćili njejsu. ­Dalšej přepruwowani přewjedźetej krajny młodźinski zarjad a strowotniski zarjad kónc junija.

Nad hatom tučel widźeć była

Mittwoch, 04. Juni 2025 geschrieben von:

Worklecy. Na Worklečanskej kupje je njedźelu na dnju dźěsća wosebje čiłe žiwjenje knježiło. Hišće prjedy hač dźěćacy swjedźeń oficialnje wotewrěchu, wonješe hižo za čerstwje napječenymi waflemi a maćerje samopječene tykancy při­njesechu. Christina Hozyna a předsyda wjesneho towarstwa Carsten Schneider wšo trěbne přihotowaštaj.

Što by so lěpje hodźało, hač na kupje komunikacije, kreatiwity a kultury „Michał Hórnik“ přewjesć dźěćacy swjedźeń. Hižo bórze so z dźěćimi mjerwješe a jich smjeće po wšej zelenej idylce klinčeše. Wjeršk bě zahorjacy koncert šulskeho chóra Worklečanskeje zakładneje šule, kotryž bu wot młodych instrumentalistow podpěrany a z mócnym přikleskom mytowany.

Chróšćan Šulerjo

Neuheiten LND