W Choćebuzu su ludźo zawčerawšim na bombardowanje města 15. februara 1945 wopominali. Před 80 lětami zničichu aliěrowani daloke dźěle Grodkowskeho předměsta, Choćebuskeho dwórnišća a chorownje. Zarjadowanje na Starym torhošću měješe hesło „Dźeń, hdyž so wójna do Choćebuza nawróći“. Wopominanje a dopominanje kaž tež napominanje k měrej běchu ćežišća zetkanja, na kotrymž je tež Choćebuski wyši měšćanosta Tobias Schick (SPD) rěčał. Foto: Michael Helbig

Měrnje swjećili

póndźela, 17. februara 2025 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Z plakatami a hudźbu ćehnješe pisana CSD-parada po Berlinje – nic pak jenož tam. Tysacy ludźi demonstrowachu w němskich městach za prawa queernych, wosebje pak za demokratiju a tolerancu. Jako queerni pomjenuja so njeheteroseksualni ludźo respektiwnje ludźo, kotřiž so z tradicionalnym rólowym wobrazom muža a žony abo druhich towaršnostnych normow kołowokoło splaha a seksuality njeidentifikuja. W Berlinje swjećeše něhdźe 6 000 ludźi tak mjenowany Christopher Street Day (CSD). Rěčnica CSD praješe, zo knježeše dobra nalada, hačrunjež bě chětro zyma. Tež w druhich městach Němskeje je so pod hesłom „Wol lubosć – dołhož maš móžnosć“ 22 100 wobdźělnikow zhromadźiło a přećiwo prawicarskemu hibanju demonstrowało. Po słowach policije je wšitko měrnje wotběžało.

Wukročenjam zadźěwali

póndźela, 17. februara 2025 spisane wot:
Drježdźany (dpa/SN). W Drježdźanach su wjacore tysacy ludźi přećiwo pochodej prawicarjow składnostnje swjatočnosćow k wopomnjenju zničenju města w Druhej swětowej wójnje demonstrowali. Na ćahu prawicarskoekstremneje sceny je so po trochowanju 2 300 ludźi wobdźěliło. Policija bě na 80. róčnicu nadpadow na Drježdźany přihotowana a je ze zasadźenjom spokojom. Prawicarska scena bě wjele ludźi za pochod w stolicy Sakskeje mobilizowała. K wukročenjam mjez prawicarjemi a přećiwnymi demonstrantami na zbožo dóšło njeje. Prawo na swobodu zhromadźowanja je so wobchowało, zdźěli rěčnik policije Mario Laske. Při kontrolach w předpolu prawicarskeje zhromadźizny su zastojnicy 39 přeńdźenjow zwěsćili. Mjez druhim mějachu wobdźělnicy nože při sebi abo na jich drasće běchu zakazane znamješka widźeć.

Höcke jako zwjazkowy minister?

póndźela, 17. februara 2025 spisane wot:

Berlin (SN). Načolna kandidatka AfD za zastojnstwo zwjazkoweje kanclerki Alice Weidel je so w interviewje z nowinu Bild wospjet spjećowała ruskeho prezidenra Wladimira Putina jako agresora a němske statne rěčnistwa jako njewotwisne pomjenować. Zdobom je so wona hladajo na šefa AfD w Durinskej Björna Höcke wuprajiła. „Björn Höcke a ja so jara derje rozumimoj, smój so w běhu lět zeznałoj.“ Tohorunja je wona přeswědčena, zo bě w lěće 2017 zahajene jednanje wo wuzamknjenju Höckeho ze strony AfD wopačne. „Zmylki móže kóždy činić“, wona doda.

Próstwu wo wuzamknjenje Höckeho bě tehdyše předsydstwo wokoło Frauke Petry nastorčiło. Hižo w lěće 2018 bě jasne, zo smě wón dale w stronje wostać. Höcke je hižo dlěje hač jědnaće lět šef durinskeje AfD. Po posudku wustawoweho škita je durinski krajny zwjazk AfD wěsće prawicarskoekstremistiski. Na prašenje Bild, hač je Höcke za zastojnstwo zwjazkoweho ministra kmany, wotmołwi Alice Weidel z „haj“.

Wjeršk w boju wo zastojnstwo

póndźela, 17. februara 2025 spisane wot:

Scholz, Habeck, Merz a Weidel w telewizijnym kole wótrje diskutowali

Berlin (dpa/SN). Tydźeń do wólbow zwjazkoweho sejma su so prěni króć štyrjo kanclerscy kandidaća SPD, CDU/CSU, Zelenych a AfD w telewizijnym kole k centralnym politiskim prašenjam wuprajili. W sćelaku RTL su kontrerne pozicije na přikład k migraciji, hospodarskej a financnej politice, wójnje w Ukrainje abo k rentowej politice zabrali. Institut Forsa je so pola přihladowarjow wobhonił, koho maja za dobyćerja dwuhodźinskeho wusyłanja. Wjetšina z nich zdźěli, zo bě to kanclerski kandidat CDU/CSU Friedrich Merz.

Bjez hidy a škaranja

póndźela, 17. februara 2025 spisane wot:
Zo je „módra strona“ pola najmłódšich wolerjow tuchwilu najsylniša, ma wjele z tym činić, zo so woni prěnjotnje w socialnych syćach interneta wo politice informuja. A tam pěstuja najwušiknišo populisća swoju politisku komunikaciju. Tohodla je zwjeselace, zo je runje wjelelětna łužiska zapósłanča Caren Lay, kotraž je na polu socialnych a serbskich naležnosćow hižo dołho jako spušćomna wojowarka připó­znata, „módru“ konkurenca přesćahnyła. Jeje najpopularniša tema – angažement přećiwo přewysokej podruži – drje ludźi we Łužicy lědma potrjechi, ale nimale wšěch młodostnych z našeho regiona, kotřiž znajmjeńša nachwilnje na wukubłanju w metropolach přebywaja. Nimo toho Caren­ Lay ze swojimi přinoškami politisku kulturu polěpšuje, dokelž demonstruje: Popularne­ rozestajenje z politiskimi pozicijemi njeje jenož bjez hidy a škaranja móžne, ale samo ze žorćikami, kiž zwuraznjeja, zo tež chutne wěcki přechutnje brać nje­trjebaš. Marcel Brauman

To a tamne (17.02.25)

póndźela, 17. februara 2025 spisane wot:

Perfektne slědy je młodostny w sněze zawostajił. W sakskim Altenbergu je wón policiji spěšnje pomhał njeskutk wuslědźić. Kaž Drježdźanska policajska direkcija zdźěli, bě 16lětny zawčerawšim rano zakazane symbole na sćěnje garaže zawostajił. Na městno njeskutka zwołani zastojnicy trjebachu jenož slědam w sněze sćěhować. Wone dowjedźechu jich direktnje k podhladnemu.

Hrónčko „Za dessert je přeco městno“ je nětko wědomostnje wobkrućene. Tak so bańki nerwow wo to postaraja, zo maja ludźo apetit na něšto słódke. Tak mjenowany dessertowy žołdk je tuž w mozach zakótwjeny. To su za wšitkich lubowarjow chłóšćenkow dobre powěsće.

Štwórtk, 6. małeho róžka, zwostanje nam jako čorny dźeń w pomjatku. Dóstachmy bolostnu powěsć, zo je Andreas Ošika – naš jednaćel, kolega a mnohim z nas tež přećel – 46lětny zemrěł. Dźeń do toho smy z nim hišće dźěłali, protyku za nowe lěto nadźěłali, bjesadowali … To nětko ženje wjace njebudźe. Přihotował bě so ­na sportowe wužadanje, za kotrež je tež srjedu wječor trenował. Kaž činješe tole ze zapalom a z jasnym cilom před wo­čomaj – chcyše połmarathon zmištrować –, wěnowaše so tež naležnosćam ­Serb­skeho šulskeho towarstwa, kotrehož ­jednaćel wón wot lěta 2022 běše. Běše rady a z wjeselom žiwy. To so nic na­posledk w tym jewješe, zo běše jemu dobra mjezsobnosć ludźi a z tym dobra ­atmosfera – tež při wobchadźenju z problemami – wažna. Z toho smy stajnje profitowali.

Prjedy hač je do zarjada SŠT přišoł, dźěłaše mjez druhim w Sakskim centrumje epilepsije w Radebergu, w klóštrje Marijinej hwězdźe w Pančicach-Kukowje a w Zwjazku Carity Hornja Łužica we wodźacych funkcijach.

Předsydstwu TCM znowa dowěru wuprajili

pjatk, 14. februara 2025 spisane wot:

Chrósćicy (SN/MkWj). Čłonojo Towarstwa Cyrila a Metoda su na swojej wčerawšej hłownej a wólbnej zhromadźiznje w Chrósćicach swojemu předsydstwu dowěru wuprajili a gremij zaso do zastojnstwa wuzwolili. Za předsydu katolskeho towarstwa wuzwolichu znowa Cyrila Hančika z Radworja.

W swojej narěči w nic runjewon wutepjenej wosadnej žurli móžeše 47lětny předsyda TCM na cyły rjad aktiwitow pokazać, kotrež su skutkowanje cyłka loni charakterizowali. Tak su w Radworju znowa wopomnjenski běh na česć zbóžneho martrarja Alojsa Andrickeho z wulkej ličbu wobdźělnikow přewjedli. Nimo toho su wjelelětneho předsydu towarstwa Jakuba Skalu składnostnje toho 100. posmjertnin wopominali. Sobu najwažniši nadawk je wudawanje tydźenika Katolski Posoł, štož je so najebać nowe financne problemy znowa poradźiło.

Plan rěčneje swětłownje předstajili

pjatk, 14. februara 2025 spisane wot:

Team syće za serbsku rěč a regionalnu identitu ZARI je wčera w Budyskim Kamjentnym­ domje něhdźe 40 zajimcam akciski plan „Domoj do přichoda“ předstajił.

Budyšin (SN/BŠe). Zaměr projekta ZARI a Domowiny – rewitalizacija hornjoserbšćiny – ma zaměr cyłeje Łužicy być. Předsyda Domowiny Dawid Statnik skedźbni na spočatku zarjadowanja na to, zo je k spjelnjenju zaměra 100 000 Serbow w lěće 2100 strategiske postupowanje trěbne a woprawnjene. Wědomostny sobudźěłaćer ZARI Julian Nyča přitomnym swoju wiziju Łužicy jako swětłownje žiweje wjacerěčnosće w lěće 2100 rysowaše, hdźež 25 procentow wobydlerjow sebjewědomje serbsce rěči.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND