Orientaliske stwy wjercha hotowe

wutora, 17. meje 2022 spisane wot:
Po šěsć lětach trajacych dźěłach su wot minjeneho kónca tydźenja w Rogeńskim hrodźe zaso orientaliske rumnosće wjercha Pücklera přistupne, najwažniše rumnosće hrodu. Restawratorka dr. Dorothee Schmidt-Breitung (nalěwo) zajimowanym wo­pytowarjam a medijam rozłoži, kak su fachowcy minjene lěta w Turkowskej stwě, Turkowskim kabineće a w kabineće trubkow stare nasćěnowe wobrazy ponowili a škody na papjerowych tapetach wotstronili. Zarjadowali su rumnosće po starych žórłach a wopisowanjach, cyle tak, kaž drje by to lěta 1871 zemrěty wjerch Pück­ler sam činił. Widźeć je tež łožo, w kotrymž je wjerch wumrěł. Foto: Michael Helbig

Po třoch lětach zaso zaklinčeli

póndźela, 16. meje 2022 spisane wot:
Ze swjedźenskim kóncom tydźenja su w Ochranowje (Herrnhut) ponowjene pišćele na cyrkwinskej žurli tamnišeje Bratrowskeje jednoty poswjećili. Jako jedyn z prěnich na nich hrać smědźeše pjatk wječor na swjedźenskim koncerće młody serbski organist Johannes Kral (na foće) zhromadnje z klarinetistom Arminom-Thomasom Khihelom. Hižo wot lěća 2019 su pišćele Ochranowskeje cyrkwinskeje žurle wobšěrnje ponowili a je k tomu dospołnje wutwarili. Tež wjetši dźěl techniki bu ponowjeny. Cyłe 18 lět je so bywši cyrkwinski hudźbnik z Ochranowa Peter Kubath za ponowjenje instrumenta zasadźał. Foto: Angelika Doliv

Klóšter w knize

póndźela, 16. meje 2022 spisane wot:
Pančicy-Kukow (SN/bn). „Klóšter Marijina hwězda – Swětlaca so hwězda w Kamjenskim kraju“ rěka nowa, w nakładnistwje DeCuore wudata kniha, zjimaca architektoniske, twarske a kulturne stawizny kaž tež prezentowaca wuměłske drohoćinki drje najwuznamnišeje hišće wobstejaceje abtownje Hornjeje Łužicy. Nimo tekstow Mariusa Winzelera w němčinje a jendźelšćinje wopřijima publikacija fotografije mjez druhim Jürgena Maćija a Rafaela Ledźborja. We wudawaćelstwu klóštra wušłu nowostku předawaja jeničce w pokładni abtownje w Pančicach-Kukowje, a to za 15 eurow.

Měrćin Kral-Zarěčanski

póndźela, 16. meje 2022 spisane wot:

15. meje před 150 lětami narodźi so w Klukšu jako syn wučerja a kantora pozdźiši wyši wučer, domiznowědnik a rěčespytnik Měrćin Kral. Z dźewjeć lětami zemrěštaj staršej a Měrćin a młódši bratr Jan běštaj syroće. Wuj Michał Kral, wučer w Sokolcy pola Budyšina, přewza zamołwitosć za wobeju syrotow. Wobaj wopyta­štaj Budyski Krajnostawski wučerski seminar a staštaj so z dobrymaj serbskimaj pedagogomaj a wótčincomaj. Měrćin Kral wučerješe najprjedy wot lěta 1892 do 1895 w Minakale a potom hač do wuměnka 1933 jako šulski nawoda w Zarěču. Toho­dla da sej tež přimjeno Zarěčanski. 1933 poda so na wuměnk, kiž přežiwi hač do smjerće 15. małeho róžka 1950 w Małym Wjelkowje.

Budyšin (SN/CoR). Wjace hač 700 000 ludźi na 45 městnach po cyłym swěće, mjez druhim w Pekingu, New Yorku ­a Istanbulu, je sej wustajeńcu „Party w 21. lětstotku“ hižo wobhladało, wot njedźele je wona w Budyskim Serbskim muzeju přistupna. Parta je jako swjedźenska pycha za hłowu wobstatk słowakskeje drasty, wosebje njewjesćin­skeje. Ideju, w minjenych lětdźesatkach zwjetša zabytu tradicionelnu drastu wožiwić, ju z načasnymi elementami kaž pomolowanjom mjezwoča zwjazać a jako modernu mólbu předstajić, zrodźištaj fotograf Ľubomír Sabo a jeho mandźelska-etnologowka Katarína Sabová na folklornym festivalu „Hontianska Parada“ w Hrušovje 2015. Štož započa so „při winje a hudźbje“ wuwiwaše so k wulkemu projektej. Katarína Sabová poda so ze slědźenskim teamom 20 etnologow do regionow, zo by wědu wo najwšelakorišich drastach a partach zběrała. „50 lět njeje so nichtón za to zajimował, njeeksistowaše ani karta ani publikacija wo nich. Smy pioněrojo byli“, wona rozłoži. Jej a mandźelskemu pak njeńdźeše jenož wo historiju, ale chcyštaj tež zajim młodych ludźi za pokłady słowakskich stawiznow zbudźić.

Spěwy, basnje a proza w dźěłarni

pjatk, 13. meje 2022 spisane wot:
Basnik, hudźbnik a filozof Friedrich Schollmeyer je nowy rjad Budyskeho towarstwa Dźěłań dźeń „Małowuměłstwo – Kleinkunstwerk“ zahajił. Mjez recitaciju swójskeje lyriki a krótkoprozy zanjese wón wjacore spěwy, přewodźujo sebje samoho na gitarje kaž tež na bijadle. Publikum bě z „aforistiskimi interwencijemi“ interaktiwnje do dwuhodźinskeho programa zapřijaty. Wotpowědne, tohorunja ze swójskeho pjera pochadźace sentency bě Schollmeyer wopytowarjam do swojeje prezentacije wudźělił. Nowy rjad wudospołnja kulturny poskitk towarstwa a chce ludźi stajnje štwórtk mjez druhim z čitanjemi a koncertami zawjeselić. Foto: SN/Hanka Šěnec

Kak swjata je tradicija?

pjatk, 13. meje 2022 spisane wot:
Hač dźe wo hymnu abo narodnu drastu – tež w Serbach přeco znowa w najwšelakorišich nastupanjach wo tym diskutujemy, w kotrej měrje směš tradiciju změnić. Zajimawa je w tymle zwisku wustajeńca „Party w 21. lětstotku“, kotruž njedźelu w Budyskim Serbskim muzeju wotewrja. Tam prezentuja młode rjanolinki w słowakskej narodnej drasće raz hinak, z po wašnju bodypaintinga pomolowanymi mjezwočemi. Zajim młodych ludźi za nimale zabyte, přiwšěm bohate stawizny zbudźić je zaměr. Kaž etnologowka projekta powěda, njeje tónle pospyt, tradiciju z modernu zwjazać, jenož pozitiwny wothłós mjez ludźimi namakał. Tradicija je po zdaću mnohim tak swjata, zo njesměš so jeje dótknyć. Bóle realistiske je prašenje, w kotrej měrje směš to činić. Tak jewja so z partu-bortu njewjesty pyšene drje we wotcuzbnjenej formje – wšitke pak su ­njewudate žony bjez dźěsća. Tak swjata projektowym nawodam tradicija potajkim tola je. Cordula Ratajczakowa

Wo knihach a kniharni (13.05.22)

pjatk, 13. meje 2022 spisane wot:

Lube lubowarki, lubi lubowarjo serbskeje literatury, nadźijam so, zo sće dźensniši pjatk, 13. donětka bjez njeluboznosćow přetrali a zo Wam tež nalětni wječor žane tajke njewobradźi. Tajkeho pjatka, 13. je wob lěto znajmjeńša jónu, w najwyšim padźe pak trójce. Přiwěrkojći ludźo maja tajki pjatk, 13. za dźeń njezbožow. Ale čehodla? To drje wě jenož Bóh tón Knjez sam. Snano dokelž je 13 prěnja ličba po ličbje dwanaće, kotraž je w mnoho kulturach swjata: dwanaće codiakalny kruhow, dwanaće měsacow, dwanaće japoštołow ... Judaš je był 13. W mnohich lětadłach njeje 13. rynka, w někotrych hotelach 13. poschoda njeje. A čehodla pjatk? Rjanoh pjatka staj so Hadam a Jěwa Božej woli přećiwiłoj. A hdy stej ­so ličba a dźeń woženiłoj? Snano pjatk, 13. meje 1927. Tón dźeń spadachu na Berlinskej bursy nahle akcije do bjezdna a wikowarjo mjenowachu jón po tym „Čorny pjatk“. A nětko mi tež swita, čehodla je (bóh wě) štó postajił, zo knižne premjery w našej Smolerjec ­kniharni stajnje štwórtk wječor swjećimy: Na te wašnje je zwoprědka wuzamknjene, zo móhła so tajka premjera pjatk abo hišće hórje, pjatk, 13. nimo kulić.

Premjera po „njesćerpnym čakanju“

štwórtk, 12. meje 2022 spisane wot:

Budyšin (SN/bn). „Poprawom čakamy hižo njesćerpnje wot meje 2021 na premjeru serbskeho dźěćaceho dźiwadła. Přeco zaso smy proby přetorhnyć dyrbjeli. Zahajili běchmy je hižo zašo, a to w oktobru 2019. Tón abo tamny mały dźiwadźelnik je ze swojeje róle mjeztym wurostł. 18. meje, 15 hodź. pak je skónčnje tak daloko: Serbske dźěćace dźiwadło při Němsko-Serbskim ludowym dźiwadle swjeći premjeru hry ‚KUS hinak – Małe wampiry‘ wot Andreasa Galka, do hornjoserbšćiny přełoženu wot Dorotheje Šołćiny, na małej žurli Budyskeho Dźiwadła na hrodźe.“ To pisa za serbski marketing NSLDź zamołwita Anna Měrćinowa w nowinarskej zdźělence.

Čołm do lisćiny

štwórtk, 12. meje 2022 spisane wot:
Lubin (SN/bn). Pod hesłom „Błótowski čołm – Twar a wužiwanje“ ma so drje najwažniše, tradicionalne wašnje transportowanja na delnjołužiskich wodźiznach do Zwjazkoweje lisćiny imaterielneho kulturneho namrěwstwa zapřijeć. Wotpowědny namjet bě Błótowske towarstwo, zastupujo „wjacorych regionalnych akterow“, ministerstwu za wědomosć, slědźenje a kulturu Braniborskeje loni sposrědkowało, kotrež je požadanje wčera zwjazkowej konferency kultusowych ministrow přepodała. Referentka ministerstwa Katrin Seitz je „přeswědčena, zo ma namjet wulki potencial, kulturnemu herbstwu ‚błótowski čołm‘ a z nim cyłemu regionej nowe wuwićowe impulsy spožčić“, w nowinarskej zdźělence Błótowskeho towarstwa rěka. Nětko ma zwjazkowa konferenca kultusowych ministrow postajić, hač a hdy požadanje němskemu ekspertowemu komitejej UNESCO poruča, kotryž namjety za imaterielne namrěwstwo pruwuje a naposledk přirjaduje. „Doskónčny rozsud“ wo zapisanju do lisćiny chce gremij „po nětčišim stawje w měrcu 2023“ wu­tworić.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND