Krajny sejm rozpušća

wutora, 08. awgusta 2017 spisane wot:

Hannover (dpa/K/SN). Knježerstwoweje krizy w Delnjej Sakskej dla krajny sejm 21. awgusta rozpušća. Wo tym chcedźa zapósłancy zajutřišim, štwórtk, na wurjadnym posedźenju wuradźować. K nowowólbam ma dóńć 15. oktobra. Zawiniła je knježerstwowu krizu zapósłanča Elke­ Twesten, kiž bě pjatk zdźěliła, zo z frakcije Zelenych přestupi k CDU. Z tym bě čerwjeno-zelene knježerstwo ministerskeho prezidenta Stephana Weila (SPD) wjetšinu jednoho hłosa zhubiło.

Schulz pućuje po wuchodźe

Berlin (dpa/K/SN). Kandidat SPD za kanclerstwo Martin Schulz je wot dźensnišeho na štwórtym a poslednim wot- rězku swojeje lěćneje wuprawy. Po Bayerskej, Sewjerorynsko-Westfalskej a Hamburgu je wón nětko w Sakskej, Durinskej, Saksko-Anhaltskej a Braniborskej na wiziće. W Jenje wopyta wón domske, w kotrymž wjacore generacije bydla, a wobdźěli so na zahrodnym grilowanju.

Horco hišće do njedźele

„Rentu bych rady dožiwił“ steješe na jednym z plakatow dźensa před Berlinskej chorownju Charité. Dźěłarnistwo ver.di bě hladanski personal do stawka namołwjało, po tym zo běchu jednanja wo přichodźe tarifoweho zrěčenja bjez wuspěcha wostali. Nawodnistwo chorownje reagowaše z njezrozumjenjom, pokazujo na wšelake polěpšenja minjeneho časa. Foto: dpa/Paul Zinken

Wagenknecht wita nahlad Lindnera

wutora, 08. awgusta 2017 spisane wot:

Berlin (dpa/K/SN). Předsyda FDP Christian Lindner je swój před někotrymi dnjemi w medijach zwuraznjeny nahlad zakitował, přewzaće čornomórskeje połkupy Krim přez Rusku měć za „trajny prowizorij“. Z tym njewabi wón za „kurs majkanja“ Ruskeje a wón tež njeje za złahodnjenje sankcijow napřećo Ruskej, jeli z jeje strony žane skutki za to njepřińdu, „tola zadźěwać dyrbimy spirali eskalacije“. Po jeho měnjenju wotwisujetej wěstota a derjeměće w Europje tež wot poćahow k Moskwje. Nawjedowacy politikarjo, wosebje CDU/CSU, běchu Lindnera za tajku poziciju raznje kritizowali.

Načolna kanidatka Lěwicy Sahra Wagenknecht porno tomu Lindnerowe nastajenje wuraznje wita. Nowinam Funkoweje medijoweje skupiny wona rjekny, tež za měr a wěstotu w Europje je trjeba, wróćić so k tradicijam politiki wotputanja napřećo Ruskej. „Dopomni-li so FDP na tele wonkopolitiske tradicije, je to witanjahódne“.

Ruska k dialogej zwólniwa

wutora, 08. awgusta 2017 spisane wot:

Moskwa kóždežkuli tykanje do wólbneho boja USA wotpokazuje

Moskwa (dpa/SN). W zwadźe najnowšich sankcijow USA dla je ruski wonkowny minister Sergej Lawrow swojemu ameriskemu koleze Rexej Tillersonej zwólniwosć k dialogej signalizował. Ze swojeje strony je tón zwólniwosć tež pola Tillersona zwěsćił, rjekny Lawrow po zetkanju z wonkownym ministrom USA w Manilje. Dotal prawidłownje organizowane zetkanja zastupowaceju wonkowneju ministrow Sergeja Rjabkowa a Toma Shannona k wobćežnym bilateralnym prašenjam měli dale wjesć, rjekny Lawrow powěsćerni Interfax.

Schmidt nadźija so informacijow

wutora, 08. awgusta 2017 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). W skandalu wo z insektowym jědom Fipronil zanjerjedźenymi jejemi nadźija so zwjazkowy minister za ratarstwo Christian Schmidt (CSU) wuskeho zhromadneho dźěła z Belgiskej a Nižozemskej. „W hranicy přesahowacym wikowanju smy na informacije pokazani. Sym jasnje rjekł, zo wočakuju spěšne informacije a dospołnu transparencu“, rjekny Schmidt sćelakej Antenne Bayern, po tym zo bě wón ze swojimaj kolegomaj w Belgiskej a Nižozemskej telefonował. Schmidt bě jimaj namjetował, fachowcow do krizowych komisijow pósłać. „To rěka, zo pojědu němscy zastojnicy do Utrechta w Nižozemskej a do Belgiskeje, zo bychu so tam wo aktualnym stawje informowali. Tak móžemy w Němskej spěšnišo reagować“, tak Schmidt.

W Belgiskej je razna debata wudyriła, po tym zo bu znate, zo je zarjad za wěstotu žiwidłow FASNK hižo spočatk junija wo podhladnych zanjerjedźenych jejach zhonił, druhe kraje EU pak hakle 20. julija wo tym informował. Mjeztym su miliony zanjerodźenych jejow zničili.

To a tamne (08.08.17)

wutora, 08. awgusta 2017 spisane wot:

Sćěna prózdnych zastawnych blešow zbudźi tuchwilu zajim ludźi w Berlinje-Kreuzbergu. Twar je projekt pólskeho bjezdomneho Petrova Chojnackeho, kiž blešu po bleši pódla swojeho spanskeho městna stapluje. Dotal je 44lětny na wšě 3 000 blešow nastajał, docpěć chce 6 000 blešow. Chojnacki tam zhromadnje z pólskim přećelom nocuje. Zajim turistow, kotřiž sćěnu jako fotomotiw wužiwaja, jeho zwjesela. Připódla zawostajeja ludźo pjenježne dary a – dalše bleše.

2,6 tonow prózdnych patronowych kartušow je norwegska policija w bydlenskim mobilu němskeho porika namakała. Prawdźepodobje pochadźeja kartuše z třělanskich halow we kónčinje Nord-Trøndelag, do kotrychž běchu so paduši minjene dny zadobyli. Policija němski porik nětko přesłyšuje. Hódnota mosazowych kartušow wučinja 5 200 eurow.

London dyrbi dale płaćić

póndźela, 07. awgusta 2017 spisane wot:

Berlin/Brüssel (dpa/K/SN). Wulka Britaniska budźe po sudźenju budgetoweho komisara EU Günthera Oettingera tež po brexiće Europskej uniji přinoški płaćić dyrbjeć. „Tež po wotchadźe 2019 budźe wona za dołhodobne programy płaćić dyrbjeć, kiž buchu do brexita dojednane. Na to je London wjazany a změje tuž znajmjeńša hač do lěta 2020 pjenjez do Brüssela słać. Dołhodobnje změje budget EU brexita dla wšak wob lěto dźesać do 12 miliardow eurow mjenje.

Za lěpše poćahi k Ruskej

Berlin (dpa/SN). Zasadne polěpšenje poměra k Ruskej je sej předsyda FDP Christian Lindner žadał. „Dyrbimy poskitki předpołožić, zo móhł ruski prezident Wladimir Putin swoju politiku změnić, bjez toho zo by jako přěhračk stał“, rjekny Lindner kónc tydźenja nowinarjam. „Wěstota a derjeměće w Europje wotwisujetej wot poćahow k Moskwje“, Lindner zwurazni. „Anektowanu Krim dyrbimy drje najprjedy raz jako dołhodobny prowizorij wobhladować.“ Za swoje wuprajnje je Lindner mjeztym kritiku žnjał.

Migrantki w škitnych domach

Po ćežkich njewjedrach z lawinami kamjenjow a błóta su w Awstriskej započeli, škody­ zaso wotstronić. Lawina błóta bě tež wažnu dróhu Felberntauern zasypała, kotraž Salzburgski kraj z wuchodnym Tirolom zwjazuje. Dróhu dyrbjachu zawřěć. Při njewjedrach je w Awstriskej štyri ludźi žiwjenje přisadźiło. Tež w serwjernej Italskej­ su njewjedra zachadźeli a wulke škody zawostajili. Foto: dpa/Johann Groder

Wumjetowanja su ryzy „manewer“

póndźela, 07. awgusta 2017 spisane wot:
Berlin (dpa/K/SN). Naměstny předsyda SPD Ralf Stegner ma wumjetownja pře­ćiwo delnjosakskemu ministerskemu prezidentej Stephanej Weilej (SPD) w naležnosći afery VW dla za „wotwjedźenski manewer“. „To je šamały pospyt, zdis­kreditować Weilowe wuspěšne knježerstwo a wotwobroćić kedźbnosć wot nješwarnosćow CDU w Delnjej Sakskej“, wón zwurazni a přispomni, zo tajke rěče demokratiji­ škodźa. Kónc tydźenja běchu ministerskemu prezidentej wumje­to­wali, zo je sej knježerstwowe wozje­wjenje w krajnym sejmje nastupajo dieselowu aferu do toho z VW dorěčał. Weil wu­mjetowanja wuraznje wotpo­kazuje.

Ministerka kritiku wotpokazuje

póndźela, 07. awgusta 2017 spisane wot:
Berlin (dpa/K/SN). Ministerka za zakitowanje Ursula von der Leyen (CDU) wotpokazuje kritiku, zo wudawa Němska za zakitowanje přewjele. Tuchwilu nałožuje wona za to 1,26 procentow nutřkokrajneho bruttoweho produkta, hač do lěta 2024 ma so podźěl na dwaj procentaj zwyšić, tak kaž je w NATO dojednane. Von der Leyen reaguje z tym na kritiku z nawodnistwa SPD. Kandidat na kanclerstwo Martin Schulz a předsyda frakcije SPD w zwjazkowym sejmje Thomas Oppermann staj w medijach podźěl dweju procentow mjenowałoj njerealistiski wotpohlad a wopačny zaměr. Wudawki bychu potom na 75 miliardow eurow postupili a Němska by w Europje z wotstawkom była najwjetša wojerska móc.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND