Dalši dialog so wotměje

štwórtk, 14. julija 2016 spisane wot:
Pětrohród (dpa/K/SN). W něhdyšej carskej metropoli wotměje so zaso „Pětrohródski dialog“, po tym zo bě jón němska strona 2014 ruskeho postupowanja na Krimje a wuchodnej Ukrainje dla přetorhnyła. Zaměr zarjadowanja je, spěchować dorozumjenje a wotewrjene słowo mjez ciwilnymaj towaršnosćomaj wobeju krajow. Rěčeć ma so mjez druhim wo čłowjeskich prawach.

Zjednoća wokrjesy

štwórtk, 14. julija 2016 spisane wot:
Podstupim (dpa/K/SN). Braniborske čerwjeno-čerwjene knježerstwo je z wjetšinu dwělomnu wokrjesnu reformu docpěło. „Zaměr je ludźom bliske, wukonliwe a moderne zarjadnistwo“, rjekny šef frakcije SPD Mike Bischoff. Ze 14 wokrjesow a štyrjoch bjezwokrjesnych městow ma něhdźe dźesać nastać. Přičina reformy stej spad wobydlerstwa a wulke zadołženje městow. Opozicija chce referendum.

May přima so gratu

štwórtk, 14. julija 2016 spisane wot:
London (dpa/K/SN). Lědma na stole premierki je so konserwatiwna Theresa May do dźěła dała a kabinet nablaku pře­stajiła. Najwjetša překwapjenka je, zo dowěri hłownemu podpěrarjej brexita, eksměšćanosće­ Londona Borisej Johnsonej, wonkowne ministerstwo. Za zwoprawdźenje wustupa z EU wutwori wona wosebite ministerstwo z Davidom Da­visom na čole.

To a tamne (14.07.16)

štwórtk, 14. julija 2016 spisane wot:

Dejnera dla, kotryž njesłodźeše, je w Hennigsdorfje sewjernje Berlina k bijeńcy dóšło. Njespokojny 20lětny bě swój dejner do wotpadkow ćisnył a so pola hosćencarja hóršił. Tón jeho hrabny a won ćisny. Młodostny so ze swojim 45lětnym nanom nawróći, kiž hosćencarjej z pjasću do mjezwoča dyri. Syn rozmjeta nimo toho­ grat, talerje a ketchupowe bleše. Policija wšak nětko přećiwo wšitkim třom ranjenja ćěła dla přepytuje.

Horor za kóždeho młodeho nana: Po puću do porodneje kliniki je so na awtodróze njedaloko Olomouca je so jeho awto zapa­liło. Wón a žona kaž tež šěsćlětny syn móžachu so runje hišće wuchować. Wohnjowa wobora podusy płomjenja. A sanitetarjo starachu so wo žonu­, kotraž mě­je­še hižo hrona. Dowjezechu ju do chorownje, hdźež wona krótko na to strowe dźěćko porodźi.

Obama za mjezsobny respekt

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:

Dallas (dpa/SN). Na žarowanskej swja­točnosći za pjeć morjenych policistow w Dallasu je prezident USA Barack Obama swojich krajanow namołwjał, rasowe mjezy přewinyć. Wobydlerjo dyrbjeli so „zadwělowanju spjećować a tworić amerisku swójbu, w kotrejž maja wšitcy prawo na jenake wobchadźenje a mjezsobny respekt“. Afroameriski wójnski weteran je minjeny tydźeń na demonstraciji pjeć policistow zatřělił. Jeho motiw bě hida na běłych. Do toho běchu policisća na zasadźenjach dweju čorneju zatřělili.

Gabriel so wobara

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy hospodarski minister Sigmar Gabriel (SPD) chce so nastupajo sudniski rozsud w padźe Edeka/Tengelmann wobarać. Předsyda SPD je dźensa swój dowol na kupje Amrum w Sewjernym morju přetorhnył a so do Berlina wróćił. Na nowinarskej konferency Gabriel kritiku Düsseldorfskeho wyšeho krajneho sudnistwa znowa wotpokaza, po kotrejž bě wón zajaty, jako z wurjadnym wukazom wikowanskemu předewzaću Edeka dowoli rjećaz kupnicow Kaiser‘s Tengelmann přewzać. Sudnistwo bě wukaz zběhnyło.

Ćěkancow bombardowali

Tři wosoby su wčera w tymle dospołnje zničenym campingowym mobilu zahinyli. Swójba z delnjosakskeho Ammerlanda – 53lětnaj staršej a jědnaćelětna dźowka – dyrbješe na awtodróze A 7 pola hessenskeho Guxhagena za čakacymi awtami zastać,­ jako nakładne awto wotzady do mobila zrazy a jón do dalšich nakładnych awtow stłóči. Při zražce so tež wjacore wosoby zranichu. Foto: dpa/Uwe Zucchi

Prěni raz zaso wzajomne rozmołwy

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:
Brüssel (dpa/K/SN). Dźensa popołdnju je so­ w belgiskej stolicy zaso rada Ruska­NATO zešła – po nimale lětomaj mjelčenja naležnosće połkupy Krimy a kon­flikta na wuchodnej Ukrainje dla. Zeńdźenje na runinje wulkopósłancow wobjedna wot Ruskeje kritizowane wo­brónjenske na­prawy NATO, kotrež bě jeje wjeršk minjeny kónc tydźenja we Waršawje wobzamknył. Eksperta CDU za wonkowne naležnosće a předsyda wonkowneho wuběrka zwjazkoweho sejma Norbert Röttgen je so za wuski dialog z Ruskej wuprajił. Nastupajo Waršawske wobzamknjenja wón zwurazni: „NATO měła składnosć wužić, tute kročele ruskej stronje njeposrědnje sprezentować a wuswětlić.“

May je nowa britiska premierka

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:
London (dpa/K/SN). Kralowna Wulkeje Britaniskeje Elizabeth II. je dźensa nowu předsydku konserwatiwneje strony Theresu May za přichodnu premierministerku kraja pomjenowała. Krótko do toho bě dotalny šef knježerstwa David Ca­meron kralownje swój wotstup zapodał, z konsekwency za poražku nastupajo brexit. Najwažniši nadawk 59lětneje dźowki fararja Theresy May drje přichodne měsacy budźe zrjadować formality wustupa kraja z EU, złahodnjeć hospodarske sćěhi razneje kročele a pačenje kraja brexita dla přewinyć. Hdy Wulka Britaniska w Brüsselu próstwu za wotchad ze zhromadźenstwa zapoda, je wšak hač donětka dospołnje njewěste.

Němska rozšěrja politiku wěstoty

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:
Berlin (dpa/K/SN). Zwjazkowe knježerstwo staja wěstotnu politiku na nowy zakład. Kabinet je běłu knihu wobzamknył, kotraž předwidźi za Němsku aktiwnišu rólu při rjadowanju swětoweho porjada. Jako zaměry naspomnjeja so tak wjetša zamołwitosć w NATO, sylnjenje Zwjazkoweje wobory k spjelnjenju rosćacych nadawkow a dlěšodobne wutworjenje Europskeje wěstotneje a zakitowanskeje unije. Za zasadźenje wojakow znutřka kraja njetrjeba so wustawa změnić, jich zasah při „terorowych wulkoatakach“ so z wustawu znjese. Nowinka je wotewrjenje Zwjazkoweje wobory wukrajnikam z krajow EU. Dotal smědźa so jenož němscy staćenjo z wojakom stać.

Přežiwjenym lěpje pomhać

srjeda, 13. julija 2016 spisane wot:

Róčnicu masoweho morjenja we wuchodobosniskej Srebrenicy wopominali

Göttingen (SN/MkWj). Składnostnje 21. róčnicy masoweho morjenja wjace hač 8 000 bosniskich muži a hólcow we wuchodobosniskej Srebrenicy je sej Towaršnosć za wohrožene ludy (GfbV) wjace­ zasadźenja na dobro Bosniskeje-Hercegowiny žadała. „Wot wójny zničeny a narodnje dźěleny kraj dyrbjeli ručež móžno do Europskeje unije přiwzać“, pominaše sej prezident GfbV Tilman Zülch, čestny wobydler Sarajewa. „Je skandalo­zne, zo zapad Bosnisku tak mało podpěruje. Europske knježerstwa su ludomordarstwu na europskej zemi w lětach 1992 do 1995 přihladowali a serbiskich wójnskich złóstnikow na wšelake wašnje samo podpěrali. Bosniska bě najwjetši wopor rozpada Juhosłowjanskeje“, prezident GfbV w nowinskej zdźělence rozłoži.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND