Wo Łužicy w prěnim SPIEGELu stało

pjatk, 14. januara 2022 spisane wot:

Magacin SPIEGEL zhladuje na 75. róčnicu wobstaća. Mało znate wšak dźensa je, zo bě­ w prěnim wudaću 4. januara 1947 ­Łužica naspomnjena. Pod nadpismom „Žiwjenski rum – čerwjeny lakěrowany“ zaběra so přinošk z perspektiwu regiona podłu dźensnišeje němsko-pólskeje mjezy. Tak tam pisaja, zo dyrbi Němska spokojom być, hdyž so Polacy z mjezu Wódra-Nysa spokojeja. Měšćanski radźićel SED Schmidt, nawoda zarjada za ludowe kubłanje w Halle, tehdy naspomni, zo „mějachu słowjanske ludy něhdy swoje­ sydlišća podłu Solawy, zwotkelž běchu je němske kmjeny wutłóčili.“ Magacin měješe za wažne zapřijeć „zapadnu agentu­ru“ we Wrócławju, kotraž měješe za to, zo „so historiske a moraliske prawa pólske­ho naroda při liniji Wódra-Nysa njekón­ča“. W zhromadnosći ze „słowjanskim komitejom“ prócowaše so agen­tura, swět wo tym přeswědčić, zo dyrbja wuchodnu mjezu Němskeje znajmjeńša hač k Łobju wróćo połožić a zo korjenja „historiske prawa“ za to w lěće 1000.

Před twarjenjom MDR stawkowali

wutora, 14. decembera 2021 spisane wot:
Zjednoćene dźěłarnistwo za posłužby (ver.di) je wčera w Drježdźanach k stawkej kruće přistajenych sobudźěłaćerjow předewzaća MCS Sakska namołwjał, kotrež ­poskića techniske posłužby a mjez druhim tež serbske wusyłanje Wuhladko pro­dukuje. Předewzaće přisłuša medijowej skupinje MDR. Kaž dźě­łar­nistwo informuje, nimaja swobodni sobudźěłaćerjo žane tarifowe zrěčenje. Zaměr stawka bě ćišć na dźěłodawarja wukonjeć, při čimž žadaja sej po­trjecheni domowy tarif. Dale zasadźichu so dźěłopřijimarjo wčera za dalepłaćenje mzdy w padźe chorosće, za zawodne starobne zastaranje, za 30 dnjow płaćeneho dowo­la kaž tež za pjećdnjowski dźěłowy tydźeń. Tež dźensa chcedźa přistajeni zaso stawkować. Foto: Andreas Kalauch

Knižna premjera Pratyje 2022

póndźela, 25. oktobera 2021 spisane wot:

Škódow (HA/SN). Po dobrej tradiciji je Ludowe nakładnistwo Domowina swoju najnowšu a aktualnu delnjoserbsku ediciju na wosebitym zarjadowanju zjawnosći prezentowało. Předstajili su njedawno Serbsku pratyju za lěto 2022, kotraž je hižo wot kónca septembra na předań. Wupytali su za literarnu premjeru dwurěčnu wjes Škódow jako dźěl města Choćebuza. Zajim za zarjadowanje bě jara wulki. Přisamom 60 ludźi bě do Škodowskeho wjesneho hosćenca přichwatało. Mjez nimi běchu we wulkej ličbje tež čłonki tamnišeho tradiciskeho towarstwa Škódow/Depsk, kotrež přisłuša hižo něšto lět Domowinskej župje Delnja Łužica. Towarstwo bě mjez swojimi čłonami mócnje za to wabiło, so na zetkanju z redakciju Pratyje wobdźělić. A tak su so někotre žony na česć zarjadowanja serbsku drastu zhotowali.

Medije škitać

pjatk, 15. oktobera 2021 spisane wot:

Lipsk (dpa/SN). Rozhłosowy sćelak MDR a sakska policija chcetej přichodnje wušo hromadźe dźěłać. Wčera stej MDR a Policajska wysoka šula Sakskeje wotpowědne kooperaciske zrěčenje podpisałoj. Zaměr ma być, zo žurnalisća a zastojnicy za dźěło tamneho wjac zrozumjenje wuwiwaja. Zastupjerjo medijow dyrbjeli na policajskich zasadźenjach tohorunja lěpje škitać, předewšěm při demonstracijach.

„Před někotrymi lětami bě za mnje hišće njepředstajomne, zo dyrbju so na demonstracijach starosćić“, rjekny wčera intendantka MDR Karola Wille. Mjeztym pak dožiwjeja žurnalisća zdźěla njesměrnu hidu a agresiwne reakcije. Tohodla je sćelakej wažne swojich sobudźěłaćerjow škitać. Zhromadne dźěło z policiju ma k tomu přinošować.

Italske mjeńšiny starosća so wo zastupnistwo

póndźela, 04. oktobera 2021 spisane wot:

Serbske Nowiny su dale w předsydstwje Europskeho zjednoćenstwa nowin w mjeńšinowych a regionalnych rěčach (MIDAS) zastupjene.

Triest (SN/JaW). Edita Slezáková wostanje prezidentka MIDAS. Zastupnicy čłonskich mjeńšinowych dźenikow su ju pjatk popołdnju na hłownej zhromadźi­znje w italskim Triesće na dalše štyri lěta w zastojnstwje wobkrućili. Slezáková připowědźi, zo „je to poslednja doba jako prezidentka za mnje“, a namołwi, „pre­zidentstwo dyrbi do młodych rukow“. Dale­ wobkrućichu čłonojo MIDAS nimo dr. Tonija Ebenera – šefredaktora němskeho dźenika w Južnym Tirolu Dolomiten –, Bojana Brezigara – zastupnika słowjenskeho dźenika w Italskej Primorski Dnevnik –, Martxela Otamendija – šefredaktora baskiskeho dźenika w Španiskej Berria –, Bence Balásza – šefredaktora madźarskeho dźenika w Rumunskej Szabadság tež šefredaktora Serbskich Nowin Janeka Wowčerja jako čłona předsydstwa.

Dźěławosć za čas korony rozjimali

pjatk, 01. oktobera 2021 spisane wot:

Hišće hač do njedźele wuhódnoćeja zastup­nicy a zastupniče čłonskich medi­jow Europskeho zjednoćenstwa nowin w mjeńšinowych a regionalnych rěčach MIDAS w italskim Triesće koronapandemiju a jeje wuskutki.

Triest (SN/JaW). Nazhonjenja, kotrež su čłonojo Europskeho zjednoćenstwa nowin w mjeńšinowych a regionalnych rěčach MIDAS w běhu mjeztym połdra lěta trajaceje koronapandemije nazběrali, steja­chu dźensa dopołdnja na MIDAS-konferency w Triesčanskim „Narodnim domje“ w srjedźišću. Po lěće přestawki korony dla wuhotuje prezencne zetkanje tónraz słowjenski dźenik w Italskej Primorski Dnevnik a dźensa rano witaše šef­redaktor nowiny Igor Devetak přitomnych mjez druhim tež serbsce.

Skupina Astronawt bórze w ZDF widźeć a słyšeć

póndźela, 20. septembera 2021 spisane wot:

Skónčnje směm zjawnje wo tym rozprawjeć, produkcija je nahrawna a hotowa: Spočatk awgusta běch zhromadnje ze swojej hudźbnej skupinu Astronawt w Mnichowje. W tamnišim filmowym studiju Bavaria bu natočena show z titlom „Das große Deutschlandquiz“. Format wusyłanja je tajki, zo maja wjacori prominentni wotmołwjeć na prašenja moderatorki Sabiny Heinrich. Temy zaběraja so z regionalnymi a nadregionalnymi zajimawosćemi Němskeje. Show na sćelaku ZDF je poměrnje nowa a je hakle lětsa zaběžała. A spočatk awgusta su jedne z přichodnych wusyłanjow nahrawali.

Wosebity status w sćelaku RBB

srjeda, 15. septembera 2021 spisane wot:

Z wutwarom serbskeho programoweho poskitka Rozhłosa Berlina-Braniborskeje (RBB) je wčera braniborska Rada za naležnosće Serbow we wobłuku ­fachoweje rozmołwy serbske poskitki w medijach rozjimała.

Podstupim (SN/at). „Z app ,RBB serbski‘ móžeš sej wšitke serbskorěčne poskitki wotposkać abo wobhladać“, rjekny šefredaktor RBB dr. David Biesinger wčera na posedźenju braniborskeje serbskeje rady a skedźbni na jedyn z najnowšich wupłodow swojeho wustawa. Wón a nawodnica Choćebuskeho studija sćelaka Angelika Jordan staj radźićelam wo tym rozprawjałoj, što su nastorki wunjesli, kotrež złožuja so na prěnju tajku rozmołwu před nimale połtřeća lětom. Tehdy běchu wuhotowanje wusyłanskeho časa, personalne połoženje a nowosće kaž akcije w socialnych syćach rozjimali, rjekny předsydka rady Kathrin Šwjelina.

Jara trěbna zaběra

srjeda, 15. septembera 2021 spisane wot:
Skrućenje maćernorěčnych medijow maja w braniborskej Radźe za naležnosće Serbow za swójsku naležnosć. Po rozmołwje wo móžnym přichodźe serbskich rozhłosowych a telewizijnych wusyłanjow, digitalizacije a zapřijeću serbskich temow do němskorěčneho rozprawnistwa před połtřeća lětom staj zamołwitaj sćelaka RBB wčera takrjec „wotličiłoj“. Wuznaće k serbskej redakciji w Choćebuskim studiju RBB a z njej zwisowacym wobsaham bě wčera wospjet wusłyšeć. Zo měrja so prócowanja nětko samo na to, tele zepěranišćo zjawnoprawniskeho rozhłosa jeho specifiki dla w statnym zrěčenju RBB kruće zapisać, je kedźbyhódne. Na posedźenju serbskeje rady bě rěč wo jasnym nadawku. Zajim a zamołwitosć gremija pak njejstej jenož na rozhłós a telewiziju wu­směrjenej. Hnydom při zastupje do tematiki předsydka serbskeje rady Kathrin Šwjelina připowědźi, zo chcedźa so na přichodnym posedźenju z ćišćanymi medijemi zaběrać. A to je jara trěbne! Axel Arlt

Andreas Nowak pyta komparsow

pjatk, 06. awgusta 2021 spisane wot:

Berlin/Budyšin. W nadawku telewizij­neho sćelaka MDR produkuje Berlinska filmowa produkcija Katapult seriju za internet a pyta za to serbskich komparsow kaž tež klubowy publikum. Pod mjenom „Straight Outta Crostwitz“ ma serija wo wšědnym dnju serbskeje swójby powědać. Při tym póńdźe tež wo konflikty mjez generacijemi swójskeje kultury dla. Nimo Daniela Lwowskeho powjedźe režiju rodźeny Budyšan Andreas Nowak, znaty jako bubnar kapały Silbermond. Dale tež znate wobliča kaž Jasna Fritz Bauer, Daniel Christensen a Volker Michalowski sobu skutkuja.

Za 16. awgust prašani su komparsojo rozdźělneje staroby. Woni měli so za film w swójskej narodnej drasće na lóštnym swjedźenju wobdźělić abo měli so w narodnej drasće direktnje před kameru pokazać. Za 17., 18. a 19. awgust pytaja ludźi w starobje 18 do 40 lět, kotřiž hłownu hrajerku serije při programje w jednym klubje pohonjeja. Sceny swjedźenja nahrawaja w Chrósćicach, tamne w klubje maja w Dźěžnikecach pola Budyšina nastać.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND