Přežiwjenym lěpje pomhać

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:

Róčnicu masoweho morjenja we wuchodobosniskej Srebrenicy wopominali

Göttingen (SN/MkWj). Składnostnje 21. róčnicy masoweho morjenja wjace hač 8 000 bosniskich muži a hólcow we wuchodobosniskej Srebrenicy je sej Towaršnosć za wohrožene ludy (GfbV) wjace­ zasadźenja na dobro Bosniskeje-Hercegowiny žadała. „Wot wójny zničeny a narodnje dźěleny kraj dyrbjeli ručež móžno do Europskeje unije přiwzać“, pominaše sej prezident GfbV Tilman Zülch, čestny wobydler Sarajewa. „Je skandalo­zne, zo zapad Bosnisku tak mało podpěruje. Europske knježerstwa su ludomordarstwu na europskej zemi w lětach 1992 do 1995 přihladowali a serbiskich wójnskich złóstnikow na wšelake wašnje samo podpěrali. Bosniska bě najwjetši wopor rozpada Juhosłowjanskeje“, prezident GfbV w nowinskej zdźělence rozłoži.

Přepytujapřičiny njezboža

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:
Andria (dpa/SN). Po ćežkim njezbožu ćaha w južnej Italskej ze znajmjeńša 27 smjertnymi woporami koncentruja so zamołwići na zestarjenu techniku. Mjeztym wědźa, zo njeměješe jednokolijowa čara sewjernje města Bari žadyn awtomatiski kontrolny system, kaž rěčnik policije medijam zdźěli. Železnicarjo so telefonisce mjez sobu informowachu, hač je čara swobodna. Wčera dopołdnja bě­štej regionalnej ćahaj frontalnje do so zrazyłoj. 27 wosobow při tym zahiny, wjace hač połsta ludźi so zdźěla ćežko zrani. Statne rěčnistwo je přepytowanja lochkomyslneho morjenja dla zahajiło.

To a tamne (13.07.16)

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:

9 895 eurow měsačnje dóstawa frizer francoskeho prezidenta Françoisa Hollandea jako mzdu. Tole wozjewi francoska wotkrywanska nowina La Canard Enchaîné, złožowaca so na jeho dźěłowe zrěčenje. Rěčnica prezidentskeho palasta informaciju wobkruća a skedźbni na dołhe dźěłowe časy muža: Wón ma Hollandea wšědnje rano kaž tež do kóždeho wažneho termina frizěrować, samo kónc tydźenja. Na jězbach premiera z přenocowanjom je tohorunja stajnje pódla.

W rybarskim saku francoskeho ku­tera zapopadnył je so portugalski podnurjak před britiskim pobrjohom. Kaž francoska mórska prefektura zdźěli, bě podnurjak „Tridente“ na zhromadnym mane­wru z britiskej marinu, jako dósta so do saka kutera „Daytona“. Sak pak móžachu spěšnje wotstronić a so z łódźu skontaktować. Nichtó so njezrani. W Kielu twarjeny podnurjak je 68 metrow dołhi a wot lěta 2010 w słužbje.

Wěry dla žonu bili

wutora, 12. julija 2016 spisane wot:

Choćebuz (B/SN). W domje požadarjow azyla w błótowskej wsy Halbe staj muslimskej mužej z Afghanistana křesćanku z Irana zbiłoj. Jimaj so njelubješe, zo bě muslimka křesćanskej wěrje přestupiła, rjekny rěčnica direkcije policije juh w Choćebuzu. Mužej w starobje 18 a 25 lět běštaj 47lětnej Iranjance mjezwoči biłoj a ju samo dajiłoj. Žona dyrbješe do chorownje. Zo by přichodnje wěsćiša była, budźe wona wot skućićelow rumnostnje dźělena.

Dialog z islamom wažny

Wuchowanje wotpokazane

wutora, 12. julija 2016 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Frakciji CDU/CSU a SPD w zwjazkowym sejmje wotpokazujetej wuchowanski program za italske banki, kotrež tča w krizy. „Prawidła za rjadowane zawrjenje abo ponowjenje marodnych bankow dyrbi italske knježerstwo dodźeržeć“, rjekny hospodarskopolitiski rěčnik unije Joachim Pfeiffer (CDU) nowinarjam. „Prawidła ranić njeby akceptabelne było.“ Zdobom wón italskemu knježerstwu wumjetuje, zo njeje ze špatneho wuslědka tak mjenowaneho stresoweho testa 2014 mjez bankami prawe konsekwency sćahnyło.

Merkel: Poměr wujasnić

Meseberg (dpa/SN). Zwjazkowa kanclerka Angela Merkel (CDU) wočakuje bórzomny rozsud Wulkeje Britaniskeje, kak chcyła swój poměr k Europskej uniji zrjadować. Tole rjekny kanclerka na přijeću diplomatiskeho korpsa w hóstnym domje zwjazkoweho knježerstwa wčera na hrodźe Meseberg. London dyrbjał nětko wotchad z EU oficialnje zdźělić. Hakle potom móhli wo nim jednać započeć. Merkel potwjerdźi, zo wostanje Wulka Britaniska Němskej přiwšěm wažny partner.

Přihotuja ewakuowanje

W Zhorjelskim wokrjesu je wčera wječor krótke, ale sylne njewjedro zachadźało. W Groß Krauscha je runje dwě mjeńšinje trajacy wichor třěchu hródźe zdźěla wotkrył. Při tym wón fotowoltaikowu připrawu na njej wottorhny a chětro wobškodźi. Wohnjowa wobora přijědźe, dokelž njebě jasne, hač su ludźo a skót wohroženi. Po prěnich informacijach so nichtó njezrani, škoda pak wučinja wjacore dźesaćitysacy eurow. W susodnym sydlišću nasta tohorunja wulka škoda. Foto: Christian Essler

Naćisk zludanje wokrjesow njewotwobara

wutora, 12. julija 2016 spisane wot:

Podstupim/Choćebuz (SN). Krajni radźa wokrjesow Łobjo-Halštrow, Hornje Błóta-Łužica a Sprjewja-Nysa su zludani hladajo na naćisk wo wodźacym wobrazu zarjadniskeje strukturneje reformy Braniborskeje 2019. Krajny sejm chce jutře wo naćisku rozsudźić. Swoje přeća, žadanja a pokazki pak krajni radźa w předležacym dokumenće knježerstwa paruja.

Prěni plan na dobro Serbow

wutora, 12. julija 2016 spisane wot:

Knježerstwo Kraja Braniborskeje wobšěrne naprawy schwaliło

Podstupim (SN). Braniborske krajne knježerstwo je prěni plan naprawow zestajało, z kotrymiž ma so delnjoserbska rěč w kraju zesylnić. Po tym puću zwoprawdźa knježerstwo wobzamknjenje krajneho sejma z lěta 2015. Kulturna ministerka Martina Münch (SPD) je plan tele dny w kabineće předstajiła. „Delnjoserbska rěč je žiwe kulturne herbstwo Braniborskeje. Wona přinošuje k atraktiwiće a mnohotnosći kraja a je aspekt jónkrótnosće we Łužicy. Z planom naprawow chcemy Serbow škitać a nałožowanju serbšćiny polěkować“, Münch rozłoži, „plan zarjaduje so do cyłeho rjadu­ naprawow knježerstwa na dobro Serbow. Tak bu lěta 2014 Serbski zakoń wobnowjeny. Loni wotměchu so prěni króć zjawne wólby Rady za serbske naležnosće Braniborskeje. Nimo toho je kraj swój přinošk k etatej Załožby za serbski lud na 3,1 milion eurow powjetšił.“

Wojacy domoj?

wutora, 12. julija 2016 spisane wot:
Berlin (dpa/K/SN). Zapósłancam wopyt němskich wojakow w Turkowskej njedowolić móhło po słowach předsydy zwjazkoweho sejma Norberta Lammerta (CDU) wuskutkować, zo přisłušnikow Zwjazkoweje wobory domoj zwołaja. Kóždy dyrbi wědźeć, zo naši „wojacy tam, hdźež njejsu witani, trajnje njewostanu“, rjekny Lammert w naležnosći turkowskeho lětadłoweho zepěranišća Incirlik.

May za lěpši kraj

wutora, 12. julija 2016 spisane wot:
London (dpa/K/SN). Designowana britiska premierka Theresa May chce kraj jednoćić a wotchad Wulkeje Britaniskeje z EU zwoprawdźić. „Brexit je brexit, sčinimy pak z toho wuspěch“, zwurazni wona wčera w Londonje a přilubi, „natwarimy lěpšu Britanisku.“ 59lětnu dźowku fararja­ a dotalnu nutřkownu ministerku maja za runje tak njenaprošnu kaž swój čas Margaret Thatcher.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND