Wjesne tradicije w 1950tych lětach

wutora, 08. nowembera 2022 spisane wot:

Budyšin (SN/bn). We wobłuku zhromadneho rjadu Nysoweho filmoweho festiwala, Serbskeho ludoweho ansambla, Domowiny, Kamjentneho domu, Serbsko-němskeje syće Łužycafilm a Załožby za serbski lud „Łužiske dohlady“ dožiwi minjeny pjatk 15 zajimcow na žurli SLA prezentaciju třoch dokumentacijow, nastatych w 1950tych lětach jako wučbne paski. Film „Rockenstock und Zamperstrauß“ wotbłyšćuje wjesne tradicije w srjedźnej a Delnjej Łužicy, kaž na přikład plahowanje a předźěłanje lena kaž tež camprowanje. Produkcija „Wenn Jan und Lenka Hochzeit machen“ doku­mentuje serbski kwas. „Hexennacht ­und Maientanz“ pokaza chodojtypalenje a mejemjetanje w Hornjej Łužicy. Režiser wšitkich filmow je Hans-Günter Kaden, scenarije su z pjera Měrćina Nowaka-Njechorńskeho a Jana Meškanka. Hudźbu za nje běštaj Jurij Winar a Helmut Fryča skomponowałoj. Z nimaj „twori so zdobom móst k jubilejej 70lětneho wobstaća SLA, wšako běštaj jako direktor resp. ­chórowy nawoda prěnjej načolnikaj ­ansambla“, intendant SLA Tomas Kreibich-Nawka podšmórny.

SJ Njebjelčicy

wutora, 08. nowembera 2022 spisane wot:
8. nazymnika 1957 załožichu w Njebjelčicach sportowu jednotu (SJ). 27 přitomnych wuzwoli Franca Bernarda za předsydu, Gerata Libša za jednaćela a zdobom chronikarja a jako dalšeju čłonow předsydstwa Křesćana Korjeńka a Křesćana Buka. Jurij Krawc-Lemišowski přepoda w mjenje Domowiny koparjam košle a cholowy, čerwjeno-běłe, gmejna dari nowy bul. Přitomni so rozsudźichu dać nowej jednoće mjeno „Sokoł“. To pak přitomny zastupnik wokrjesneho wjednistwa DTSB (jednotneje sportoweje organizacije NDR) wotpokaza, kaž sportowy redaktor tehdyšeje Noweje doby Józef Kilank pisaše. Po Francu Bernardźe přewza w lěće 1964 Manfred Zickmüller funkciju nazwučowarja. Pozdźišo wutworichu tež druhe mustwo a na někotre lěta žónske mustwo. Njebjelčanscy koparjo postupichu wot 2. wokrjesneje klasy hač do wobwodneje klasy, wobdźělichu so na turněrach serbskich jednotow, w lěće 1968 nawjazachu přećelske styki k čěskim sportowcam TJ Sokol Roztoky. Najznaćiši hrajerjo w běhu nětko 65 lět běchu Frank Riče, Feliks Hrjehor, Jonas Krawčik, Denny Kral a Niclas Ričel. Frank Ričel je dźensa trenar Biskopic.

Konjaca kniha zaso předleži

póndźela, 07. nowembera 2022 spisane wot:
Budyšin (SN). W lěće 2014 wušła a spěšnje wupředata prěnja serbska konjaca kniha „Za wšě pady přećelki!“ z pjera Lubiny Hajduk-Veljkovićoweje je w dalšim nakładźe přistupna, kaž Ludowe nakładnistwo Domowina informuje. Tak změja wšitcy fanojo konjacych knihow wot dźewjeć lět składnosć, so z Anju a Paulu do jeju swěta podać. Přetož holcy matej starosće: Jurkec jěchanski dwór w Płóšecach, hdźež nimale wšón swój swobodny čas přežiwjatej, je wohroženy. Njezaměnliwe ilustracije Šćěpana Hanuša knihu wobohaćeja.

Stawiznar je nowy prezident

póndźela, 07. nowembera 2022 spisane wot:

Europska uniwersita Viadrina sadźa na fachowca za wuchodnu Europu

Frankfurt nad Wódru/Slubice (RD/SN). Senat a Załožbowa rada Europskeje uniwersity Viadriny w Frankfurće nad Wódru stej njedawno fachowca za Pólsku a historikarja wuchodneje Europy prof. dr. Eduarda Mühlu za noweho prezidenta woliłoj (SN informowachu).

Prof. dr. Eduard Mühle narodźi so w lěće 1957 a studowaše stawizny, slawistiku, filozofiju a teologiju w Paderbornje, Jerusalemje, Münsteru a Londonje. Po slědźenskich přebytkach w Kijewje, Leningradźe, Nowgorodźe a Moskwje je wón w lěće 1990 promowował. Po skutkowanju za nowinu Frankfurter Allgemeine Zeitung, Němsku slědźensku ­towaršnosć a Konferencu rektorow Wysokich šulow bě wot lěta 1995 do 2005 direktor Leibnizoweho instituta za slědźenje wo wuchodosrjedźnej Europje w Marburgu.

Vladimír Zmeškal

póndźela, 07. nowembera 2022 spisane wot:
5. nazymnika 1902 narodźi so Vladimír Zmeškal, čěski propagandist serbowědy a šćedriwy spěchowar kulturneho a sportoweho žiwjenja w Serbach. Hižo wot lěta 1919 bě čłon wjednistwa Společnost přátel Lužice (SPL), wot 1945 do 1948 jeje předsyda. W lětach 1959 do 1966 předsteješe přemjenowanej Sekciji za studij serbskeje kultury při Towaršnosći Narodneho muzeja. Zmeškal pisaše wo nas w njeličomnych přinoškach – pječa wučinješe jich ličba mjez 1 200 a 1 500 – w nowinach a časopisach a wjacorych knižnych wudaćach. Wulke zasłužby měješe za knižnej rjadaj Lužickosrbská knihovnička a Dom a swět. Pjenježnje podpěrowaše Zmeškal wosebje Serbski Sokoł, kaž za wudawanje Sokołskich Listow. Staraše so wo zwučowanske kursy, jězby na sokołske zlěty, wobstarowaše drasty a narjady za Sokoł. Často přebywaše we Łužicy, mjez druhim na zlětomaj Sokoła 1927 we Wulkim Ćisku a 1931 w Radworju. Hišće 1959 přebywaše w Delnjej Łužicy na wopyće pola Korla Jordana a direktora SWŠ Choćebuz Jurja Pěčki. Wulki přećel našeho ludu zemrě 8. jutrownika 1966. Čłona Maćicy Serbskeje wot 1921 počesći Domowina hakle na marach ležaceho z Čestnym znamješkom. Mikławš Krawc

Buk so do instituta nawróćił

pjatk, 04. nowembera 2022 spisane wot:
Njewšědny comeback w Budyšinje: Z nowym přijimanskim blidom za čitarnju ­Serbskeje centralneje biblioteki nawróći so takrjec buk do Serbskeho instituta. Kónc lětušeho januara bě so štom wuskutkow wichoroweje nižinje „Nadia“ dla spowalił, při čimž je třěchu kaž tež wjacore wokna twarjenja SI wobškodźił. Dźensa staj ­Chrystof Mět a Jenny Kurz započinałoj, nowu tejku, kotraž bu zdźěla z drjewa něhdy institutnu zahrodu pyšaceho buka we Wjenkec blidarni we Wotrowje zhotowjena, natwarić. Cyle hotowe nowe blido wšak hišće njeje – přichodnje chcedźa je hišće z módrym logom SI wuhotować. Foto: SN/Hanka Šěnec

Kak so napohlady wo zažnych stawi­znach a zapadnych Słowjanach po NS-času změnjachu

W zhromadnym dźěle ze Serbskim institutom a přez posrědkowanje swobod­neho wědomostnika Thomasa Widery wotmě so spočatk oktobra w Muzeju ­Budyšin přednošk wo tym, kak běše w zažnostawizniskich muzejach NDR materielne a imaterielne herbstwo Słowjanow w srjedźnej Němskej wustajene, a kotre stejišća so při tym zastupowachu, přirunajo z nacistiskim časom. Přednošowar Arne Lindemann, po wukubłanju archeologa, złoži so na posledni dźěl swojeje disertaciskeje studije „Vom ­Germanenerbe zum Urkommunismus“, kotraž wuńdźe lětsa w nakładnistwje ­DeGruyter.

„Serbski Stonehenge“ předstajiła

štwórtk, 03. nowembera 2022 spisane wot:
Něhdźe 20 připosłucharjow přichwata na knižne předstajenje nowostki „Minderheit – Macht – Natur. Verhandlungen im Zeitalter des Nationalstaat“ wčera do Domu ­tysac hatow w Stróži. Po powšitkownej prezentaciji w Ludowym nakładnistwje Domowina wušłeje publikacije rjadu „Spisy Serbskeho instituta“ předstaji dr. Susanne Hozyna swój přinošk w zběrce z titulom „Das ‚Sorbische Stonehenge‘. Narrative Strategien in Diskursen um Lausitzer Granit“. Srjedu, 9. nowembra, chcetej wudawaćelce Susanne Hozyna a dr. Jana Piňosová knihu w Serbskim kulturnym centrumje w Slepom předstajić. Foto: Serbski Institut/Madlen Domašcyna

Nowy prezident Viadriny

štwórtk, 03. nowembera 2022 spisane wot:

Frankfurt nad Wódru (dpa/SN). Wu­chodoeuropski historikar prof. Eduard Mühle budźe nowy prezident Europskeje uniwersity Viadrina w Frankfurće nad Wódru. Wólbna zhromadźizna senata a załožboweje rady je wčera za stawiznarja Westfalskeje Wilhelmoweje uniwer­sity Münster hłosowała. Mühle bě jenički kandidat, kotrehož bě namakanska komisija namjetowała, kaž uniwersita wčera zdźěli. Pomjenowanje a zapoka­zanje do zastojnstwa stej za spočatk nalětnjeho semestra 2023 planowanej.

65lětny bě wot 1995 hač do 2005 direktor Leibnizoweho instituta za histo­riske slědźenje wo wuchodosrjedźnej ­Europje w Marburgu a 2008–2013 direktor Němskeho historiskeho instituta we Waršawje. Mühle móhł wosebite styki Viadriny z Pólskej doprědka ćěrić, rjekny předsyda senata prof. Christoph Brömmelmeyer. „Wón rěči pólsce [...] a je so jako historikar intensiwnje z pólskimi stawiznami rozestajał.“ Prof. Mühle je tež wupokazany znajer Ukrainy a Ruskeje.

Nowina Naš Puć

štwórtk, 03. nowembera 2022 spisane wot:
1. nazymnika 1947 wuńdźe w čěskim Varnsdorfje prěnje čisło „wěstnika serbskeje młodźiny we Warnoćicach“ Naš puć. Pozdźišo bu podtitl na „w ČSR“ rozšěrjeny. Nowina wuchadźeše hač do apryla 1949 dwutydźensce resp. měsačnje. Čitarjo běchu hłownje šulerjo Serbskeho gymnazija, wuknjacy powołanskeho, hudźbneho a pedagogiskeho směra, ale tež w namjeznym měsće młodźi serbscy dźěłaćerjo, w domjacnosćach dźěłace žony a dalši Serbja. Prěni zamołwity redaktor bě Ben Budar, jeho zastupnik Měrćin Kašpor. Po wotchadźe wobeju do Łužicy w lěće 1948 bu Horst Šewc zamołwity redaktor, w lěće 1949 potom hišće Pawoł Völkel. Nowina wěnowaše so rozdźělnym temam, předewšěm tež politiskim (tež pod wliwom februarskich podawkow 1948 w ČSR). Wučer Jurij Wuješ wozjewješe swoje basnje, Horst Meltka a Gerat Kašpor wobohaćeštaj nowinu z karikaturami. Titulna strona bu ćišćana, dalše strony pak hektografowane. Wo ćišć a wulki dźěl papjery starachu so Warnočanscy dźěłaćerjo. Rudij Tilich a Jan Bart běštaj zamołwitaj za plany, papjeru a ekspediciju. Nakład wučinješe na 230 eksemplarow, kóžde wudaće płaćeše dwě čěskej krónje.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025