Budyšin (SN/bn). We wobłuku zhromadneho rjadu Nysoweho filmoweho festiwala, Serbskeho ludoweho ansambla, Domowiny, Kamjentneho domu, Serbsko-němskeje syće Łužycafilm a Załožby za serbski lud „Łužiske dohlady“ dožiwi minjeny pjatk 15 zajimcow na žurli SLA prezentaciju třoch dokumentacijow, nastatych w 1950tych lětach jako wučbne paski. Film „Rockenstock und Zamperstrauß“ wotbłyšćuje wjesne tradicije w srjedźnej a Delnjej Łužicy, kaž na přikład plahowanje a předźěłanje lena kaž tež camprowanje. Produkcija „Wenn Jan und Lenka Hochzeit machen“ dokumentuje serbski kwas. „Hexennacht und Maientanz“ pokaza chodojtypalenje a mejemjetanje w Hornjej Łužicy. Režiser wšitkich filmow je Hans-Günter Kaden, scenarije su z pjera Měrćina Nowaka-Njechorńskeho a Jana Meškanka. Hudźbu za nje běštaj Jurij Winar a Helmut Fryča skomponowałoj. Z nimaj „twori so zdobom móst k jubilejej 70lětneho wobstaća SLA, wšako běštaj jako direktor resp. chórowy nawoda prěnjej načolnikaj ansambla“, intendant SLA Tomas Kreibich-Nawka podšmórny.
Frankfurt nad Wódru/Slubice (RD/SN). Senat a Załožbowa rada Europskeje uniwersity Viadriny w Frankfurće nad Wódru stej njedawno fachowca za Pólsku a historikarja wuchodneje Europy prof. dr. Eduarda Mühlu za noweho prezidenta woliłoj (SN informowachu).
Prof. dr. Eduard Mühle narodźi so w lěće 1957 a studowaše stawizny, slawistiku, filozofiju a teologiju w Paderbornje, Jerusalemje, Münsteru a Londonje. Po slědźenskich přebytkach w Kijewje, Leningradźe, Nowgorodźe a Moskwje je wón w lěće 1990 promowował. Po skutkowanju za nowinu Frankfurter Allgemeine Zeitung, Němsku slědźensku towaršnosć a Konferencu rektorow Wysokich šulow bě wot lěta 1995 do 2005 direktor Leibnizoweho instituta za slědźenje wo wuchodosrjedźnej Europje w Marburgu.
Kak so napohlady wo zažnych stawiznach a zapadnych Słowjanach po NS-času změnjachu
W zhromadnym dźěle ze Serbskim institutom a přez posrědkowanje swobodneho wědomostnika Thomasa Widery wotmě so spočatk oktobra w Muzeju Budyšin přednošk wo tym, kak běše w zažnostawizniskich muzejach NDR materielne a imaterielne herbstwo Słowjanow w srjedźnej Němskej wustajene, a kotre stejišća so při tym zastupowachu, přirunajo z nacistiskim časom. Přednošowar Arne Lindemann, po wukubłanju archeologa, złoži so na posledni dźěl swojeje disertaciskeje studije „Vom Germanenerbe zum Urkommunismus“, kotraž wuńdźe lětsa w nakładnistwje DeGruyter.
Frankfurt nad Wódru (dpa/SN). Wuchodoeuropski historikar prof. Eduard Mühle budźe nowy prezident Europskeje uniwersity Viadrina w Frankfurće nad Wódru. Wólbna zhromadźizna senata a załožboweje rady je wčera za stawiznarja Westfalskeje Wilhelmoweje uniwersity Münster hłosowała. Mühle bě jenički kandidat, kotrehož bě namakanska komisija namjetowała, kaž uniwersita wčera zdźěli. Pomjenowanje a zapokazanje do zastojnstwa stej za spočatk nalětnjeho semestra 2023 planowanej.
65lětny bě wot 1995 hač do 2005 direktor Leibnizoweho instituta za historiske slědźenje wo wuchodosrjedźnej Europje w Marburgu a 2008–2013 direktor Němskeho historiskeho instituta we Waršawje. Mühle móhł wosebite styki Viadriny z Pólskej doprědka ćěrić, rjekny předsyda senata prof. Christoph Brömmelmeyer. „Wón rěči pólsce [...] a je so jako historikar intensiwnje z pólskimi stawiznami rozestajał.“ Prof. Mühle je tež wupokazany znajer Ukrainy a Ruskeje.