23. apryla před 75 lětami wotmě so w Radworju prěnje zetkanje serbskich studentow a inteligency po Druhej swětowej wójnje – jutrowna schadźowanka. Błažij Nawka bě ju organizował. Na njej wopominachu padłych studowacych a předewšěm 3. februara 1943 w koncentraciskim lěhwje Dachau zahinjeneho kapłana Drježdźanskeje Dwórskeje cyrkwje Alojsa Andrickeho. Wón bě jako student teologije w Paderbornje hač do zakaza wšeho serbskeho přez nacijow posledni předsyda Towarstwa serbskich studentow.
Jutrowna schadźowanka zahaji so z Božej mšu, po kotrejž wotkrychu při pohrjebnej Křižnej cyrkwi wopomjatnu taflu za 2. pražnika 1914 rodźeneho Radworčana Alojsa Andrickeho. Po žiwjenskich datach steji na tafli wot Michała Nawki, wuja zamordowaneho, zbasnjeny tekst: „Měšnik Boha wjeršneho, wojowaŕ za čłowjestwo, martraŕ ludu serbskeho, Budźićeŕ bě młodźiny.“ Pod tym čitamy „Serbske studentstwo jutry 1946.“
Swjedźensku narěč při wotkryću tafle měješe Błažij Nawka, kiž hódnoćeše žiwjenje młodeho měšnika kaž tež jeho bój přećiwo nacionalsocializmej a doda dopomnjenki na swojeho kuzenka.
24. jutrownika 1896 narodźi so antifašistiska wojowarka do swójby Jana Grólmusa w Lipsku. Tam bě jeje nan, rodźeny Radworčan a Maćicar, direktor katolskeje šule. Marja studowaše na wučerku a stawizny, je na to w Lipsku, Berlinje a Offenburgu wučeriła a jako swobodna žurnalistka za demokratiju skutkowała.
Politisce bě Grólmusec najprjedy na katolsku stronu Zentrum wusměrjena a měješe dobre zwiski k politikarjej strony Josephej Wirthej, kiž bě we Weimarskej republice minister, w lětomaj 1921 a 1922 samo reichski kancler. Při nastupje Hitlera hłosowaše wón w Reichstagu jako jenički politikar Zentruma přećiwo zakonjej wo nuzowym stawje w Němskej a tak přećiwo diktaturje nacijow.