Sonneborn: Bych tež AfD wolił

wutora, 13. januara 2026 spisane wot:

Osnabrück (dpa/SN). Martin Sonneborn (Die Partei), satiriski politikar, ma we wólbnym lěće 2026 zrozumjenje za wolerjow AfD. „Wuslědki na wuchodźe, kiž je nad 40 procentami, mam skerje za wołanje wo pomoc, hač za nacionalizm a hidu na wukrajnikow“, rjekny zapósłanc Europskeho parlamenta Osnabrückskim nowinarjam. „Zo ludźo tam scyła hišće wolić du, mi jenož pokazuje, zo njejsu woni za demokratiju hišće zhubjeni.“

Jako wopodstatnjenje mjenuje Sonneborn zjednoćenje Němskeje. „Smy wobydlerjam NDR stawizny wzali. Jich kwalifikaciju njejsmy připóznali. Wšěch idiotow, kotrychž njemóžachmy na zapadźe trjebać, smy na wuchodźe wotbyli.“

Rozpadowaca infrastruktura Němskeje móhła tež z njeho wolerja AfD sčinić, znajmjeńša „jeli bych hłupy był“. Zo mnozy AfD wola, jeho njezadźiwa. To je posledni wuraz protesta, prjedy hač ludźo scyła wjace wolić njeńdu. „Wězo je w tutej stronje někotrych fašistow a ludźi bjez rozuma. Tych pak w CDU/CSU runje tak namakaš“, je sej Sonneborn wěsty.

Nowemu premierej puć rubali

wutora, 13. januara 2026 spisane wot:

Koalicija CDU, SPD a FDP w Saksko-Anhaltskej za změnu na čole kraja

Magdeburg (dpa/SN). W Saksko-Anhaltskej su za dočasne wólby noweho ministerskeho prezidenta puć rubali. Krajne předsydstwa wšitkich třoch koaliciskich stronow CDU, SPD a FDP su wčera wječor tomu přihłosowali, zo krajny šef CDU Sven Schulze zastojnstwo ministerskeho prezidenta z rukow Reinera Haseloffa (CDU) přewozmje.

„Z našeje strony smy zelenu swěcu ­dali“, rjekny Schulze powěsćerni dpa. Wón chce krajne knježerstwo zhromadnje z SPD a FDP do lěta 2026 wjesć a krajej nowe perspektiwy skićić. Zamołwići chcedźa pokazać, zo wužadanja zhromadnje zmištruja. Nětko njesmě so wšitko jenož wo wólbny bój wjerćeć. Rozsudy su trěbne, tak Schulze.

Zhubjene serbske dźěći

wutora, 13. januara 2026 spisane wot:
Mjeno Jiří Vosecký najskerje w Serbach znate njeje. To je škoda, dokelž je 75lětny muž Połserb – syn Serbowki, kiž bě po wójnje do Čěskeje přišła. Tajkich dźěći je wjele a bohužel nimale žane z nich njeserbuje. Sym husćišo słyšał, zo su so wosebje maćerje jako emigrantki wo to prócowali, dźěła dla spěšnje čěsce nawuknyć. Tohodla je ­so serbšćina w Čěskosłowakskej zhubiła. Dźensa mi tute dźěći powědaja, zo je jim to žel, ale jako dźěći njejsu wo tym přemy­slowali. To je zaso dopokaz, kak je so nastajenje narodnostnych mjeńšinow w Europje změniło. Dźensa je to hódnota, ale w času mojeju wowkow tomu tak njebě. Je to kaž ze skutkowanjom čłowjeka w přirodźe – hakle, hdyž něšto nimale zhubimy, sej to wažimy. Senator Jiří Vosecký je aspirant za interview. Na jeho přihot so wje­selu, dokelž tón muž je zwuraznił sadu, ­kotraž mi njeda spać: „Wšo dobre, štož je w Čěskej wokoło Serbow nastało, sym ja organizował.“ Wo tym chcu wjace zhonić. Lukáš Novosad

Z helikopterom sćežory nastajili

wutora, 13. januara 2026 spisane wot:
Zasadźenje helikoptera bě wčera, póndźelu, na Choćebuskim hłownym dwórnišću ­jara wunošne: Na wšěch 25 nowych milinowych sćežorow su podłu železniskeje čary nastajili, kotraž wjedźe do noweje porjedźernje. Helikopter z nazhonitym mustwom trjebaše za to runje dwě hodźinje. Runje tak profesionalnje dźěłachu monterojo, kotřiž sćežory na přihotowane fundamenty stajichu a w běhu někotrych mjeńšin přišrubowachu. Z akciju njejsu zamołwići jenož tójšto časa zalutowali. Twarskich naprawow dla bychu wulki dźěl dwórnišća dlěši čas zawrěć dyrbjeli. Tole nětko scyła trjeba njebě. W lěću chcedźa nowu halu a z njej tež kolije poswjećić. Foto: Michael Helbig

To a tamne (13.01.26)

wutora, 13. januara 2026 spisane wot:

Zapřijeće „Wurjadne zamóženje“ je njesłowo lěta 2025. Tole je jury dźensa w srjedźno-hessenskim Marburgu zdźěliła. Z hospodarskeho a juristiskeho wobłuka pochadźacy wuraz dźensa wužiwaja, zo bychu z nim zatajili, zo jedna so wo nowe zadołženje, jury pisa. „Wurjadne zamóženje“ bě loni w diskusiji wo nowe kredity sta miliardow eurow zwjazkoweho knježerstwa zjawnu debatu dominowało.

Škleńcu kołbasy a hewak ničo je paduch pokradnył, kiž je so kónc minjeneho tydźenja do bydlenja 29lětneho muža w durinskim Sömmerda zadobył. Muž bě durje přełamał a škleńcu kołbasy za tři eura spakosćił. Hač bě skućićel hłódny, pjany abo hač njeje prosće ničo druheho na­makał, njeje znate. Škoda při durjach ­bydlenja, kotruž je paduch zawostajił, hódnotu rubizny „w dalokej měrje“ pře­sahuje, policija zdźěla.

Wurjadna zhromadźizna

póndźela, 12. januara 2026 spisane wot:

Freiburg (B/SN). Na wurjadnu hłownu zhromadźiznu 7. a 8. januara je bamž Leo XIV. wšěch 245 kardinalow do Roma přeprosył. Teologa Andreas Batlogg měni: „Zo chce nas bamž informować a z nami wuradźować, je postup porno zašłosći.“ Kaž medije rozprawjeja, dźěše tam wo synodalnosć a předkoncilarnu Božu mšu. Bamž pyta kompromis mjez „tradiciju a dalewuwićom.“

Symbol Swjateje swójby

Vatikan (B/SN). Bamž Leo XIV. je na swjedźenju Swjateje swójby přirunował: „Tak kaž je Józef z Mariju a Jězusdźěćatkom před kralom Herodesom ćěkał, přesćěhani křesćenjo dźensa před jednotliwymi despotami a krejlačnymi tyranami ćěkaja. „Sprawna swójbna přichilnosć, wotewrjeny dialog, swěra a dobre skutki móža nadźiju do swěta njesć a so ze šulu lubosće stać.“

Cyrkwje derje wopytane

Hannover (B/SN). W Němskej je loni patoržicu pjeć milionow ludźi jedne z 33 000 ewangelskich kemšow wopytało. To je trochu wjace hač lěto do toho. To je signal, zo je hodowne poselstwo ludźi docpěło. Wěra kemšerjow pak njewobmjezuje so jenož na patoržicu“, wujasni předsydka rady Ewangelskeje cyrkwje w Němskej Kirsten Fehrs.

Zalodźene dróhi na zapadźe

póndźela, 12. januara 2026 spisane wot:

Düsseldorf (dpa/SN). Sylny dešćik je na zamjerznjenej pódźe na zapadźe Němskeje strašnje hładke dróhi zawinował. W rańšim powołanskim wobchadźe běchu awtodróhi w Sewjerorynsko-Westfalskej a w Porynsko-Pfalcy chětro zatykane. Na lětanišću w Frankfurće nad Mo­hanom dyrbjachu sto lětow šmórnyć. Tež w Mnichowje a Nürnbergu mějachu ćeže. Železnica bědźeše so ze zamjerznjenymi wuhibkami. We Łužicy wočakuja miłe wjedro a hładke dróhi dźensa wječor.

Zeleni za wjace ćišća na Putina

Berlin (dpa/SN). W prócowanjach wo přiměr w Ukrainje žada sej předsydka Zelenych Franziska Brantner wjace angažementa ze stron zwjazkoweho kanclera Friedricha Merza (CDU). Ruski prezident Wladimir Putin žadyn přiměr nochce a trěbny ćišć na njeho prezident USA Donald Trump wukonjeć njebudźe, rjekny Brantner nowinarjam. Tole měł Merz zhromadnje z EU nětko činić. Wona sej žada, ruske wolijowe łódźe blokować a ruske zamóženje wužiwać.

Dalši policisća do Minneapolisa

Narendra Modi (naprawo), ministerski prezident Indiskeje, je dźensa ze zwjazkowym kanclerom Friedrichom Merzom (CDU) w měsće Ahmedabad wulki swjedźeń zmijow wopytał. Swjedźeń je w Indiskej wažny přechod wot zymy do lěća. Merz chce ­na swojim prěnim wopyće w Aziji styki do Indiskeje sylnić. Foto: dpa/Kay Nietfeld

UNO za kónc namocy w Iranje

póndźela, 12. januara 2026 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Generalny sekretar UNO António Guterres je zamołwitych w Iranje namołwjał, so dalšeje namocy přećiwo demonstrantam wzdać. Prawo na swobodne zwuraznjenje měnjenja měło bjez wobmjezowanja zaručene być, piše Guterres na internetnej platformje X. Wón je „šokowany“ hladajo na namóc přećiwo demonstrantam, kotraž je sej smjertne wopory žadała. Zwjazkowy kancler Friedrich Merz (CDU) je namóc přećiwo demonstrantam tohorunja zasudźił. Po informacijach opozicije w Iranje je při rozestajenjach mjeztym wjace hač 400 ludźi žiwjenje přisadźiło.

Prezident USA Donald Trump hrozy mjeztym ze zasadźenjom wójska. Pječa je jemu režim w Iranje rozmołwy poskićił.

Meloni: Zasoz Ruskej rěčeć

póndźela, 12. januara 2026 spisane wot:
Rom (dpa/SN). Italska ministerska prezidentka Giorgia Meloni je hladajo na mjezynarodne prócowanja wo skónčenje wójny w Ukrainje za rozmołwy mjez Europu a Ruskej. „Myslu sej, zo je wokomik přišoł, hdyž dyrbitej Europa a Ruska mjez sobu rěčeć“, rjekny italska knježerstwowa nawodnica na swojej kóždolětnej nowinarskej konferency w Romje. „Jeli Europa wobzamknje, so na wuradźowanjach wobdźělić, zdobom pak jenož z jednej stronu rěči, budźe pozitiwny přinošk Europy na kóncu wobmjezowany.“ Francoski prezident Emmanuel Macron bě hižo před tydźenjemi rjekł, zo móhło za Europu a Ukrainu zmysłapołne a wužitne być, hdy by EU zaso z ruskim prezidentom Wladimirom Putinom rěčała.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025