Pence z hłowami EU a NATO rěčał

póndźela, 20. februara 2017 spisane wot:
Brüssel (dpa/K/SN). Na kóncu swojeje prěnjeje wuprawy do Europy zetka so ameriski wiceprezident Mike Pence dźensa w belgiskej stolicy z načolnymi politikarjemi Europskeje unije a NATO. Zastupnik prezidenta Donalda Trumpa porěča dopołdnja z prezidentom Rady EU Donaldom Tuskom. Po tym zetka so ze zamołwitej za wonkowne naležnosće EU Federicu Mogherini, z prezidentom komisije EU Jeanom-Claudeom Junckerom a z generalnym sekretarom NATO Jensom Stoltenbergom. Po Mnichowskej wěstotnej konferency, na kotrejž bě Pence rěčał, wopyta wón wčera něhdyše koncentraciske lěhwo Dachau sewjernje Mnichowa.

Dalši pospyt, docpěć přiměr

póndźela, 20. februara 2017 spisane wot:
Mnichow (dpa/K/SN). Za wuchodnu Ukrainu, w kotrejž dochadźa přeco zaso k wojowanjam mjez wójskom knježerstwa a proruskimi mocami, ma so přiměr znowa docpěć. Wonkownaj ministraj Ruskeje a Ukrainy, Sergej Lawrow a Pawel Klimkin, staj składnostnje swojeho zetkanja w Mnichowje wotpowědne dojednanje wobkrućiłoj. Zdobom zwyša Ruska ćišć na Ukrainu. Přichodnje chce wona připóznać pasy a druhe wupokazy wustajene wot separatistow Donjecka a Luganska. Z nimi móhli wobydlerjo tychle kónčin bjez wizuma do Ruskeje pućować. Ukrainske knježerstwo naprawu zasudźa a rěči wo zranjenju dojednanjow w Minšćanskim měrowym planje.

To prosće wostrózbja

póndźela, 20. februara 2017 spisane wot:

Wulki bratr z dalokeho zapada trjeba jenož porst zběhnyć, a hižo su němscy politikarjo jara posłušni. Tak so zda. Zwjazkowa zakitowanska ministerka von der Leyen a zwjazkowa kanclerka Merkel zakitowaštej minjeny tydźeń plany čehodla měła Němska swoje wudawki za brónjenje na wonej dwaj procentaj tukrajneho bruttoprodukta zwyšić. Za tři procenty pledowaše samo zwjazkowy prezident Gauck w swojej narěči na Mnichowskej wěstotnej konferency, kotruž njeje chorosće dla sam dźeržeć móhł. Chce wón znowa preferowanje wojerskeho wottrašenja kaž w 1970­tych lětach w napřemobrónjenju mjez NATO a Waršawskim paktom? Hižo tehdy su wone tři procenty rólu hrali.

Němscy politikarjo wušiknje wustupuja a móža sej přihłosowanja wjetšiny němskeje ludnosće wěsći być, dokelž ta poprawne pozadki lědma spóznawa. To prosće wostrózbja. Axel Arlt

Schulz: Zmylki korigować

póndźela, 20. februara 2017 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Kanclerski kandidat SPD Martin Schulz chcył po informacijach medijow Agendu 2010 korigować. Mjez druhim so wón za to zasadźa, podlěšić dobu, w kotrejž so ludźom bjezdźěłnostny pjenjez I wupłaći. Tuchwilu dóstawaja bjezdźěłni pod 50 lětami maksimalnje dwanaće měsacow bjezdźěłnostny pjenjez, staršim přijimarjam płaća jón hač do 24 měsacow. „Hdyž něchtó z 50 lětami po 15 měsacach bjezdźěłnosće hižo Hartz IV dóstawa, dźe to na eksistencu“, rjekny Schulz nowinarjam Bild. Hladajo na Agendu 2010 bywšeho knježerstwa SPD a Zelenych wón praji, „zo njejsu zmylki nječestne. Hdyž pak su woči­­widne, měli so wone korigować.“ Schulz chce swoje plany přichodnje konkreti­zować.

Szydło domoj z chorownje

póndźela, 20. februara 2017 spisane wot:

Waršawa (dpa/SN). Tydźeń po wobchadnym njezbožu z jeje słužbnym awtom su pólsku ministersku prezidentku Beatu Szydło z chorownje pušćili. Hižo jutře chce wona posedźenje ministerskeje rady nawjedować. Jeje pancerowany Audi bě pjatk tydźenja w Oświęcimje, hdźež Szydło bydli, z małym awtom koliděrował a po tym frontalnje do štoma zrazył. Szydło so při tym zrani. Po informacijach medijow bě wona naraženja wěstotneho pasa dla poćerpjeła a sej rjebło złamała. Z helikopterom dowjezechu politikarku knježaceje strony Prawo a sprawnosć do Waršawskeje wojerskeje chorownje.

Winu na njezbožu, při kotrymž so tež šofer a wosobinski stražnik premierki zraništaj, dawa knježerstwo 21lětnemu šoferej Fiata Seicento. Tón wšak to wotpokazuje a dóstawa podpěru wot politikarjow opozicije. Woni wumjetuja šoferej Audija pobrachowace nazhonjenja z wulkim a ćežkim awtom. 21lětny muž nazhonja mjeztym wjele solidarity: Ludźo su za njeho dotal 32 000 eurow za nowe awto nazběrali.

To a tamne (20.02.17)

póndźela, 20. februara 2017 spisane wot:

Do policajskeho awta prasnył je muž při wobchadnej kontroli w Zwickauwje. Jako chcychu 31lětneho kontrolować, je tón njejapcy na płunowy pedal stłóčił a do awta policistow zrazył. Na to so wukopa, čehodla bě muž tak nuzne měł: Wón steješe pod wliwom drogow a njeměješe jězbnu dowolnosć, awto njebě přizjewjene a měješe pokradnjene čisłowe taflički. Nimo toho namaka policija w jězdźidle tež hišće drogi a 31lětneho zaja.

Z wotmachom po myjerni awtow jěła je 84lětna žona w delnjosakskim Hollenstedće. Wona pak wosta njezranjena a dźě­še po njezbožu ze swojim rolatorom domoj. Staruška bě sobotu z wulkej spěšnosću do myjernje zjěła a něhdźe 90 000 eurow škody zawostajiła. Policija na to tuka, zo je prosće płunowy pedal a borzdźidło zaměniła.

Trump so sam chwalił

pjatk, 17. februara 2017 spisane wot:

Washington (dpa/SN). Po štyrjoch tydźenjach w zastojnstwje je prezident USA Donald Trump přewšo pozitiwnu bilancu sćahnył. Na nowinarskej konferency wón twjerdźeše, zo je dotal wšitke wólbne přilubjenja dodźeržał. Prawdźepodobnje njeje hišće žadyn prezident do njeho w tak krótkim času tak wuspěšny był kaž wón. Ze wšěch stron nazhonja přihłosowanje. Mjez dźěławymi knježi „žołma optimizma“. Medijam Trump wumjetowaše, zo su njesprawne a zo njedźěłaja w zajimje ameriskeho ludu.

Schulz jasnje před Merkel

Berlin (dpa/SN). Na wšě 49 procentow ludźi w Němskej by sej kandidata SPD Martina Schulza za zwjazkoweho kanclera přało, Angelu Merkel (CDU) jenož hišće 38 proc. Tole je wuslědk najnowšeho „politbarometra“ sćelaka ZDF, kotryž su dźensa wozjewili. Kónc januara měješe Merkel ze 44 procentami hišće wjace přiwisnikow hač Schulz, za kotrehož bě so 40 procentow wuprajiło.

Wopačnosće přećiwo wojakam

Na dwórnišću Griesheim w Frankfurće nad Mohanom je minjenu nóc njewobsadźena lokomotiwa spěšnika ICE z kolijow wuskočiła a hač na nastupišćo zjěła. Na zbožo so nichtó njezrani, ćěridłowy wóz pak je chětro wobškodźeny. Mjeztym su započeli, jón za wottransport přihotować. Sobudźěłaćerjo železnicy dyrbjachu najprjedy milinowód nad ćahom wotstronić. Přičiny njezboža přepytuja. Foto: dpa/Arne Dedert

Wuradźuja wo skrućenju wěstoty

pjatk, 17. februara 2017 spisane wot:
Mnichow (dpa/K/SN). Wonkowna politika noweho ameriskeho knježerstwa prezidenta Donalda Trumpa steji w srjedźišću Mnichowskeje wěstotneje konferency. Zahajiłoj staj dźensa najwažniše swětowe zarjadowanje na temu wěstota němska ministerka za zakitowanje Ursula von der Leyen (CDU) a jeje ameriski kolega James Mattis. Hač do njedźele wuradźuje 30 šefow statow a knježerstwow kaž tež něhdźe 80 wonkownych a zakitowanskich ministrow wo tejle wažnej naležnosći. Nimo skerje často kusaceje so wonkowneje politiki USA zaběraja jich dalše palace temy kaž napjatosće z Ruskej, wójna w Syriskej, ukrainski konflikt a přichod Europskeje unije.

Gabriel: To wojerske njeje wšo

pjatk, 17. februara 2017 spisane wot:
Bonn (dpa/K/SN). Wonkowny minister Sigmar Gabriel (SPD) je kolegow-mi­nistrow statow G 20 warnował, přejara akceptować to wojerske. W časach krizy je wosebje wažne zhromadnje jednać a njefaworizować wojerske rozrisanja, rjekny wón k zakónčenju prěnjeho dnja Bonnskeje konferency najwažnišich industrijnych a prohowych statow swěta. Wopak je na to hladać, kelko pjenjez jednotliwi čłonojo NATO do brónjenja ty­kaja. Němska tež mjezynarodnje wjele srědkow za škit klimy, wuwićowu pomoc a přebytk ćěkancow nałožuje. Podobnje wuprajił je so šef komisije EU Jean-Claude Juncker dźiwajo na žadanje USA za wjac pjenjezami wot Europy.

nowostki LND