„Serbja: Kulturna mjeńšina, kulturna wulkosć“ rěka reportaža studenta žurnalistiki Marcusa Döpela z Magdeburgsko-Stendalskeje wysokeje šule. Jutry chce wón z projektom pokročować.
Budyšin (SN/mwe). Filmowało je mustwo Marcusa Döpela njedawno w Dešnjanskim domizniskim muzeju, poda so w bliskosći na pućowanje k Čertowej horje a natoči interview ze znatym serbskim spěwytwórcom Berndom Pittkuningsom. Wopytało je dale wječorne ptačokwasne předstajenje Serbskeho ludoweho ansambla w Chróšćanskej „Jednoće“. Nimo toho pobychu filmowcy a žurnalisća w Berlinskej cyrkwi, hdźež su koncert skupiny Berlinska dróha nahrawali. Dosć materiala nazběrachu sej na dźěćacym ptačim kwasu SLA „Myška w mróčelach“ w Budyšinje a na ptačokwasnym swjedźenju 25. januara w Pančičansko-Kukowskej pěstowarni CSB, hdźež rozmołwjachu so z wjednicu Petru Bačcynej. Na planje hišće maja, natočić jutrowne křižerske procesiony a spočatk junija Błótowsku bajowu nóc.
Ze swójbnymaj koncertomaj je so prěni Hornjołužiski festiwal dźěćaceje hudźby sobotu na žurli Serbskeho ludoweho ansambla zakónčił. W běhu třoch dnjow dožiwi něhdźe 3 000 wopytowarjow na sydom městnach dohromady 16 koncertow ze 27 wuměłcami a 400 sobu skutkowacymi dźěćimi.
Kamjenc (JK/SN). W Muzeju zapadneje Łužicy na Kamjenskej Połčničanskej hasy wotewru dźensa wječor pućowansku wustajeńcu pod hesłom „Sakske stawizny pod rolu – ratarjo škitaja pomniki“. Hižo wčera prezentowaštej wjednistwo muzeja kaž tež Sakski krajny zarjad za ratarstwo, wobswět a geologiju pokazku, kotruž hižo wot lěta 2015 na wšelakich městnach Sakskeje předstajeja. Dotal bě wona přewažnje w ratarskich a zarjadniskich institucijach widźeć, nětko hakle druhi raz w muzeju. Na to je nawodnica Kamjenskeho Muzeja zapadneje Łužicy Friederike Koch-Heinrichs wosebje horda, wšako so wustajeńca derje do koncepta muzeja hodźi. Zarjadowana je pokazka do hižo eksistowaceje přehladki wo lěsu. Wčera předstaji dr. Michael Strobel ze sakskeho krajneho zarjada za archeologiju, kotryž je zdobom zamołwity za wustajeńcu, jeje nadrobnosće a pozadki. Při tym wuzběhny, kak trěbne je, zo w zajimje stawiznow a wědomosće archeologojo z ratarjemi wusko hromadźe postupuja. Ratarjo su po słowach dr.
Budyšin (CS/SN). W swojim přednošku před čłonami Budyskeho staroměšćanskeho towarstwa je so dr. Lubina Malinkowa wutoru wječor z prašenjom zaběrała, čehodla je wyši hamtski hejtman Friedrich Casper hrabja von Gersdorf (1699-1751) dźensa w dalokej měrje zabyty.
Při tym referentka překwapjejo zwěsći, zo drje je Gersdorf sam tomu přinošował. Jako wyši hamtski hejtman bě wón takrjec ministerski prezident Hornjeje Łužicy a měješe na sakskim kralowskim dworje wulki wliw. Tón tež za to wužiwaše, pietetiske hibanje Ochranowčanow podpěrać. Ze swojim kuzenkom Nikolausom Ludwigom von Zinzendorfom, załožerjom Ochranowskeje bratrowskeje wosady a basnikom mnohich cyrkwinskich spěwow, bě wón wusko spřećeleny. Přiwšěm Lubina Malinkowa na to tuka, zo bě zasadźenje Gersdorfa za Ochranowčanow jedna z přičinow, zo wostachu jemu durje za wyše zastojnstwa w Drježdźanach zawrjene.
Zo słušeja dudy – kozoł, měchawa a měchawka – k typiskim serbskim ludowym hudźbnym instrumentam, na tym nichtó njedwěluje. Kak pak so dudy hraja, wo tym njejsu sej wšitcy přezjedni. Handrij Henčl pleděruje za zawrjene wašnje hraća a chce nic naposledk z teje přičiny nětko towarstwo za dudy załožić.
Budyšin (SN/CoR). Wot lěta 2000 skutkuje Handrij Henčl jako spěwar w Serbskim ludowym ansamblu a angažuje so nimo toho tež jako dirigent chóra Delany za serbsku hudźbu. Před šěsć lětami je započał so za dudy zajimować. Bě to solowy klarinetist Hartmut Israel, kiž bě jeho tehdy, rozžohnujo so z SLA, za dudy wabił. „Móžeš klarinetu hrać, tuž móžeš tež dudy hrać – staraj so, je wón mi rjekł. A tuž sym so starał“, powěda Henčl.