„Znowazjednoćenje Němskeje – són a woprawdźitosć“ rěka kapsna kniha z pjera Waltera Leonharda. Rodźeny ­Durinčan je 40 lět we Wětrowskej šamotowni­ dźěłał. Serbske Nowiny wozjewjeja­ jeho trochu wudospołnjene, wot Arnda Zoby a Friedharda Krawca ­z přećelnej­ dowolnosću nakładnistwa DeBehr zeserbšćene dopomnjenki.

1. Na teritoriju pozdźišeje NDR nasta po Druhej swětowej wójnje w aprylu 1946 SED (Zjednoćena socialistiska strona Němskeje) na ćišć Sowjetskeho zwjazka přez nanuzowane zjednoćenje stronow KPD a SPD. W NDR njeběše žanoho samopostajowanja. SPD skomdźi historisku šansu, socialdemokratisce orientowanym sobustawam SED w swojich rjadach perspektiwu skićić. Tysacy pilnych, wobdarjenych a derje wukubłanych nošerjow zamołwitosće buchu diskreditowane. Dźěławych w industriji a ratar­stwje – njerěču tu wo administraciji – su wodźace mocy ze swojim sylnym sobuskutkowanjom wurubili.

Radworske dźěći Katolskeho serbskeho dźěćaceho domu „Alojs Andricki“ mějachu wulke wjeselo, jako swjateho Měrćina na konju wuhladachu. Hačrunjež běše swětło, su swoje latarnje kruće a hordźe w ruce dźerželi. Při cyrkwi pokazachu jim podawiznu wo swjatym Měrćinje, zo bychu jim wuwědomili, kak wažne je druhim w nuzy pomhać. Na to dźěći zhromadnje ze swj. Měrćinom spěwajo w procesionje wokoło cyrkwje ćehnjechu. Z knjezom fararjom podachu so do ćmoweje cyrkwje, zo bychmy so tam pomodlili. Při tym latarnčki rjane swětło wuprudźachu. Na kóncu dźělachu sej całty po přikładźe swjateho Měrćina. Skónčnje ćehnjechu po wsy zaso wróćo do dźěćaceho domu. Tekst a foće: Hańžka Wałdźina

Swjaty Měrćin w Delanach

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

Foće: Jadwiga Nukowa

W    šulach a pěstowarnjach su dźěći minjeny tydźeń stawiznu wo swjatym Měr­ći­nje wobjednawali a wjele zhonili. Tež hdyž lětsa žanoho lampiono­weho ćaha było njeje, běchu wja­core akcije planowane. K tomu słušeše mjez druhim onli­ne-­nyšpor. A wy, lube dźěći, kak sće tónraz dźeń swjateho Měrćina swjećili? Waš Dźěćiznak

Po předstajenju legendy dokoławokoło swjateho Měrćina w Ralbičanskej pěstowarni podachu so dźěći kubłanišća z přewodom swj. Měrćina na konju a z prošerjom spěwajo po wsy. Spontanje pozastachu při tamnišej šuli, pola wobydlerjow a nic naposledk při farskim domje. Na kóždym městnje dóstachu chłóšćenku. Jadwiga Nukowa

Nazymske wjesela na nowym hrajkanišću

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

Rjane nazymske wjedrjo wužiwachu dźěći Witaj skupiny Budyskeje AWO-­pěsto­warnje „Kraj pjerachow“ za wopyt noweho hrajkanišća w Strowot­nej studni. Hober Sprjewnik chowancow hižo wotdaloka witaše. Holcy a hólcy wuspy­ta­chu so na wšelakich nastrojach wulkeho hrajkanišća a mějachu při tym wjele wje­sela. A dokelž je tam telko móžnosćow so zabawjeć, woni zawěsće bórze zaso hobra Sprjewnika wopytaja. Tekst a fota: Stefanie Šramina

Słódku husycu sej dźělili

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

W  e Wor­kle­­čanskej zakład­nej šuli „Michał Hórnik“ swjećeše lětsa kóžda rjadow­nja w swój­skej rumnosći swjateho Měrćina. Tak sydaše za kóždu wulka słódka husyca, a to z Workle­čan­skeje pjekarnje. Husycu z ćěsta su do wjele ­kus­kow rozdźě­lili, tak zo móžeše kóždy słódne pječwo woptać. Holcy a hólcy rjadownje 1/2 su so nad překwapjenku jara wjeselili. Tekst a foto: Jurij Bjeńš

Po wuspěšnym slědźenju wot lěta 1992 do 1995 a wot 2000 hač do dźensnišeho w Budyskim Serbskim instituće poda so jeho wědomostna sobudźěłaćerka Trudla Malinkowa kónc nowembra ­na wuměnk. Alfons Wićaz je so z njej rozmołwjał.

Njebudźe Wam ćežko po wuspěšnym slědźenju so ze Serbskim institutom rozžohnować?

T. Malinkowa: Cyle jednora kročel to za mnje njeje, wšako sym jara rady w instituće dźěłała. Budu slědźersku atmosferu a wuměnu z kolegami parować. Dźiwam so, kak spěšnje su so lěta minyli.

Po studiju stomatologije sće jako zubna lěkarka dźěłała, na ewangelskeho duchowneho so wudała a pjeć dźěći porodźiła. Što je Was pohnuło so spočatk 1990tych lět wěnować přeslědźenju serbskich stawiznow a wupućowanja Serbow do zamórskich krajow?

Z KAMERU PO CYŁEJ ŁUŽICY A DO SWĚTA 5. dźěl

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

Pod nadpismom „Z kameru po Łužicy a do swěta won“ wěnuje so w nowej ­seriji Serbskich Nowin dr. Toni Bruk stawiznam serbskeho ­filma. Mjez ­druhim rozprawja wón w swojich ­wuwjedźenjach wo wosebitosćach a njewšědnosćach před a za kameru kaž tež wo wuwiću serbskeho ­filma ­hač do přitomnosće.

1984, takrjec w pjatym lěće wobstaća Serbskeje filmoweje skupiny (SFS), smy so wěnowali přihotam 1. hrajneho krótkofilma po powědančku Bena Budarja „Da sym ja ta poslednja“, štož bě pospyt, reflektować žiwjenje katolskeje Serbowki.

„Rjek“ filma je młody Serb, kiž měsac wob měsac zběra Domowinske přinoški – a tak zetka raz wob měsac tež protagonistku, za kotruž je młodźenc hižo wjele lět jenički wopytowar (Serbski titul filma WOPYT a němski UNRUHE). Při mjenowanym wopyće stara Serbowka jemu cyłu swoju wutrobu wusypa a njerjadowane epizody ze swojeho žiwjenja monologisce deklamuje – a wón rady na nju słucha ...

We wulkim nižozemskim slědźenskim projekće su komunikaciju w třoch rěčnych swójbach přepytowali

„Mjesobne dorozumjenje mjez wusko zwjazanymi rěčemi w Europje“ je titul wjetšeho slědźerskeho projekta, přewjedźeneho pod nawodom prof. dr. Charlotty Gooskens na uniwersiće w nižozemskim Groningenje. Na zakładźe zjawnje přistupnych internetnych testow su we wobłuku Europskeje unije přepytowali, w kotrej měrje so ludźo, kotřiž jednu ze 16 europskich rěčow z germanskeje, romanskeje a słowjanskeje rěčneje swójby nałožuja, mjez sobu rozumja. Cordula Ratajczakowa je so z profesorku za ­europsku linguistiku dr. Gooskens rozmołwjała.

Što je zakładna mysl projekta, a kak sće ju zrodźiła?

Wo tajkim a hinašim wužitku nahubnika

pjatk, 20. nowembera 2020 spisane wot:

W tutej kolum­nje powědaja štyrjo redakciji SN znaći mjezynarodni awtorojo, wotměnjacy so pod pseudonymom „prof. Wink“, jónu wob měsac wo swojich­ nazhonjenjach a dožiwjenjach we wobłuku zetkanja kulturow, identitow, rěčow a narodnych­ mjeńšin.

Prof. Wink rady nahubnik-masku njewužiwa – štó žno to rady čini? Je ćežko dychać a so rozmołwjeć, je přehorce, nawoči zaběža a smorkać scyła móžno njeje (štož je nazymu jara wažne). Přiwšěm spyta prof. Wink optimistiska wostać a pozitiwne strony teje nam napołoženeje zawjazanosće namakać. Najprjedy raz móhło nahubnik wužiwać być pomocliwe při wostudłej lekturje – móžeš zywać a nichtó to njewidźi! Nimo toho móžeš swoje negatiwne začuće zwuraznić, bjez toho zo tamny to pytnje: Pokazaj někomu jazyk, hdyž jeho rady nimaš, hdyž z nim abo z njej pře­zjedny njejsy; ćahaj grimasu abo wěšej plunč w reakciji na słowa někoho atd.

Wobraz: Jutta Mirtschin „Zu Eduard von Keyserling I“

nowostki LND