To a tamne (30.12.22)

pjatk, 30. decembera 2022 spisane wot:

90 swětowych rekordow su Němcy w nachilacym so lěće certifikować dali, kaž rjekny to Olaf Kuchenbecker, najwyši sudnik při Instituće rekordow w Němskej, powěsćerni dpa. Mjez druhim su w bobby-carje dróhu ze spěšnosću 106 km/h dele smalili. Dale bu wěža w porynsko-pfalcskim Gau-Weinheimje jako najkřiwiša swěta do rekordneje knihi ­zapisana. Wona je wo 5,4277 stopnjow nachilena.

Rumpodich, Bože dźěćo a Mikławš su lětsa w sydom hodownych póstowych filialach Němskeho pósta nimale 633 900 hodownych listow dóstali. Loni bě jich 648 850. Rěčnica pósta ma za přičinu ­nišeje ličby posyłkow, zo su 2021 za čas koronoweho lockdowna powšitkownje hišće wjace listow pisali hač nětko. Na prěnim městnje přećow steješe strowota.

Dalše sylne nadpady

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Kijew (dpa/SN). Ruske wójsko Ukrainu znowa z raketami nadpadnje. Po cyłym kraju bu dźensa rano powětrowy alarm wuwołany. Tež w ukrainskej stolicy ­Kijewje běchu wjacore ćežke eksplozije w centrumje słyšeć. Wyši měšćanosta stolicy Witali Kličko rěčeše wo wjacorych eksplozijach, bjeztoho zo detaile mje­nowaše. Wón warnowaše před tym, zo milina wupadnje a namołwi ludźi, swoje mobilne telefony nabiwać a sej skład ­wody přihotować.

Spřisahaja nowe knježerstwo

Jerusalem (dpa/SN). Nimale měsacaj po wólbach parlamenta w Israelu chcychu dźensa prawicarsko-nabožne knježerstwo dobyćerja Benjamina Netanjahu spřisahać. Prěni raz su tež prawicarscy politikarjo w koaliciji zastupjeni. Bywši ministerski prezident Netanjahu wróći so z tym po połdra lětomaj na móc. W stawiznach kraja njebě nichtó dlěje w zastojnstwje hač 73lětny. Je to hižo šeste knježerstwo, kotrež předsyda prawicarskokonserwatiwneje strony Likud wutwori.

Njetrjebaja přinošk płaćić

Wot klětušeho transparentniše

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Drježdźany (dpa/SN). Noweho zakonja dla dyrbja zarjady w Sakskej wot klětu­šeho transparentnišo dźěłać. Wobydlerki a wobydlerjo móža wotpowědnym zarjadam próstwy wo sposrědkowanju informacijow – na přikład nastupajo studije, rozprawy abo zdźělenki – zapodać, kaž zamołwita za škit datow Juliane Hundert wčera zdźěli.

Nimo toho měła so hač do kónca lěta 2026 platforma zarjadować, přez kotruž zjawne zarjady eksistowace informacije online přewostaja. „Transparenca swědči wo modernym zrozumjenju stata“, wujasni prawiznica, kotraž ma dodźer­ženje zakonja přichodnje kontrolować. Zakoń móhł wažny přinošk być, zo wobydlerki a wobydlerjo postupowanja a pozadki dźěła zarjadow lěpje zrozumja. Nimo toho zesylnja transparenca dowěru do politiki a zarjadnistwa, Juliane Hundert zwurazni.

Köpping: Je na času so wujednać

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Drježdźany (dpa/SN). Sakska socialna ministerka Petra Köpping (SPD) měni, zo je nětko čas so wujednać. „Koronakriza bě za zhromadnosć w towaršnosći ćežka, hišće sylniša hač kriza ćěkancow“, wona powěsćerni dpa rozłoži. Tak přizjewichu so ludźo pola njeje, kotřiž běchu při­wuznych korony dla zhubili a sej krućiše naprawy žadachu. „A běchu tež ludźo, kotřiž njemějachu žadyn strach. Koronakrizy dla je so wjele swójbow pačiło. Znaju swójby, hdźež dachu so młodostni skradźu šćěpić, dokelž sej njezwěrichu to staršimaj rjec.“

Ministerka je w swojim ressorće tež za towaršnostnu zwjazanosć zamołwita. Najwjace ludźi je pandemiju derje přetrało. „Njejsym moralisce nihdy hódnoćiła, jelizo nochcychu so přistajeni w strowotniskich zarjadnišćach šćěpić dać.“ Naprawu dyrbjachu strašneje delta-warianty koronawirusa dla přesadźić.

Köpping dopomni na to, zo zasłuža wobydlerjo na wuchodźe Němskeje přerěznje 700 eurow wob měsac mjenje. Rezerwy su hižo za čas korony přetrjebali. Tema so w zwjazkowym knježerstwje dosahajcy njewobjednawa.

Jenož wjelki a brunica?

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Nowu imageowu kampanju za Łužicu wčera w Podstupimje zahajili

Podstupim (dpa/SN). Z pomocu noweje imageoweje kampanje ma wjace fachowcow do Łužicy přichadźeć. Ze sloganami, plakatami a filmom ma so wot januara za kónčinu wabić. W regionje dźě njebudźe so nanajpozdźišo wot lěta 2038 hižo wuhlo wudobywać. „Łužica. Super kón­čina“ rěka kampanja, kotraž bu wčera w Podstupimskej statnej kencliji před­stajena.

Łužica je wjace hač jenož wjelki a wuhlowe jamy, wuzběhny zamołwity šef agentury Christof Biggeleben. Dotal jenož mało ludźi Łužicu znaja. „Zo so tam wjele hiba, nichtó zwonka regiona nje­zhoni.“ Kampanja je po informacijach statneje kenclije na štyri lěta wusměrjena a ma cyłkownje 1,9 milionow eurow ­płaćić.

Mjeztym je hižo projekt z regionalneho hospodarstwa přećiwo negatiwnemu imagej Łužicy zahajeny. Naprawa ma zaměr, nowe dźěłowe mocy zdobyć (). Město Choćebuz wabi nimo toho ze sloganom „Boomtown“.

Po přewróće je wjele ludźi z brunicoweje kónčiny wotpućowało. Aktualnje maja po měšćanskim zarjadnistwje wjace hač 7 000 dźěłowych poskitkow a wjace hač 4 000 wukubłanskich městnow.

Móža do wukraja

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Peking (dpa/SN). Po kóncu wobmjezowanjow koronapandemije dla móža Chinjenjo bórze zaso dowol we wukraju činić. Narodny zarjad za zapućowanje za­wčerawšim zdźěli, zo móža so Chinjenjo, kotřiž chcedźa we wukraju přebywać, wot 8. januara zaso wo pućowanski pas požadać. China njebě tajke za turistiske jězby krótko po spočatku pandemije hižo zhotowiła. Zwjetša běchu jenož hišće nuzne słužbne jězby a přebytki we wukraju za studijne zaměry dowolene.

Pekingska strowotniska komisija bě hižo minjenu póndźelu zdźěliła, zo so hamtski schodźenk stracha koronawirusa dla wot 8. januara zniži. Z tym njeje zdobom karantena při zapućowanju do Chiny trěbna. Naposledk běchu pućowacy ­hišće znajmjeńša pjeć dnjow w hotelowej stwě izolowani a kruće wobstražowani. Sčasami bě samo zapućowanska karan­tena we wobjimje 21 dnjow předpisana.

Dochodowy dawk znižić

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy financny minister Christian Lindner (FDP) ma hladajo na aktualne hospodarske połoženje zniženje dochodoweho dawka za prawje. To wuchadźa z interneje papjery jeho ministerstwa, kotraž Němskej nowinarskej agenturje dpa předleži a wo kotrejž najprjedy nowina „FAZ“ rozprawješe.

Politikar FDP bě swojich fachowcow wo namjety prosył, kak móhłoj so hospodarska situacija a wubědźowanja­kmanosć spěšnišo polěpšić. „Tež generelne redukowanje tarifa hladajo na dochodowy dawk je móžne“, rěka w papjerje.

Financne ministerstwo žada sej w papjerje změnu nastupajo financnu a hospodarsku politiku. Naposledk su wy­soke energijowe płaćizny a inflacija, deficity při modernizaciji a njedostatk ­fachowcow němske hospodarstwo wosłabili. Trěbne su tuž lěpše powabki za inwesticije a wjace poskitkow fachowcam. Tohorunja měli so běrokratiske zadźěwki wottwarić.

Nimo dawkowych naprawow namjetuja fachowcy FDP fleksibelniše dźěłowe časy a dalše wobhospodarjenje jadrowych milinarnjow.

To a tamne (29.12.22)

štwórtk, 29. decembera 2022 spisane wot:

Prěni hodowny dźeń je defektny błyskač w Berlinje błudny hrał. Připrawa nětko zaso regularnje dźěła, zawčerawšim policija zdźěli. Přičina za permanentnje čerwjenje błyskace swětło na Frankfurtskej aleji bě krótkospjeće. Prawdźepodobnje bě woda do błyskača běžała a zmylk zawinowała. Stacionarna připrawa w Berlinje-Lichtenbergu bě zašłu njedźelu wječor wokoło 22.30 hodź. napadnyła, dokelž so permanentnje a njewotwisnje wot spěšnosće jězdźidłow błyskaše. Dokelž reparatura hnydom móžna njebě, dyrbjachu ju zastojnicy nachwilnje pokryć.

Wćipnosći 70lětnjeje žony ma so młody muž w Lübecku dźakować. Tak móžeše wón patoržicu tola wo ruku swojeje přećelki prosyć. Wuměnkarka bě mjenujcy tyzku z pjeršćenjomaj namakała, wočiniła a to policiji přizjewiła. Kaž so wukopa, je tyzka do toho z dźěćaceho wozyčka padnyła. Muž bě so tohorunja pola policije přizjewił. Zastojnicy sposrědkowachu jemu kontakt k žonje. Hač budźe 70lětna na kwas přeprošena, njeje znate.

Apoteki medicinu zhotowjeja

srjeda, 28. decembera 2022 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Zo móhli zastaranje z medikamentami předewšěm za dźěći zawěsćić, zhotowjeja lěkarnje w Berlinje brěčki přećiwo zymicy same. „Tabletow kaž ibuprofen a paracetamol je dosć k dispoziciji. Ale aplikaciske formy za dźěći pobrachuja“, wujasni dźensa předsydka Berlinskeho apotekarskeho towarstwa Anke Rüdinger sćelakej RBB-inforadijo. Kolegojo, kotřiž su přez swjate dny dźěłali, běchu sej dočasnje składy zhotowili.

Wjele ludźi so zatepiło

Manila (dpa/SN). Při sylnych dešćach na Filipinach přez hody je znajmjeńša 25 ludźi zemrěło. Dalšich 26 ludźi je hišće zhubjenych, zdźěli dźensa narodny ka­tastrofowy škit. Wjace hač 390 000 ludźi w 29 prowincach kupoweho stata su wot sylnych spadkow potrjecheni. Dobrych 81 000 ludźi dyrbješe swoje domy wo­pušćić. W přewažnje katolskim kraju, hdźež so hody tradicionelnje wulce swjeća, bě so patoržicu dešćować započało. Najwjace z dotal namakanych woporow su so zatepili.

Ličba ćěkancow jasnje přiběrała

Lodojty wichor je wulkim dźělam USA hody z blizzardami, woškrotom, powodźenjemi a žiwjenjastrašnymi temperaturami ­wobradźił. Mjeztym su tež dźěle znateho wodopada Niagara zamjerznjene. Wokolina je dospołnje z lodom pokryta. Ludźo ­w USA maja dale kedźbliwi wostać a swoje domy njewopušćić. Foto: pa/AA/Fatih Aktas

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND