Drježdźany (dpa/SN). Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer (CDU) je SPD ambicijow dla, wutworić koaliciju z Lěwicu, raznje kritizował. „Po Berlinje nětko tež SPD w Mecklenburgsko-Předpomorskej pokazuje, dokal ma jězba wjesć“, rjekny Kretschmer dźensa w Drježdźanach. „Woni wšitko za to činja swoje pozicije w Zwjazkowej radźe zesylnić.“ Po słowach sakskeho premiera njeje to žana zamołwita politika. Wšako SPD tak srjedźiznu towaršnosće wopušći.
Klětuši popłatk wozjewili
Berlin (dpa/SN). Wobhospodarjerjo wulkich milinowych syćow su dźensa klětuši popłatk za dalewjedźenje wobnowjomnych energijow (EEG) wozjewili. Po informacijach powěsćernje dpa zniži so wotedawk na 3,72 centow na kilowattowu hodźinu. K tomu přinošuje wulkomyslna přiražka Zwjazka, wopřijaca 3,25 miliardow eurow. Lětsa wučinja popłatk EEG hišće 6,5 centow.
Italska ze zelenym wupokazom
Berlin (dpa/SN). Płaćizny ćěriwa su nimale tak wysoke kaž w rekordnym lěće 2012. Zwjazkowy wobchadny minister Andreas Scheuer (CSU) sej tuž wot hišće amtěrowaceho financneho ministra Olafa Scholza (SPD) žada, skónčnje jednać a skutkowne přećiwne naprawy zwoprawdźić. Wobydlerjo a předewzaća Zwjazka maja tuchwilu wulke poćeženja znjesć, tohodla měli jich wolóžić. „Zhromadnje mamy so wo to starać, zo mobilita zapłaćomna wostanje“, Scheuer w lisće Scholzej zwurazni. „Tuchwilu su płaćizny ćěriwa hišće pod dwěmaj euromaj. Jeli pak marku dweju eurow překroča, njebudźe to wjele ludźi hižo zapłaćić móc.“
Nimo toho zwjazkowy wobchadny minister w dokumenće na to skedźbnja, zo Zwjazk z wysokich płaćiznow profituje. Wšako ma tak tež wyše dochody z nadhódnotoweho dawka. Wužiwać dyrbjeli tuž financielne móžnosće za wšěch ludźi, kotřiž swoje awto wšědnje trjebaja, na přikład za jězbu na dźěło.
Dokelž nochcyše bjezdomny dlěje pod hołym njebjom spać, wón nětko mordarstwo přizna, kotrež bě před nimale 38 lětami skućił. W decembru 1983 bě wón 50lětneho z marmorowym popjelnikom na hrózbne wašnje zabił, jenož dokelž bě so přispomnjenja muža dla chětro rozhněwał. Londonske sudnistwo je mjeztym 59lětneho skućićela nětko na 15,5 lět do jastwa tyknyć dało.
Mjezwočo a ruce „staruški“ w kófrowym rumje awta wuhladałoj staj žona a jeje bratr wčera dopołdnja na parkowanišću kupnicy w Bielefeldźe. Tuž hnydom policiju informowaštaj. Nimo diwersnych wudźěłkow wšak nańdźechu zastojnicy w awće jeničce wulkeho palčika za zahrodku.
Mišno (dpa/SN). Afriska swinjaca mrětwa so w Sakskej dale wupřestrěwa. Zwonka Zhorjelskeho wokrjesa su nětko prěni pad zwěsćili, tak tež pola Radeburga, něhdźe 60 kilometrow zwonka zawrjeneho pasma. Inficěrowane zwěrjo bu 8. oktobra zatřělene a profylaktisce přepytowane. Lokalny krizowy centrum je mjeztym dźěłać započał. Kak bě so wirus ze zawrjeneho pasma do Mišnjanskeho wokrjesa dóstał, fachowcy tuchwilu přepytuja.
Kretschmer nochce kandidować
Drježdźany (dpa/SN). Sakski ministerski prezident Michael Kretschmer nochce Armina Lascheta jako šef zwjazkoweje CDU naslědować. „Wostanu Sakskej swěrny“, rjekny wón nowinje Sächsische Zeitung. Nimo Kretschmera staj tež kolegaj ze Schleswigsko-Holsteinskeje Daniel Günther a ze Saarlandskeje Tobias Hans jako móžnaj naslědnikaj Lascheta časćišo mjenowanaj. „W Sakskej mam wažny nadawk, kotryž chcu dale spjelnjeć“, Kretschmer podšmórny.
Liča z 3 000 ćěkancami
Drježdźany (dpa/SN). Najebać přiběracu ličbu korona-padow planuje Sakska wolóženja. Tak měli so lětsa w swobodnym staće zaso adwentne wiki a dalše wjetše dohodowne zarjadowanja wotměć. Na to dojednachu so předwčerawšim w sakskim kabineće. Socialna ministerka Petra Köpping (SPD) je tam wobzamknjenja rozłožiła. Jeli ličba infekcijow a wućeženje w chorownjach dowolitej, móhli so w Sakskej wěstych wobmjezowanjow wzdać. Nowe postajenja měli wot 21. oktobra hač do 17. nowembra płaćić. Na słyšenju přichodnu wutoru chcedźa změny korona-postajenjow potom doskónčnje wobzamknyć.
Wućeženje chorownjow respektiwnje łožow w nowych postajenjach wulku rólu hraje. Hdyž je kritiska hódnota docpěta, zaso krućiše naprawy płaća. Tak chce sakske knježerstwo na přiběrace infekcije spěšnišo reagować. Na tak mjenowanym předwarnowanskim schodźenku měło 650 łožow na normalnych stacijach a 180 łožow na intensiwnych stacijach po cyłej Sakskej wobsadźene być. Je-li kritiska hódnota docpěta, su potajkim zaso wobmjezowanja trěbne.