Delnjoserbska schadowanka překwapi zawčerawšim přitomnych z přewšo pisanym programom. Tak wustupichu najwšelakoriše hudźbne ćělesa, rejowanska skupina, sćelak RBB kaž tež studenća Lipšćanskeje uniwersity.
Ćisk (DGe/SN). W literarnej kofejowni, jara poradźenym zhromadnym zarjadowanju Ludoweho nakładnistwa Domowiny a Ćišćanskeho kulturneho towarstwa, je sobotu něhdźe 45 wopytowarjow serbskemu spisowaćelej Jurjej Kochej připosłuchało, kiž jim wo dopomnjenkach na swój młodźinski čas powědaše. Wupytał bě je ze swojeje knihi „Wětrnik na třěše“. Na lóštne wašnje zhladuje wón tam na čas po Druhej swětowej wójnje, kotruž bě jako młody Serb dožiwił. W nowozałoženym Serbskim gymnaziju słušeše do prěnjeje generacije, kotrymž wobknježenje serbskeje rěče a pismowstwa posrědkowachu. Koch sta so z wjelelětnym žurnalistom a je dźensa wuspěšny serbski spisowaćel, kotrehož knihi rady čitamy. Ćišćanski publikum jeho wuwjedźenja kedźbliwje sćěhowaše a měješe tež wulke wjeselo na wosobinskich rozprawach awtora, z kotrymiž wón knižne teksty stajnje zaso wudospołnja. Tak drje někotražkuli po čitanju w Ćisku kupjena kniha paletu hodownych darow wudospołni a mjez wobdarjenymi wjele wjesela wobradźi.
Lětsa w aprylu překwapi wopytowarja palaisa Drježdźanskeje Wulkeje zahrody klanka w drasće dźěćetka. Wosrjedź druhich klankow, na přikład w drasće Napoleona Bonaparty abo kurwjercha Moritza ze Sakskeje a jeho mandźelskeje Agnes z Hessenskeje, je dźěćetko wulki zajim wubudźiło. W rozmołwje z Rohladom přeradźi wuhotowarka kostimow Anne-Sophie Lohmann, kak je drasta nastała.
Wostanjemy w srjedźnej Łužicy a wěnujemy so zhromadnje ze Stephanie Bierholdt Slepjanskim kantorkam, kotrež su 25 lět dołho Slepjansku hudźbnu folkloru wobohaćeli a ju ze swojim jednohłósnym spěwom tež za mjezami Slepjanskeje wosady předstajeli.
Na bohate literarne žně móžeše Róža Domašcyna wčera wječor w Smolerjec kniharni zhladować. Hnydom dwě nowej knize předstaji wona 25 lubowarjam poezije. Prěnja bě jeje zběrka „Die dörfer unter wasser sind in deinem kopf beredt“, wušła w Lipšćanskim nakładnistwje Poetenladen.
„Dimensije kulturneje wěstoty w etniskich a rěčnych mjeńšinach“ rěkaše hesło mjezynarodneje wědomostneje konferency, na kotrejž je so wot 17. a 19. nowembra wjace hač třiceći slědźerkow a slědźerjow najwšelakorišich předmjetow w Budyšinje wobdźěliło.
Zarjadowanje pod patronatom sakskeje statneje ministerki za wědomosć a wuměłstwo dr. Evy-Marije Stange (SPD), kotrež wotmě so předewšěm w Budyskim Serbskim domje a Serbskim muzeju, běchu zastupjerjej Serbskeho instituta dr. Fabian Jacobs a dr. Ines Kellerowa, dr. Jean-Rémi Carbonneau (Uniwersita Quebec, Kanada) a dr. Andreas Gruschke (Uniwersita Sichuan, China) organizowali.
„Kulturna identita a rum – konstituowanje serbskeho sydlenskeho ruma jako socialny proces“ bě wčera tema zjawneho přednoška w Budyskim Serbskim instituće. Referent dr. Lutz Laschewski je lětsa zhromadnje z dr. Fabianom Jacobsom a dr. Alfredom Rogganom w nadawku Vattenfalla druhi posudk w zwisku dalewjedźenja brunicoweje jamy Wjelcej-juh spisał. W srjedźišću studije stejitej serbska identita a kultura w Prožymje.