Łužica ma potencial

srjeda, 29. januara 2025 spisane wot:
Tuchwilu šokuje chinski start-up z pozdatnje sensacionalnej wunamakanku kumštneje inteligency high-tech-miliadarow w USA: Snadź to pokazuje, zo móžeš z mudrej hłójčku a tež bjez wulkeho kapitala najbóle doprědkarske wěcy zdokonjeć. Jako z Kamjeneje pochadźacy serbski IT-ženij Mikławš Joachim Wićaz prěni blidowy ličak NDR wuwi, běše naš swět hišće zawrjeny a politiscy funkcionarojo NDR wuznam skutka spóznali njejsu. Dźensa mamy w Drježdźanach „Silicon Saxony“, pola nas rosće Astrocentrum Łužica, a tež dokoławokoło digitalizacije serbšćiny widźimy, zo tu mudrych hłójčkow je. Dźensniši warnowanski dźeń hospodarstwa skedźbnja na politiske puta a běrokratiske brěmjenja, kotrychž wotstronjenje sej předewzaćeljo žadaja. Wo tym móža wolerjo bórze wothłosować. Tola wo hospodarskim wuspěchu rozsudźeja na kóncu slědźerske ideje a předewzaćelska zmužitosć – a tych je tradicionelnje we Łužicy tójšto. Wužijmy tón potencial za přichod! Marcel Brauman

Wopory holocausta počesćili

srjeda, 29. januara 2025 spisane wot:
Wobydlerjo, měšćanscy radźićeljo a čłonojo Choćebuskeje židowskeje wosady su předwčerawšim, póndźelu, na mjezynarodnym Dnju wopominanja holocausta při wopominanskej tafli za něhdyšu synagogu w Choćebuzu wěncy a kwětki połožili. Fararka Johanna Melchior jako zastupniča Choćebuskeje němsko-israelskeje towaršnosće spominaše na židowskich wobydlerjow łužiskeje metropole, kotrychž běchu nacionalsocialisća poniželi, přesćěhowali, wućěrili a morili. UNO bě 27. januar jako mjezynarodny dźeń wopominanja holocausta 2005 składnostnje 60. róčnicy wuswobodźenja koncentraciskeho lěhwa Auschwitz postajiła. Foto: Michael Helbig

SPD słabnje, AfD sylna

srjeda, 29. januara 2025 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Dobre tři tydźenje do wólbow zwjazkoweho sejma bědźi so SPD ze spochi woteběracej nahladnosću mjez wolerjemi. Samsny čas bywa AfD dale sylniša. Po naprašowanju instituta YouGov spaduje SPD ze zwjazkowym kanclerom Olafom Scholzom na čole w tak mjenowanym njedźelnym prašenju wo štyri na nětko 15 procentow. Wuslědk AfD so porno tomu wo štyri procenty na 23 polěpši. Strona wostanje tak druha najsylniša móc po CDU/CSU, kotraž wo jedyn na 29 procentow přiběraše.

Zeleni jako koaliciski partner spadowachu na 13 procentow, FDP ma tři procenty.

To a tamne (29.01.25)

srjeda, 29. januara 2025 spisane wot:

Wěčnje parkowace awto při Berlinskim lětanišću BER su nětko tola na druhe městno přesadźili. Tole zdźěla wobhospodar parkowanišća. Hišće wčera rěkaše, zo njeje tole z prawniskich přičin móžne. Awto steji mjeztym cyłe lěto na parkowanišću, hdźež płaći hodźina 23 eurow. Jězdźidło wostanje na zawrjenym dworje, doniž njejsu wobsedźerja zwěsćili a prašenja popłatka zrjadowali. Te wšak je so na 200 000 eurow nakopiło.

Nachribjetnik połny bananow je w Berlinje zasadźenje policije zawinował. Swědk wobkedźbowaše muža, kiž bě na swój nachribjetnik padnył. Při tym žórleše so žołta maćizny z wačoka, štož zdaše so mužej chětro podhladne. Z nachribjetnika wisacy kabl a klinkacy budźak w toši běchu swědkej doskónčny dopokaz, zo jedna so wo bombu. Policija je muža změrowała, jeho kedźbliwosć při wšěm chwaleše.

W Herrentalu na wopory spominali

wutora, 28. januara 2025 spisane wot:
Město Kamjenc je wčera popołdnju na wopory nacionalsocializma spominało. Na zarjadowanju we wopomnišću Herrental so něhdźe 200 wobydlerjow Lessingoweho města wobdźěli. Lěto 2025 je za Kamjenc na wšelake wašnje wosebite lěto. Město swój 800lětny jubilej woswjeći a před 80 lětami je so Druha swětowa wójna skónčiła. Swědkow Druheje swětoweje wójny je dale a mjenje. Jedyn z nich je 86lětny Rainer Gröbner z Bambrucha, kotryž kóžde lěto na wopominanske zarjadowanje přińdźe. Herrental bě štyri měsacy wonkowne stejišćo koncentraciskeho lěhwa Groß Rosen. W tychle měsacach zahiny tam něhdźe 180 jatych. Foto: Bernd Goldammer

Tarifowe jednanja zahajene

wutora, 28. januara 2025 spisane wot:

Frankfurt (dpa/SN). Dźěłarnistwo železnicarjow EVG a Němska železnica stej dźensa jednanja wo nowym tarifowym zrěčenju zahajiłoj. Po woli EVG měli jednanja hišće do wólbow zwjazkoweho sejma wotzamknjene być. Tež Zwjazkej słušacy koncern prócuje so wo bórzomny wuslědk. Dźěłarnistwo žada sej 7,6 procentow wjace mzdy a jónkrótnu přiražku 500 eurow. EVG zastupuje 192 000 přistajenych, za kotrychž tarif płaći.

Ruske nadběhi wotwobarane

Kijew (dpa/SN). Ruske wojerske jednotki tuchwilu spytaja, wjacore małe kupy we wuliwje rěki Dnjepr na juhu Ukrainy zdobyć. Ukrainske jednotki su minjeny tydźeń 19 nadběhow wotwobarali, kaž zakitowanske ministerstwo zdźěli. Ruske wójsko chce w tutej kónčinje ćišć na ukrainske jednotki zwyšić. Te maja na wšitkich dźělach fronty přiběrajcy problemy. Kónc tydźenja su započeli, wšitke dźěći z města Pokrowsk ewakuować, dokelž so ruske jednotki spochi bliža.

USA dźěło z WHO skónčili

Ze žarowanskim pochodom po Drježdźanach je něhdźe tysac sakskich policistow dźensa swojeho w słužbje morjeneho kolegu Maximiliana Stoppu wopominało. 32lětny zastojnik bě 7. januara we Łuchowje (Lauchhammer) žiwjenje přisadźił, jako chcyše při pytanju za paduchami awtow podhladne jězdźidło kontrolować. Awto bě jeho přejěło. Foto: dpa/Robert Michael

SPD: Murja k AfD njesmě chabłać

wutora, 28. januara 2025 spisane wot:
Hannover (dpa/SN). Ministerscy prezidenća SPD namołwjeja swojich kolegow CDU w druhich zwjazkowych krajach, so dale jasnje wot AfD wotmjezować. „Wohnjowa murja mjez demokratiskimi a njedemokratiskimi stronami njesmě chabłać“, pisa sydom krajnych šefow SPD w lisće, kiž powěsćerni dpa předleži. Na komunalnej runinje je so tole bohužel dawno stało. „Ani na krajnej ani na zwjaz­kowej runinje pak njesmě tute wuwiće pokročować“, sej politikarjo SPD žadaja. Ministerscy prezidenća so boja, zo móhli nowe zakonje nastupajo politiku ćěkancam napřećo jutře w zwjazkowym sejmje z hłosami AfD přeńdź, „ze stronu, kotraž je jako wěsće prawicarsko-ekstremna zastopnjowana“, w lisće pisaja.

Danska starosća so Trumpa dla

wutora, 28. januara 2025 spisane wot:
Kopenhagen (dpa/SN). Danska swoju wojersku prezencu w arktiskim morju zesylnja. Za to inwestuja dwě miliardźe eurow do nowych wójnskich łódźow, trutow a satelitoweje techniki, knježerstwo w Kopenhagenje zdźěla. Pozadk je připowědźenje noweho prezidenta USA Donalda Trumpa, zo chcył sej Grönlandsku přiswojić, dokelž USA kupu „za narodnu ­wěstotu“ trjebaja. Grönlandska je awtonomna, słuša pak danskemu kralowstwu. Ministerska prezidentka Mette Frederiksen bě dźensa w Berlinje, Parisu a Brüsselu, zo by so ze zwjazkowym kanclerom Olafom Scholzom (SPD), francoskim prezidentom Emmanuelom Macronom a generalnym sekretarom ­NATO Markom Rutteom dorěčała.

Kritiscy zastojnicy USA pušćeni

wutora, 28. januara 2025 spisane wot:

Washington (dpa/SN). Justicne ministerstwo USA je po informacijach medijow wjacorych sobudźěłaćerjow pušćiło, kotřiž běchu na přepytowanjach přećiwo nowemu prezidentej Donaldej Trumpej wobdźěleni. Komisariski justicny minister James McHenry dwěluje, zo potrjecheni zastojnicy „agendu prezidenta swěrnje přesadźa“, rozprawja mjez druhim nowina Washington Post. Nowu ­justicnu ministerku Pam Bondi dyrbi senat hišće wobkrućić. Tak dołho McHenry ministerstwo nawjeduje.

Trumpowy předchadnik Joe Biden bě zhromadnje z justicnym ministrom ­Merrickom Garlandom wurjadneho přepytowarja Jacka Smitha zasadźił. Tón měješe nadawk, wobchadźenje Trumpa z tajnymi dokumentami po skónčenju zastojnstwa 2021 přepytować, runje tak kaž jeho pospyty, wuslědk prezidentskich wólbow 2020 na swoje dobro změnić.

Smith bě swoje dźěło po wólbnym dobyću Trumpa 5. nowembra 2024 skónčił. Po jeho słowach je z wašnjom, zo pře­ćiwo amtěrowacym prezidentam nje­přepytuja. Hewak bychu Trumpa drje wólbneho wobšudnistwa dla zasudźili.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND