To a tamne (03.05.21)

póndźela, 03. meje 2021 spisane wot:

Gigantisku hromadu tuka z kanalizacije wotstronić dyrbja w britiskim Birminghamje. Namakany kolos je tysac metrow dołhi a waži něhdźe 300 tonow, telko kaž 250 wosobowych awtow. Sobudźěłaćerjo měšćanskeho zawoda hižo z wotmachom dźěłaja a budu drje to hišće hač do junija. We Wulkej Britaniskej zas a zaso tajke „monstery“ namakaja, dokelž ludźo­ mjez druhim horcy tuk po fritě­rowanju do nuznika kidaja.

Namolowana cebrasmuha jako přechod za pěškow před busowym zastanišćom w Bonerathu pola Triera njesmě tam wostać.­ „Ideja wšak njeje špatna“, rjekny wjesnjanostka Gabriele Terres. Měry pak njewotpowěduja předpisam. Nimo toho hrozy strach, zo so pěšcy na wěstotu přecho­da spušćeja, šoferojo pak nje­trjebaja zastać. Njeznaći běchu w nocy na 1. meju cebrasmuhu namolowali.

Tež Witaj-pěstowarnje posudźować

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:

Kubłanska tematika skutkowanje Rady za serbske naležnosće Sakskeje tuchwilu dale postaja. Tónkróć je wo ewalua­ciju modela 2plus kaž tež wo dalekubłanje kubłarkow w pěstowarnjach šło.

Budyšin (SN). Aktualne prašenja na polu serbskeho a dwurěčneho kubłanja je sakska Rada za serbske naležnosće na swojim posedźenju pod škitnymi naprawami wčera na žurli Budyskeho Serbskeho domu rozjimała. K tomu běchu sej za­stupjerki Serbskeho šulskeho towarstwa a Rěčneho centruma WITAJ přeprosyli, kaž gremij po tym informowaše.

Hospodarstwo borzdźene

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:

Wiesbaden (dpa/SN). Koronapandemija wuwiće hospodarstwa Němskeje dale borzdźi. Po widźomnym rozrosće w druhej połojcy lěta 2020 je hospodarska wukonitosć lětsa w prěnim kwartalu wo 1,7 procentow woteběrała. To je Zwjazkowy statistiski zarjad dźensa zdźělił. Nowe wobmjezowanja w boju přećiwo rozpřestrěću koronawirusa haća wosebje hosćencarjow, hotelownikow a wobchodnikow. Tež priwatny konsum, hewak kruta zepěra konjunktury, je woteběrał.

Altmaier: Mało chwile

Berlin (dpa/SN). Po wusudźe Zwjazkoweho wustawoweho sudnistwa škit klimy nastupajo widźi hospodarski minister Peter­ Altmaier (CDU) jeno snadne wuhlady, wusud hišće do kónca wólbneje doby přesadźić. Strony měli so spěšnje do­jed­nać, wón rjekny. Sudnistwo bě wčera rozsudźiło, zo ma knježerstwo lěta 2019 wobzamknjene směrnicy za škit klimy konkretizować. Zakoń předpisuje zaměry Němskeje hač do lěta 2030. Sudnistwo kaza­, zaměry tež za čas po tym postajić.

Zběhnu naprawy korony dla

Braniborski ministerski prezident Dietmar Woidke (SPD) je wčera před zachodom diakoniskeho poskićowarja Oberlinhaus w Podstupimje kwěćel połožił. Jeho přewodźeštaj Podstupimski wyši měšćanosta Mike Schubert (SPD, naprawo) a socialna mini­sterka Ursula Nonnemacher (Zeleni). W domje běchu srjedu wječor štyrjoch zbrašenych wobydlerjow morjenych a dalšu ćežko zranjenu našli. Podhladna je sobudźěłaćerka domu, kotraž je prawdźepodobnje dušinje chora. Foto: dpa/Soeren Stache

Altmaier: Ruska wažny partner

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:
Lipsk (dpa/SN). Němske zwjazkowe knježerstwo ma Rusku za wažneho partnera po puću do směra na europski „green deal“, klimoneutralne hospodarjenje hač do lěta 2050. Zwjazkowy minister za hospodarstwo Peter Altmaier (CDU) dopominaše k zahajenju němsko-ruskeje surowiznoweje konferency na to, zo njeje Ruska jenož lětdźesatki dołho spušćomny dodawar zemskeho płuna, ale zo wobsedźi tež hoberski potencial wobnowjomnych energijow z wětřika a słónca. Zemski płun budźe hišće něšto lět trěbny. Jeho potrjeba drje wotpinjenja ja­drowych ­milinarnjow a kónca zmilinjenja wuhla samo hišće přiběra. Na tamnym boku „mosta“ pak steja wobnowjomne energije a „zeleny wodźik“. Altmaier naspomni tež „politiske problemy a napjatosće w mjezynarodnej wikowanskej politi­ce. Je tójšto wužadanjow, kotrež mamy zhromadnje zmištrować.“

Wjace namocy

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:
Radebeul (dpa/SN). Wot mobbinga w interneće hač k ćělnym nadpadam: Wučerjo w Sakskej su dale a bóle werbalnym a ćělnym nadpadam ze stron šulerjow a staršich wustajeni. W cyłokrajnym napra­šowanju rozprawjeja wo přiběracej psychiskej a fyziskej namocy přećiwo wuče­rjam, šulskim nawodam a sobudźěłaćerjam w minjenych třoch lětach, informuje Sakski krajny zwjazk wučerjow. Na naprašowanju bě so 1 052 kolegow wšitkich šulskich formow wobdźěliło. Dwě třećinje rozprawjatej wo psychiskej namocy, kaž su to ranjenja, hroženja, wob­ćežowanja a internetne wočornjowanja. Štwórćina je samo ćělnu namóc dožiwiła.

44 mortwych při masowej panice

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:
Meron (dpa/SN). Při masowej panice we wo­błuku židowskeho swjedźenja na sewjeru Israela je po oficialnych informacijach znajmjeńša 44 ludźi žiwjenje přisadźiło. Něhdźe 150 zranjenych su do cho­rownjow dowjezli, kaž tamniše strowotniske ministerstwo zdźěli. Dźe­saćitysacy hłuboko wěriwych Židow běchu na horje Meron židowski swjatk Lag Baomer­ woswjećili. Zarjady běchu ličbu wobdźělnikow na 10 000 wobmjezowali. Po informacijach medijow bě jich hač do dźesać króć telko na horje. Po prěnich dopóznaćach běchu někotři na wuskim schodźe padnyli. We wuskej tołkańcy ludźo za nimi na nich padnychu. Ministerski prezident Benjamin Netanjahu rěčeše wo „wulkej katastrofje“. Lag Baomer je swjedźeń, z kotrymž wopominaja Židźa zběžk přećiwo Romjanam w lěće 132.

Schäuble šwika kraje

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Prezident zwjazkoweho sejma Wolfgang Schäuble je swojowólne postupowanje zwjazkowych krajow nastupajo wolóženja za šćěpjenych kriti­zował. „Nětko mamy zaso połoženje, zo so rjad krajow na dojednanja njedźerži“, rjekny politikar CDU Augsburgskim nowinarjam. Njejednotne rozrisanja krótko po wšoněmskim rjadowanju nuzoweho borzdźidła koronawirusa dla jenož zamyla, Schäuble potwjerdźi. „Kak dyrbja ludźo, kotřiž su korony dla mučni a wučerpani, to hišće rozumić?“

To a tamne (30.04.21)

pjatk, 30. apryla 2021 spisane wot:

Z kolesom spěšnišo hač awta po puću bě młody muž w Mnichowje – a to hišće pod wliwom drogow. Policistomaj w měšćanskim dźělu Schwabing bě napadnyło, zo je muž wjele spěšniši hač awta. Tak 21lětneho zadźeržeštaj, na čož staj zwěsćiłoj, zo bě jeho elektrokoleso tak manipulowane, zo docpěwa wone hač do 100 km/h. Za to by muž jězbnu dowolnosć a zawěsćenje trjebał. Woboje pak njeměješe, za to drogi w urinje.

Swójski porst přihozdźikował je sej ćěsla­ w badensko-württembergskim Obern­dorfje. 36lětny twarješe tam drjewjany dom a wužiwaše za to pneumatiski hozdźikowak. Při tym třěli sej hózdź do porsta a jón tak k drjewu přibi. Wohnjo­wa wobora dyrbješe muža z njepřihódneho połoženja wuswobodźić. Dowjezechu jeho do chorownje, wón pak smědźeše samsny dźeń zaso domoj.

Maas přilubja pomoc Němskeje

štwórtk, 29. apryla 2021 spisane wot:

Kabul (dpa/SN). Zwjazkowy wonkowny minister Heiko Maas je Afghanistanej na wopyće w stolicy Kabulu dalšu podpěru tež po cofnjenju wojakow NATO přilubił. „Němska wostanje spušćomny partner ludźom w Afghanistanje“, rjekny politikar SPD tam dźensa po přizemjenju. Maas wopyta Afghanistan runje dwaj dnjej do oficialneho zahajenja cofanja jednotkow NATO z Afghanistana. W běhu dnja wočakowaše jeho prezident Ashraf Ghani. Planowany bě tež wopyt němskeho pólneho lěhwa Masar-i-Sharif.

Kritizuja wobkedźbowanje

Stuttgart (dpa/SN). Hibanje prěkimyslerjow kritizuje, zo je wustawoškit dźělnje wobkedźbuje. Zarjad ma „wočiwidny problem ze swojim politiskim systemom koordinatow“, zdźěli protestne hibanje „Prěki myslić 711“ minjenu nóc. Wobdźělnicy demonstracijow pochadźeja z byrgarskeje srjedźizny towaršnosće a njejsu „ani ekstremisća ani kriminelni“. Wustawoškit bě zdźělił, zo jednotliwych akterow a dźěle hibanja ze srědkami tajneje słužby wobkedźbuje.

Biden: Dajće so šćěpić

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND