15. meje před 150 lětami narodźi so w Klukšu jako syn wučerja a kantora pozdźiši wyši wučer, domiznowědnik a rěčespytnik Měrćin Kral. Z dźewjeć lětami zemrěštaj staršej a Měrćin a młódši bratr Jan běštaj syroće. Wuj Michał Kral, wučer w Sokolcy pola Budyšina, přewza zamołwitosć za wobeju syrotow. Wobaj wopytaštaj Budyski Krajnostawski wučerski seminar a staštaj so z dobrymaj serbskimaj pedagogomaj a wótčincomaj. Měrćin Kral wučerješe najprjedy wot lěta 1892 do 1895 w Minakale a potom hač do wuměnka 1933 jako šulski nawoda w Zarěču. Tohodla da sej tež přimjeno Zarěčanski. 1933 poda so na wuměnk, kiž přežiwi hač do smjerće 15. małeho róžka 1950 w Małym Wjelkowje.
Lube lubowarki, lubi lubowarjo serbskeje literatury, nadźijam so, zo sće dźensniši pjatk, 13. donětka bjez njeluboznosćow přetrali a zo Wam tež nalětni wječor žane tajke njewobradźi. Tajkeho pjatka, 13. je wob lěto znajmjeńša jónu, w najwyšim padźe pak trójce. Přiwěrkojći ludźo maja tajki pjatk, 13. za dźeń njezbožow. Ale čehodla? To drje wě jenož Bóh tón Knjez sam. Snano dokelž je 13 prěnja ličba po ličbje dwanaće, kotraž je w mnoho kulturach swjata: dwanaće codiakalny kruhow, dwanaće měsacow, dwanaće japoštołow ... Judaš je był 13. W mnohich lětadłach njeje 13. rynka, w někotrych hotelach 13. poschoda njeje. A čehodla pjatk? Rjanoh pjatka staj so Hadam a Jěwa Božej woli přećiwiłoj. A hdy stej so ličba a dźeń woženiłoj? Snano pjatk, 13. meje 1927. Tón dźeń spadachu na Berlinskej bursy nahle akcije do bjezdna a wikowarjo mjenowachu jón po tym „Čorny pjatk“. A nětko mi tež swita, čehodla je (bóh wě) štó postajił, zo knižne premjery w našej Smolerjec kniharni stajnje štwórtk wječor swjećimy: Na te wašnje je zwoprědka wuzamknjene, zo móhła so tajka premjera pjatk abo hišće hórje, pjatk, 13. nimo kulić.
Budyšin (SN/bn). „Poprawom čakamy hižo njesćerpnje wot meje 2021 na premjeru serbskeho dźěćaceho dźiwadła. Přeco zaso smy proby přetorhnyć dyrbjeli. Zahajili běchmy je hižo zašo, a to w oktobru 2019. Tón abo tamny mały dźiwadźelnik je ze swojeje róle mjeztym wurostł. 18. meje, 15 hodź. pak je skónčnje tak daloko: Serbske dźěćace dźiwadło při Němsko-Serbskim ludowym dźiwadle swjeći premjeru hry ‚KUS hinak – Małe wampiry‘ wot Andreasa Galka, do hornjoserbšćiny přełoženu wot Dorotheje Šołćiny, na małej žurli Budyskeho Dźiwadła na hrodźe.“ To pisa za serbski marketing NSLDź zamołwita Anna Měrćinowa w nowinarskej zdźělence.