Budyšin. Wustajeńca „Čej’ da sy?“ zakónči so njedźelu, 22. oktobra, z finisažu, na kotruž Budyski Serbski muzej wutrobnje přeprošuje. Po wjedźenjomaj w 15 a 16 hodź. přizamknje so w 17 hodź literarno-hudźbny wječor z LND a skupinu „Trojozynk“. Z knihi „Čej’ da sy?“ čitataj Damian Dyrlich a Julian Nyča, moderaciju změje Tadej Šiman (ze simultanym přełožkom do němčiny).
Na Maćičnu akademiju
Budyšin. Po přestawce korony dla přeprošuje stawizniska sekcija Maćicy Serbskeje zaso na swoje zjawne přednoški. Na žurli Budyskeho Serbskeho domu porěči štwórtk, 19. oktobra, w 19 hodź. Jan Malink na temu: „Hadam Bohuchwał Šěrach – pčołar, wučbnicar, stawiznar a farar“. Lětsa spominaja na 250. posmjertniny Hadama Bohuchwała Šěracha, 2024 na jeho 300. narodniny. Jako pčołar zdoby sej ze swojimi wotkryćemi europsku sławu. Tola tež na serbskim cyrkwinskim a kulturnym polu běše nimoměry aktiwny. Přednošk budźe w serbskej rěči.
Premjera Protyki
Železna žerdź na jězdni ležała
Porchow. Najskerje zbožo w njezbožu měješe póndźelu rano wodźerka Škody na awtodróze A 4 do směra na Drježdźany. Mjez Hornim Wujězdom a Porchowom zajědźe wona přez železnu žerdź, kotraž na jězdni ležeše. Při tym nasta na jeje awće něhdźe tysac eurow škody, žona so njezrani. Štó je žerdź zhubił, policija njewě. Pokiwy k tomu přijimuja telefonisce pod 03591 3670.
Njeswačidło (JK/SN). Nic jenož zawjedźenje dopiki před dźesać lětami je na napjatym połoženju Njeswačanskeje gmejny wina. To wujasni so na wčerawšim posedźenju tamnišeje gmejnskeje rady. Komornica Liliane Wetzko poda rozprawu wo stawje lětušeho hospodarskeho plana po zakónčenju prěnjeho połlěta.
Tež hdyž je gmejna snadnje zadołžena, njemóže sej wulke skoki dowoleć. Financne wuhotowanje dosaha runje tak za winowatostne nadawki a najnuzniše naprawy za zaručenje porjada a wěstoty. Po słowach komornicy ma gmejna přemało dochodow z přemysłoweho dawka a přewjele najwšelakorišich nadawkow, kotrež druhdźe nimaja. W tym zwisku mjenowaše wosebje Njeswačanski park a hród. Tu měli wo móžnej kooperaciji ze susodnymi komunami k zachowanju a zdźerženju regionalneje kulturneje drohoćinki rěčeć.
Festiwal pod nowej režiju
Chrósćicy. Běrtlk lěta po mjezynarodnym folklornym festiwalu je přizwolenje srědkow ze załožby dóšło – tak zwěsćichu wčera wurunanu financielnu bilancu. Marko Kowar, lětdźesatki dołho předsyda přihotowanskeho wuběrka, złoži „politiskeje hygieny w Serbach dla“ funkciju, wšako je mjeztym předsyda załožboweje rady. Naslědnistwo budu po změnje strukturow gremija rjadować.
Na A 4 wokołopuć přez Wóspork
Budyšin. Krótkodobnje je Awtodróhowa towaršnosć Zwjazka wčera nawječor wo zawrjenju wujězda Budyšin-wuchod na A 4 do směra na Zhorjelc hač do pjatka informowała. Dokelž w Budyskej wokolinje žane tafle na to njeskedźbnjachu, dyrbješe dźensa rano tójšto šoferow po awtodróze wokołopuć přez Wóspork na so wzać, zo bychu swój cil docpěli.
Přezmjezne plany za železnicy
Bart (CS/SN). Symboliski prěni zaryw za nowu wyšu šulu bě wčera w Barće. Z něhdyšeje Bartskeje zakładneje šule ma hač do februara 2026 dwučarowa wyša šula za 300 šulerkow a šulerjow nastać. Za to dotalny šulski kompleks přetwarja a saněruja a nimo toho dwě nowej twarjeni natwarja. W nimaj zaměstnja fachowe kabinety, zarjadnistwo, jědźernju a kuchnju. Foyer ma jako zwisk mjez starym a nowym dźělom fungować.
Projekt płaći dohromady 18,9 milionow eurow. Z toho je 9,9 milionow eurow spěchowanskich srědkow z programa za šulsku infrastrukturu. Z tym, zo je Malešanska gmejna trěbnu ležownosć přewostajiła je wona projekt hakle zmóžniła. Hižo hotowa je nowa sportownja, kotruž wot februara 2023 wužiwaja. Po zakónčenju wšitkich dźěłow ma so wona harmonisce do cyłkowneho kompleksa zarjadować a wšěm šulerjam krótke puće zmóžnjeć.