Serbski ludowy ansambl je z lětušim wječornym ptačokwasnym programom „Štóž so zwaži, tomu so radźi“ dokładnje to zwoprawdźił, štož běštaj režiser Marian Bulank a libretist Wito Bejmak připowědźiłoj: radikalnu interpretaciju starodawneho nałožka a cyle hinašu hač zwučenu. Zo prěni raz žony w srjedźišću jednanja steja, bě tohorunja wotpohladane. Kruch tohodla feministiski mjenować chcyć pak by tola trochu přehnate było. Byrnjež so tu a tam wotpowědne wotbóčki wujewili, tworitej skerje runoprawosć a do wěsteje měry emancipacija poprawny nadtwar inscenacije.
W tutej kolumnje powědaja štyrjo redakciji SN znaći mjezynarodni awtorojo, wotměnjacy so pod pseudonymom „prof. Wink“, jónu wob měsac wo swojich nazhonjenjach a dožiwjenjach we wobłuku zetkanja kulturow, identitow, rěčow a narodnych mjeńšin.
Běše pak něhdy, zo sćělesni so jedyn z avatarow prof. Winka jako běłe sukno woblečeny Indičan z dołhimi włosami ...
Běše to połfinale europskich koparskich mišterstwow 2012, jako hraješe Italska přećiwo Němskej we Waršawje. W Londonje tłóčeše so wjace hač dwěsćě muži w małej wosadnej rumnosći, zo bychu sej na wulkej płachće wobhladali, kak je „čorny“ italski hrajer Balotelli swoje mustwo z dwojimi wrotami do finala třělił (bohužel bě Italčan cyle naprawo raz spěwał „žanych čornych Italčanow njedawa ...!“).
Po dobyću lećachu wšitcy won na dróhu, zbožowni kaž w deliriju, a spěwachu unisono „Viva Italia! Viva Italia! Viva Italia ...“. W finalu mějachu přećiwo Španiskej nastupić. Wšudźe knježeštej wulka kakofonija a wjeselo, pěšcy, awta, busy – wšo pohibowace so zasta a rozwólnje sobu swjećeše.
„Z Pólskej’ hłódnaj wjelkaj dwaj k nam so zaběžałoj staj.“ – Marko Smoler
Tole stej wjelkaj před 120 lětami w serbskej dźěćacej knižce „Wobrazki za pěkne dźěći“ z hrónčkom redaktora Serbskich Nowin Marka Smolerja. Wón je 1897 štyri tajke dźěćace knihi zeserbšćił, wužiwajo najskerje němske wobrazowe předłohi, a bjez lěta a městna w ćišću wudał. Dalše běchu „Pěknych dźěći wjesele“, „Šešerjawka a jeje towarški“ a „Šešerjačk a druhe rawski“. Mjenowane „Wobrazki za pěkne dźěći“ Serbska centralna biblioteka nima, jenički eksemplar chowaja w Praskej Hórnikowej knihowni. Blak horjeka je škoda přez wulku wodu w lěće 2002. Knižku bě woda dosćahnyła, ale ze zamróženjom su ju wuchowali a dyrbja ju nětk ze sakskimi pjenjezami restawrować. Franc Šěn
1 módrawka (Blaumeise)
2 pikotač (Kleiber)
3 wulka sykorka (Kohlmeise)
4 ročk (Rotkehlchen)
5 lěsna wiwka (Waldkauz)
6 kwićel (Wacholderdrossel)
7 dypornak (Buntspecht)
8 wrobl (Haussperling)
9 škrěkawa (Eichelhäher)
10 sroka (Elster)
11 hawron (Saatkrähe)
12 pólny wrobl (Spatz)
13 škórc (Star)
14 zelena wopuška (Grünfink)
15 kós (Amsel)
16 šćihlica (Stieglitz)
Kóžde lěto zas swjećimy w Serbach ptači kwas. To drje je rjana tradicija a ma za ptački přiwšěm wužitny pozadk. Zo přebywa w zymje dosć ptačkow najwšelakorišich družin we Łužicy, je wšěm tym wědome, kotřiž z wotewrjenymaj wušomaj a wočomaj po přirodźe kroča. Tón abo tamny wuhlada fifolaki samo na swojej zahrodźe, hdźež je w zymje picuje.
Mnozy ludźo běchu zašłe dny po puću, zo bychu ptački ličili. Kóžde lěto přirodoškitarjo k tomu namołwjeja. Zajimcy ličachu ptački kóždeje družiny, kotrež w běhu jedneje hodźiny nadeńdźechu. Tak dóstachu fachowcy přehlad, kak bě so lońše suche lěćo z mało spadkami wuskutkowało.
Gmejna Njebjelčicy wudźeržuje styki do wjacorych krajow, mjez druhim tež do Afriki. Loni stej so wotměłoj zetkani delegacijow, w Njebjelčicach a w afriskim Beninje.
W nowembru wopyta delegacija Afričanow z Benina Njebjelčicy. W rozmołwach z wobydlerjemi, w towarstwach a zawodach dźěše wo to nawjazać woběmaj bokomaj tyjace styki. Zakład wšeho su trajne zwiski, kotrež Njebjelčicy do Benina, wosebje jeho kralowskej majestosći Mauricej princej Bokpe Allada (dźensa kral w Ouidah), wudźeržuje.
Mjeztym staj Njebjelčanski wjesnjanosta Tomaš Čornak a Ouidahska měšćanostka Clotaire Celestine Adjanohoun zrěčenje wo komunalnym partnerstwje podpisałoj. Projekt je po wjetšinje spěchowany ze srědkow zwjazkoweho nutřkowneho ministerstwa. Tež Sakska ideje podpěruje. Dalše pjenjezy su ze srědkow priwatnych zajimcow. Załožba Fondation Dah Bokpe, kotrejež prezident kral Bokpe je, skutkuje jako zwjazowaca a poradźowaca institucija.
Nětko je skónčnje tak daloko. Dźěći ptači kwas swjeća. Tež w Trjebinskej pěstowarni ,,Słónčina“ nałožk wjele lět pěstuja. Hižo starši dźensnišeje generacije běchu w pěstowarni na samsnym městnje ptači kwas swjećili. Wšako serbske korjenje přez lětstotki wjesne žiwjenje postajeja. Tež pěstowarnja ma dwurěčny napis. Nimo toho dóstachu jeje chowancy wot Ludoweho nakładnistwa Domowina nowowuhotowanu mapu ze serbskimi nałožkami, ke kotrymž wězo ptači kwas słuša. Pěstujo tule tradiciju pokazuja dźěći na serbskosć Trjebina. Kaž zastupowaca nawodnica kubłanišća zdźěli, chcychu dźěći lětsa na swjedźenju prěnje štyri štučki znateje ptačokwasneje pěsnički serbsce zaspěwać. Kaž we wšěch tamnych łužiskich pěstowarnjach su dźěći a kubłarjo rumnosće rjenje wupyšili a wězo ptački picowali. Kulinarisce su na swojim dźensnišim „kwasu“ w pěstowarni kwasnu taflu z ,,wroblikowej snědanju“ zahajili. Připołdnju sydaše ,,łastojčkowe hnězdo“ a popołdnju smědźachu sej dźěći ,,sykorkowe rynki“ zesłodźeć dać. Jako dźak dóstachu Trjebinske dźěći hišće ekstra ,,ptaču picu“.