Pawšala za homeoffice

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Štóž dyrbi koronakrizy dla wot doma dźěłać, móže swoje wudawki přichodnje lěpje w dawkowym wotličenju zakótwić. Němski zwjazkowy sejm je dźensa pawšalu 600 eurow za tak mjenowany homeoffice wobzamknył. Wona ma za dawkowe wotličenje w lětomaj 2020 a 2021 płaćić. Potom, tak so nadźijeja, budźe koronapandemija přewinjena a ludźo zaso na swojim dźěłowym městnje. Zwjazkowa rada dyrbi zakonjej jutře hišće přihłosować.

Šćěpjenje drje wot 27. decembra

Berlin (dpa/SN). Strowotniscy ministrojo zwjazkowych krajow so na to hotuja, šćěpić ludźi wot 27. decembra přećiwo koronawirusej. Wo tym je zwjazkowy minister za strowotnistwo Jens Spahn (CDU) informował. Wón z toho wuchadźa, zo Europska agentura za dohladowanje lěkow přichodnu póndźelu wužiwanje noweho šćěpiwa němskeho předewzaća Biontech a jeho ameriskeho partnera, farmakoncerna Pfizer, dowoli.

Sudnistwo: Software ilegalna

Sakska policija tele dny na mjezy swobodneho stata k Čěskej a Pólskej sylnišo kontroluje. Kaž tule w Zhorjelcu pruwuja, hač su šoferojo z wěsteje přičiny po puću, a informuja jich wo płaćiwych postajenjach karanteny dla. Do Němskeje nawróćacych so kontroluja, hač njejsu sej w susodnym kraju praskotaki wobstarali. Foto: Matthias Wehnert

Nuzowy staw hač do lěta 2022

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:

Podstupim (dpa/SN). Braniborski krajny sejm je dźensa na swojim poslednim ­lětušim posedźenju hospodarski plan kraja za přichodne lěto schwalił. Naćisk etata bě rekordne wudawki nimale 15,5 miliardow eurow předwidźał. Předwidźane su tež nowe kredity wjace hač 2,7 miliardow eurow koronakrizy dla, štož je tohorunja rekord.

Zo bychu płaćiwy zakaz znowazadołženja wobešli, je krajny sejm wurjadne nuzowe połoženje hač do lěta 2022 deklarował. Opozicija bě hižo etat rozjimujo njewšědnje wulke zadołženje kraja kritizowała, runje tak kaž plan koalicije SPD, CDU a Zelenych, wurjadny nuzowy staw hnydom na dwě lěće postajić.

W běhu dnja chcyše braniborski sejm tež wo nowych raznych naprawach koronakrizy dla rozsudźić, kotrež nětko w Němskej płaća. Powšitkownje liča z tym, zo knježaca „keniaska“ koalicija nowym naprawam přihłosuje.

Dalše natyknjenja

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Ličba w běhu dnja přizjewjenych natyknjenjow z koronawirusom a w tym zwisku zwěsćenych smjertnych padow wostanje dale na wysokim niwowje. Strowotniske zarjady su Roberta Kochowemu institutej 698 zemrětych přizjewili. To je druhi najwyši staw po wudyrjenju pandemije. Nimo toho registrowachu 26 923 dalšich infekcijow, dobre 3 000 wjace hač minjeny štwórtk. Najwjace smjertnych woporow běchu wčera z 952 zličili. Dotal najwyši staw nowoinfekcijow běchu w Němskej minjeny pjatk z 29 875 padami docpěli.

Gassen: Lockdown zwrěšći

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Šef cyłoněmskeho zwjazka kasowych lěkarjow (KBV) Andreas Gassen z tym liči, zo wot wčera­wšeho płaćiwy cyłoněmski lockdown, razne wobmjezowanja zjawneho žiwjenje koronawirusa dla, „zwrěšći. Njewuchadźam z toho, zo docpějemy hač do 10. januara widźomnje mjeńšu ličbu natyknjenjow a smjertnych padow.“ Na tym tež podlěšene wobmjezowanje swobodneho pohibowanja ničo njezměni. „Lock­down, a byrnjež hišće tak kruty był, njeje žana kmana dołhodobna strategija za bój přećiwo pandemiji“, rjekny Andreas Gassen Berlinskim nowinarjam. Město toho měło so wjace za škit rizikowych skupin w starownjach a hladarnjach činić. Nimo toho měli so prudy ludźi přerjadować, na přikład z wjace busami a železnicami kaž tež z darmotnymi taksijemi za rizikowe skupiny, sej šef KBV žada.

Předsyda swětoweho zwjazka lěkarjow Frank Ulrich Montgomery bě wčera rjekł, zo liči z podlěšenjom lockdowna hač do nalěća a zo infekcije hakle potom jasnje woteběraja.

Kretschmer za dalše naprawy

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:

Sakski ministerski prezident ludźi koronawirusa dla doraznje namołwja

Drježdźany (dpa/SN). Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) dalše naprawy w boju přećiwo koronawirusej njewuzamkuje. W krajnym sejmje ­powołaše so wón wčera na najnowše ­wuhódnoćenja Roberta Kochoweho instituta a Berlinskeje Humboldtoweje uniwersity. Po nich stej Durinska a Sakska hladajo na tak mjenowanu nutřkokrajnu mobilitu po wšej Němskej na wodźacym městnje. Hdyž pak je wjele ludźi po puću, je to „ryzy jěd“ za wobknježenje pandemije. Kretschmer připowědźi, zo chcył połoženje přichodne dny dale wuhódnoćić a potom wo dalšich naprawach rozsudźić. Hewak hrozy „ekstremne nuzowe połoženje“.

Wótry wołojnik (17.12.20)

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:
Riskantne škitne naprawy – God Save the Queen Rysowanka: ŠNAK

To a tamne (17.12.20)

štwórtk, 17. decembera 2020 spisane wot:

Pod wliwom drogow stejaceho wučerja jězbneje šule je policija w Darmstadće zadźeržała, jako bě ze šulerjom w awće po puću. Drogowy test reagowaše pozitiwnje na hašiš, policija zdźěli. Anonymni swědcy běchu do toho na to skedźbnili, zo wučer pod wliwom drogow dźěła. Za njeho a šulerja bě jězba po kontroli nimo. Nětko pruwuja, hač smě wučer swoje dźěło scyła hišće dale wukonjeć.

W biotonje su paduši w sewjerorynsko-westfalskim Bergisch-Gladbachu trezor wotwjezli, kotryž běchu krótko do toho w bydlenju pokradnyli. Wuprózdnjene sudobjo steješe před zachodom wjaceswójbneho domu a je runje tak preč kaž trezor. W nim składowane běchu dokumenty, lutowanska knižka a wjacore sta eurow. Paduši běchu so přez balkon do wopušćeneho bydlenja 58lětneho zadobyli, wšitke rumnosće přeborkali a trezor sobu wzali.

Biden chcył młodeho ministra

srjeda, 16. decembera 2020 spisane wot:

Washington (dpa/SN). Přichodny prezident USA Joe Biden chce swojeho poměrnje młodeho bywšeho demokratiskeho kontrahenta w prezidentskim wólbnym boju Pete Buttigiega do noweho knježerstwa powołać. Biden planuje, 38lětneho Buttigiega jako wobchadneho ministra zasadźić, kaž medije rozprawjeja. Buttigieg by prěni wuznawacy homoseksualny minister na zwjazkowej runinje USA był. Wón bě sej we wólbnym boju wulke připóznaće a sympatije zdobył.

Wobmjezowanja hač k jutram

Berlin (dpa/SN). Předsyda swětoweho zwjazka lěkarjow Frank Ulrich Montgomery je sej wěsty, zo traja wobmjezowanja zjawneho žiwjenja koronapandemije dla hač do nalěća. Byrnjež šćěpjenje prjedy móžno było, hač dotal myslene, dyrbja ludźo „znajmjeńša hač k jutram“ z wobmjezowanjemi žiwi być, rjekny Montgomery nowinarjam. Modelowe wobličenja pokazuja, zo so ličba nowo­in­fekcijow najzašo wot kónca januara pod 50 na 100 000 wobydlerjow pomjeńši.

Přećiwo wotsunjenju ćěkancow

Direktnje před radnicu bayerskeho Augsburga su klimowi aktiwisća lěhwo natwarili. Hižo wot julija sej woni žadaja, zo dyrbjeli zamołwići města wjace za škit klimy činić. Młodźi ludźo chcedźa tam přez cyłu zymu wostać. Město z 300 000 wobydlerjemi chcyše camp wotstronić dać, je pak před sudnistwom ze swojim wotpohladom zwrěšćiło. Foto: dpa/Karl-Josef Hildenbrand

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND