Swoboda demokratije

srjeda, 15. januara 2025 spisane wot:
Što jemu „swoboda měnjenja“ woznamjenja, je knjez Musk, po tym zo je sej platformu Twitter kupił, dosć doraznje dopokazał. Wšitcy smědźa wšitko wozjewić, wšojedne, kak absurdnje, ranjace, politisce (nje)korektnje a/abo prosće wopačne tež było. Jenož mějićela samoho, jeho častodosć dwělomne aktiwity a jeho tohorunja častodosć dwělomnych „přećelow“ w tejle socialnej syći kritizować njesměš. Hewak hroža sankcije „mistera X“. Platformu ­wopušćić je tuž z konsekwentnej kročelu. Tutu su mjeztym na přikład Mjezynarodny Auschwitzowy komitej, zwjazkowy koparski ligist FC Sankt Pauli a Serbski institut kročili. Wězo směš so w tym zwisku prašeć, komu kotre polo přewostajiš a hač njeby naposledk mudrišo było, so desinformacijam, „alternatiwnym faktam“ a łžam na městnje spřećiwjeć. Na druhim boku wšak dowola „swoboda wólby“, so za alternatiwami rozhladować – #fediverse. To njeje ničo druhe hač praktikowana demokratija. Bosćan Nawka

Porjedźenka

srjeda, 15. januara 2025 spisane wot:
W přinošku Serbskich Nowin „Institut atraktiwne stejnišćo“ z 10. januara jewi so zmylk. 2,5 milionow eurow njeje cyłkowny etat instituta, ale suma srědkow ze stron třećich. Z nimi so přidatny personal přistaji a projekty zwoprawdźa, kotrež ­zakładne financowanje njedowola. Redakcija prosy wo wodaće za misnjenje.

W Choćebuzu nawrótnikow wabili

srjeda, 15. januara 2025 spisane wot:
Z dobrej tradiciju je zarjadowanje „Wiki nawrótnikow“, kotrež město Choćebuz ­stajnje spočatk lěta organizuje. Tež lětsa su zaso tójšto zajimcow přiwabili. Přede­wzaća, institucije a iniciatiwy – wot měšćanskeho zarjadnistwa přez zwjazkowe ­institucije hač k železnicy – prezentowachu swoje dźěłowe městna a poradźowachu zajimcow. Wosebje měrjachu so tež lětsa zaso na ludźi, kotřiž su swoje zbožo něhdy zwonka Łužicy pytali a namakali a kiž najebać to wo tym rozmysluja, so do domizny nawróćić. Foto: Michael Helbig

To a tamne (15.01.25)

srjeda, 15. januara 2025 spisane wot:

Sam sej do pasli zalězł je muž na Dortmundskim lětanišću, jako chcyše pjenježnu pokutu swojeje žony zapłaćić. Zastojnicy běchu ju při kontroli zajeli, dokelž wona pjenjezy dołžeše a wukaz zajeća hižo předležeše. Policija zwěsći, zo tež muž njewinowaty njeje. Tež za nim hižo pytachu, dokelž bě wospjet bjez jězbneje dowolnosće po puću był. Žona smědźeše hić, muža dowjezechu do jastwa.

Wopojny jěd, luksusowe časniki, dwě dule złota, drohe awto a 200 000 eurow namakała je Berlinska policija při raciji přećiwo wikowarjam drogow we wjacorych bydlenjach stolicy. Pola hłowneho podhladneho namakachu 450 gramow kokaina, sto gramow marihuany a dalše drogi. Policija bě z wjacorymi zastojnikami, wukubłanymi psami a specialnej jednotku bydlenja přepytowała.

Koparske kluby dyrbja płaćić

wutora, 14. januara 2025 spisane wot:

Karlsruhe (dpa/SN). Kóšty za zasadźenje policije při wulce riskantnych koparskich hrach smědźa so profijowym koparskim klubam napołožić. Tole je zwjazkowe wustawowe sudnistwo dźensa rozsudźiło. Město Bremen bě hižo 2014 wobzamknyło, zo maja so zarjadowarjo profijowych koparskich hrow na kóštach wobdźělić. Popłatk žadaja sej na profijowych hrach z wjace hač 5 000 wopytowarjemi, hdyž je strach namocy wosebje wulki. Koparski zwjazk DFL je přećiwo tomu skoržił.

Wo wěstoće w morju wuradźowali

Helsinki (dpa/SN). Po wjacorych pozdatnje sabotažowych njeskutkach na morju je zwjazkowy kancler Olaf Scholz (SPD) dźensa ze statnymi a knježerstwowymi šefami dalšich čłonskich krajow NATO wo wěstoće w Baltiskim morju wuradźował. Na zeńdźenju w finskej stolicy Helsinkach su za pućemi pytali, kak móhli kritisku infrastrukturu w morju lěpje škitać a so ruskim łódźam wobarać, kotrež wolijowy embargo wobeńdu.

Truty Ukrainu nadběhowali

Muž dokumentuje wobškodźenja, kotrež je raketa z Jemena w Israelu zawostajiła. Na zepěranišćo israelskeje armeje so měrjaca raketa je dźensa rano do sydlišća Mevo Beitar južnje Jerusalema zrazyła. Sireny běchu wobydlerjow warnowali, kotřiž dyrbjachu so na to do škitnych rumnosćow podać. Foto: dpa/Ronen Zvulun

Scholz spokojom

wutora, 14. januara 2025 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy kancler Olaf Scholz (SPD) je swoje skutkowanje jako nawoda němskeho knježerstwa pozitiwnje bilancował. „Smy njesměrnje wjele wěcow rozsudźili, kotrež njebychu bjez mojeje iniciatiwy scyła nastali“, rjekny Scholz rozhłosownikam. Kancler je sej wěsty, zo změje tójšto rozsudow z časa jeho zastojnstwa tež za dźesać abo 20 lět hišće wuskutki na dobro Němskeje. Scholz, kotremuž wumjetuja, zo njeje nawjedował, ale jenož rěčał, rjekny: „Nje­znaju žanoho kanclera, kiž by so tak ­nadrobnje do zakonjow měšał kaž ja, zo bychu na kóncu dobre byli.“

Šwika Bidena

wutora, 14. januara 2025 spisane wot:
Washington (dpa/SN). Nastupajo přepytowanja justicy USA přećiwo Hunterej ­Bidenej dyrbi sej jeho nan Joe Biden, rozžohnowacy so prezident USA, raznu kritiku lubić dać. Wurjadny zastojnik David Weiss Bidena w swojej wčera předstajenej zakónčacej rozprawje šwika. Tón bě swojeho syna wobhnadźił, kotrehož bě sudnistwo brónjenskich deliktow dla zasudźiło. W stejišću mjenowaše Biden wusud sudnistwa „zmylk justicy“. Weiss ma twjerdźenja Bidena za „njefairne“ měnjo, zo ranja zasady USA, po kotrychž su wšitcy ludźo před sudnistwom jenacy.

London (dpa/SN). Britiski kral Charles III. je w Buckinghamowym palasće wopory holocausta wopominał. 76lětny zetka wčera popołdnju 94lětneho Manfreda Goldberga, kiž bě koncentraciske lěhwo Stutthof a smjertny pochod přežiwił, kaž tež toho mandźelsku Shary Goldberg.

Kral zaswěći při tej składnosći swěčku projekta „80 swěčkow za 80 lět“, z kotrymž wopory nacionalsocializma wopominaja. Palast wčera rano zdźěli, zo wobdźěli so Charles na wopominanskich swjatočnosćach składnostnje 80. róčnicy wuswobodźenja němskeho nacionalsocialistiskeho lěhwa Auschwitz 27. januara w Pólskej. Do zarjadowanja wočakuje pólski prezident Andrzej Duda britiskeho krala Charlesa III. k rozmołwje.

27. januara 1945 běchu sowjetske wojerske jednotki přežiwjenych němskeho zaničowanskeho lěhwa we wobsadźenej Pólskej wuswobodźili. Nacionalsocialisća běchu tam wjace hač milion ludźi morili, přewažnje Židow. Wot lěta 1996 je to w Němskej dźeń wopominanja holocausta, UNO wopomina róčnicu wot lěta 2005.

Swójski podźěl faluje

wutora, 14. januara 2025 spisane wot:
Hdyž smy w zašłosći wo planowanych projektach w našich gmejnach rozprawjeli, wjesnjanosća často přidachu, zo budu to abo tamne jenož zwoprawdźić móc, jeli spěchowanske srědki za to dóstanu. Mjeztym spěchowanje hižo najwjetši problem njeje. Skerje je za komuny wužadanje, zo maja při financowanju swójski podźěl ­zaručić. Bjez njeho mjenujcy žane spě­chowanje njedóstanu. Cyle zlě je – kaž loni w Njebjelčanskej gmejnje – hdyž maja ­komuny spěchowanje hižo připrajene, njemóža pak je wužiwać a dyrbja je samo wróćić, dokelž swójski podźěl zapłaćić ­njemóža. Najwjace městow a gmejnow mjeztym tak z poslednjeje dźěrki hwizda, zo hižo žane wjetše projekty nastorčić ­njemóža. To ničo ze špatnym hospoda­rjenjom činić nima, ale z njedosahacym pjenježnym wuhotowanjom. Dołhož dyrbja komuny na přikład hoberske sumy pjenjez wokrjesej wotedawać, wone swójske projekty zwoprawdźić njemóža. Marian Wjeńka

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND