Hodźij (CK/SN). Po móžnosći hišće lětsa chce Hodźijska gmejna swoju zakładnu šulu z nowej kompjuterowej techniku wuhotować. To je tamniša gmejnska rada na swojim wuradźowanju minjeny štwórtk jednohłósnje schwaliła. Komuna dóstanje za to 97 600 eurow ze spěchowanskeho programa „Digitalny pakt za šule“. Pjenjezy chcedźa po słowach nawodnicy hłowneho zarjada Simony Kilank tež dospołnje wužiwać. 5 000 eurow za digitalnu taflu je tak a tak hižo w hospodarskim planje zapisane.
Předwidźane je, dwanaće rjadowniskich rumnosćow do syće zwjazać a z internetnym přistupom wuhotować. Kupić chcedźa 25 tabletow, k tomu 18 notebookow a 30 PCjow. Pjeć z nich trjebaja za dźěło z interaktiwnymi taflemi. Zakładna šula hižo dwě tajkej ma, jednu z njeju běchu hakle loni kupili. Nětko ma dalše pjeć digitalnych taflow dotalne stare zelene narunać. Dale inwestuja do tak mjenowaneho medijoweho wozyčka, zo móhli mobilne nastroje w tym času, hdyž so njewužiwaja, z milinu a aktualnymi programami zastarać.
Kamjenska płuwanska hala bě wospjet tema Budyskeho wokrjesneho sejmika. Hačrunjež su so jeho zapósłancy na dalše postupowanje dojednali, mjezsobne wumjetowanja wostanu. Zapósłanc SPD Gerhard Lemm měni, zo AfD kupjel za populizm znjewužiwa.
Kamjenc (UM/SN). Budyski wokrjesny sejmik je so na wčerawšim posedźenju na dalše postupowanje Kamjenskeje płuwanskeje hale dla dojednał. Jenož dwaj zapósłancaj hłosowaštaj přećiwo naćiskej wokrjesneho zarjada. Wobzamknjeny naćisk předwidźi, dotalne planowanja zakónčić a wotprědka započeć. „Wukopało so je, zo dotalny wotpohlad – kombinować sportowu a dožiwjensku kupjel – zwoprawdźomny njeje“, wuswětli naměstnik Budyskeho krajneho rady Udo Wićaz (CDU). Wotpowědne plany pokazuja, zo tajka měšana kupjel wo wjele wjac pjenjez płaći hač předwidźane 15 milionow eurow. A nimo toho njehodźi so – kaž wotpohladane – we wobłuku programa GRW Infra spěchować.
Žani dalši natyknjeni
Budyšin/Zhorjelc. W Budyskim a Zhorjelskim wokrjesu njejsu wčera žanych nowych z koronawirusom inficěrowanych zwěsćili. Z 347 natyknjenych w Budyskim wokrjesu je so 235 dotal wustrowiło. Karantenow je tučasnje 208. W Zhorjelskim wokrjesu je wot dotal 255 natyknjenych 108 wirus přewinyło. W karantenje je tam tuchwilu 259 ludźi.
W zastojnstwje wobkrućena
Budyšin. Birgit Weber wostanje přirjadnica krajneho rady Budyskeho wokrjesa a nawodnica wobchodniskeho wobłuka 2 krajnoradneho zarjada. Wokrjesny sejmik je nazhonitu komunalnu politikarku, kotraž zastojnstwo wot lěta 2013 wukonja, wčera na wurjadnym posedźenju w Budyskim NSLDź znowa wuzwolił. Za nju hłosowaše 56 radźićelow, přećiwo njej 26, jedyn so hłosa wzda.
Přistup dale zakazany
Njebjelčicy (AKr/SN). Dokelž dyrbi lětsa tež tradicionelne chodojtypalenje koronawirusa dla wupadnyć, je sej Njebjelčanska gmejna akciju za swojich wobydlerjow wumysliła. Wjacori wjesnjenjo běchu so hižo do toho wobhonili, hdźe móža swoje wjetše a mjeńše hałzy wotbyć, njeje-li móžno je na zwučene městno zwozyć. Tak zrodźichu ideju, tajki serwis w gmejnskim twarskim zawodźe poskićić. Wobydlerjo mějachu minjeny pjatk a sobotu składnosć, tam wurězane hałzy bjezpłatnje wotedać. Pozdźišo je Wätzigec firma na małe kuski rozdźěła. Štóž chce potom hotowy rěz měć, smě sej jón kupić. Wšako dyrbi gmejna firmu a přistajenych zapłaćić. Zbytk budźe za swoje ležownosće trjebać.
Wothłós mjez wobydlerjemi bě dobry. Hižo pjatk ludźo z awtom a připowěšakom abo mjeńšim abo wjetšim traktorom hałzy do Njebjelčic wožachu. Tež sobotu tam pospochi jězdźachu. Dokelž bu akcija krótkodobnje přewjedźena, njeje informacija bohužel do wšitkich domjacnosćow gmejny dóšła.
Serbske Nowiny namołwjeja swojich čitarjow pod nadpismom „Wostanjemy doma!“ dopisować, što za čas koronakrizy doma abo w zahrodce tak činiće. Kak kreatiwni sće a što wam k přeprěčenju tohole ćežkeho časa do mysli přińdźe, z čimž móhli so zaběrać. Pisajće nam na redaktion@serbskenowiny.de. K tomu podajće prošu hesło „Wostanjemy doma!“ Čakamy na waše dopisy, wobrazy a rysowanki a wuprajamy hižo nětko wutrobny dźak. Weronika Šnajdrec z Pančic-Kukowa pisa:
W nalěću je naš nan na našej zahrodźe pilnje štomy wurězował a nadźěła tak wulke mnóstwo hałzow. Tola što nětko z nimi činić, hdyž chodojtypalenje wupadnje a hdyž swoje hałzy na wulku hromadu dowjezć njemóžemy?
Dopomniwši so na našich prjedownikow, kotřiž běchu walčki rubali a sušili, zo móhli na přikład kotoł zatepić, dachmy so tež my do dźěła a pilnje hałzy rubachmy. Změjemy tuž přichodne tydźenje a měsacy wjeselo na lěhwowych wohenjach z kołbaskami a ćěstom na kiju.
Njezbožo a smjertny wopor
Wojerecy. Z njewšědnym padom dyrbi so policija we Wojerecach zaběrać. Tam wčera rano zwěsćichu, zo bě so ćežke wobchadne njezbožo stało, při kotrymž bě wosobowe awto typa BMW w industrijnej štwórći na kromje dróhi do wobchadneho znamjenja a do latarnje zrazyło. Šofer abo šoferka pak bě městno njezboža hižo wopušćił/a. Tohorunja wčera rano je policija přez Wojerowsku wuchowansku dispatchernju zhoniła, zo bě na jednym ze železniskich přechodow města wosoba smjertnje znjezbožiła. Zastojnicy su na to městno zawěsćili a železnisku čaru zawrěli. Dotal njeje znate, štó mortwa wosoba je. Kriminalna policija nětko pruwuje, hač mjez wobchadnym njezbožom a morjenej wosobu někajki zwisk wobsteji.
Budyšin (UM/SN). Mjez dźensnišimi Budyšanami drje so lědma štó dopomina, zo měješe Weigangowa něhdy cyle hinaši charakter. Nětko je to normalna dróha předměsta w tak mjenowanej wilowej štwórći z mało zelenym. Něhdy pak bě to aleja z čerwjenymi hłohoncami (Rotdorn) na woběmaj bokomaj. Kaž na mnohich druhich hasach a naměstach je so tež tu w běhu lětdźesatkow wjele zeleneho zhubiło.
Skupina žonow a muži, lěta 2016 jako „Měšćanscy wozelenjerjo“ załožena, pak so z tym wotnamakać nochce. Woni chcedźa přinošować, zo by sprjewine město zaso zeleniše, pisaniše a kćějate było. Skupinje přisłuša wukubłany zahrodnik Olaf Haase, kiž wěnuje so hłownje kulojtym městnam wokoło štomow. Jeho zaměr je, zo wobydlerjo tele městna zwosadźeja a je hladaja. Tak chcedźa witalnosć štomow w měsće polěpšić.