Hodowne štomy móhli lětsa wo tójšto dróše być, hač hišće loni. Z toho wuchadźeja někotři producenća w Sakskej. „Po mnohich lětach změjemy lětsa zaso pomjeńšeny poskitk hodownych štomow“, praji Saskia Blümel, jednaćelka zwjazka přirodnych hodownych štomow. Tole zawinuje wyše płaćizny.
Panda-młodźeći stej so w Berlinskim coowje narodźiłoj. Štwórtk mjez 13.03 hodź. a 14.19 hodź bě mać Meng Meng jej porodźiła, zdźěli zwěrjenc. „Wobaj młodźeći stej strowej a jeju mać a nazhonity team jeju cyły čas luboznje wobstaruja.“ Nětko je jenož wažne, zo wonej kritiske prěnje dny derje přetrajetej. Młodźeći wažitej po informacijach zwěrjenca 169 a 136 gramow a stej někak 14 centimetrow dołhej. Wonej stej nimale nahej, slepej, hłuchej a matej róžojtu barbu – pregnantny čorno-běły kožuch narosće hakle pozdźišo.
19 stron nastupi k wólbam Sakskeho krajneho sejma 1. septembra. Dźesaćo z nich maja w swojich wólbnych programow wuprajenja k serbskim naležnosćam. Serbske Nowiny su wólbne programy pod hesłomaj „serbske“ a „mjeńšiny“ přeslědźili. Wočiwidnje je, zo tam, hdźež su so Serbja sami aktiwnje na programowej diskusiji w swojich stronach wobdźělili, na přikład w dźěłowym kruhu za serbske naležnosće kaž pola Zwjazka 90/Zelenych abo SPD, přewšo fundowane wuprajenja předleža. Pokročujemy dźensa přehlad z wudaća SN, 21. awgusta.
Swobodna demokratiska strona – FDP
Bonn (dpa/SN). Něhdźe 20,5 milionow ludźi w Němskej dojězdźuje sej na swoje dźěłowe městna. Za 7,1 milion dźěławych wučinja distanca mjez bydlenjom a dźěłowym městnom samo wjace hač 30 kilometrow. Tole zdźěli zwjazkowy institut za twarske, měšćanske a rumnostne slědźenje (BBSR). Hač dyrbja woni distancu kóždy dźeń zmištrować, abo hač dźěłaja potrjecheni tež w home-officu z analyzy njewuńdźe.
„Agro-ćěriwa“ škodźa klimje
Berlin (dpa/SN). Němska pomoc wobswěta žada sej CO2 płaćiznu za biologiske ćěriwa. Zwjazkowy jednaćel organizacije Sascha Müller-Kraenner praji, zo njeje němske spěchowanje tak mjenowanych „agro-ćěriwow“ prawe rozrisane a, zo škodźa tute samo wobswětej. Zdobywanje tutych ćěriwow je z „masiwnym zasadźenjom“ fosilnych surowiznow, hnojiwow a pesticidow zwjazane. Tole škodźi klimje a biodiwersiće masiwnje.
Slubjenja prosće njedosahaja