To bě Europeada 2024

pjatk, 12. julija 2024 spisane wot:
Na kulturnym dnju Europeady w danskim Knivsbergu informowaše Silva Oehlertojc z Choćebuskeje Lodki wo Serbach.Serbska žónska wubranka – Tereza Wićazowa z megafonom – je dobrej naledźe na turněrje narodnych mjeńšin stajnje skutkownje přinošowała.

Europeada 2024 w Schleswigsko-Holsteinskej a Danskej je so wšěm, kotřiž su so na njej wobdźělili, hłuboko ­do pomjatka zašćěpiła – hrajerjam, trenarjam kaž tež wopy­towarjam. Turněr 24 muskich a dźewjeć žónskich mustwow europskich narodnych mjeńšin, bě zamołwitym wulke wužadanje a wšitkim wobdźělenym wulke dožiwjenje.

Što wočakujemy wot wubranki?

pjatk, 12. julija 2024 spisane wot:

Napisaj hišće jónu něšto wo Europeadźe, prajichu. Dokelž sym připrajił, chcu nětko reagować na wutorne zapósłane wot Feliksa Zahrodnika z Noweje Wjeski. Rozumju, što jeho mjerza a čehodla, ale hdyž pisa, zo njeje na Europeadu dojěł, dokelž „njeje nimale žanu zwjazanosć ze serbskim mustwom začuwał“, dyrbju so prašeć, hdźe je w jeho myslach žónski team wostał? (Prajmy skónčnje hižo „žónstwo“, je to jednore a systematiske.) Tute je na rjane wašnje cyły čas serbowało, tohodla by sej wosobinsku podpěru knjeza Zahrodnika zasłužiło.

Laola-žołma najlěpšim

pjatk, 12. julija 2024 spisane wot:

Europeada a młodostni – to je wosebity zwuk. Wšako maja woni swój wid na wubědźowanje a hry. Husto wšak steja woni tež same rady na hrajnišću a za bulom honja. Tak tež Milan Jurk, kiž je w Flensburgu přebywał.

Za nas běše to cyle nowe dožiwjenje. Sym w Flensburgu ze swojimaj staršimaj a bratromaj był. My hólcy sami rady a wjele kopańcu hrajemy. Ja sam sym hrajer w koparskim mustwje Budissa. Tuž sym hižo přihoty na Europeadu wobkedźbował a so za nju zajimował.

Najlěpje lubiło je so mi, zo smy w fanowym bloku wjele spěwali. Młodostni su husto hromadźe na jednym městnje stali. Wězo smědźachu tež naši mjeńši bratřa a sotry pódla być. A potom wołachmy a spěwachmy – wšitko w serbskej rěči. Druzy su na nas hladali a so dźiwali, wšako běše naš serbski fan-blok najsylniši podpěraćel jednoho mustwa na Europeadźe. Na hrajnišću pak su tež Danojo z Němskeje, Němcy z danskeje kaž tež Frizojo z němskeje, swoje mustwa pohonjowali. Pola tutych tamnych mustwow pak běchu to skerje ći přewodźerjo.

Günther: To je mnohotnosć Europy

pjatk, 12. julija 2024 spisane wot:

Schleswig. Na zahajacej swjatočnosći ­Europeada 2024 w šuli danskeje mjeńšiny w Schleswigskej je ministerski pre­zident Daniel Günther (CDU) wobdźěl­nikow witał. „Kopańca je znamjo respekta, tolerancy a dorozumjenja ludow. ­Dožiwjamy wulki europski koparski swjedźeń w swojim kraju. Fanojo ze wšeje Europy swjeća wjesele a přewažnje měrniwje zhromadnje. Sym sej wěsty, zo móže tuta zhromadnosć europskej wzajomnosći přinošować a kulturne mjezy přewinyć.“

Wuraznje pokaza Günther na na­zhonjenja Schleswigsko-Holsteinskeje w mjeńšinowej politice: Poměr němskich wobydlerjow k danskej mjeńšinje je nimoměry dobry a druhim krajam z přikładom. „Europeada njeje jenož kopańca, ale tež wuměna kulturow. Tak twarimy mosty mjez kulturami, rěčemi a narodami. Nimo toho su awtochtone mjeńšiny w Europje na njewšědne wašnje widźomne. To je mnohotnosć Europy.“

foće: jörg stephan
foće: Alena Pašcyna
Biskopicy

Hołk a tołk knježeše kónc tydźenja před wjesnym klubom w Smječkecach. Tam woswjećichu wot pjatka do njedźele wjesny swjedźeń, kotryž zahaješe so tradi­cionalnje z natočenjom piwa. Prjed hač so beamer za europske mišterstwo zaswěćeše, mějachu hosćo móžnosć sej ponowjene rumnosće młodźinskeho kluba

wob­hladować kaž tež wuwiće kluba w minjenych lětach běžnje na sćěnowinje.

Jako so sobotu popołnju po dešću zaso słónco pokazowaše, wubědźowachu so młode swójby při wolejbulu

a kopańcy w pěsku. Slědowaše mnohostronski parcour tamnišeje wohnjoweje wobory z wubědźowanjemi kaž: třělenje z kłokom a prokom, wodźenje teptanskeho jězdźidła abo wottřělenje tyzow z pomocu wodoweje hadźicy. Wječor přichwata něhdźe 400 ludźi na elektronisku hudźbu DJa Scala a duwa TSBiN, hdźež hač do nocy swjećachu.

na hudźbne festiwale

Při Berzdorfskim jězoru blisko Zhorjelca maja wulkotny krosno­wanski park. Na štyrjoch parkurach móža sej zajimcy tam we wjacorych schodźenkach ćežkosće wysokosće hač do 16 metrow wotkryć. Wosebity highlight je tam platforma, wot ko­trejež móžeš do hłubiny skočić, wězo zawěsćeny. Park je za čas lěćnych prózdninow wšědnje wot 10–19 hodź. wotewrjeny. Płaćizny: dźěći do 10 lět 18 €, do 15 lět 20 €, wot 16 lět 22 €. Na ležownosći krosnowanskeho parka maja tež na­prawu za minigolf. https://www.kletterpark-blaue-lagune.de/


z kwadom

po łužiskej jězorinje


Komuž je adrenalin luby, tomu poručamy so raz do Bjez­dowow (Klein Partwitz) podać. Tam móžeće ­mjenujcy z kwadom po něhdyšej brunicowej jamje smalić. Tež tam maja wjacore tury na wuběr. Někotre z nich su skerje za započatkarjow, druhe za hižo nazhonićišich. Tunje tury pak njejsu. Hodźinska započatkarska tura płaći 79 €.

https://www.quadcenter-klein-partwitz.de/index.php/touren-preise-2024

aktiwnje po přirodźe

pjatk, 05. julija 2024 spisane wot:
fota: nowinske fota, sn/bojan benić (1)

Nochce-li so wam po skaliznach z pěskowca krosnować, potom je snano tež pućowanje ideja. Centrum narodneho parka ­Sakska Šwica poskićuje nimo zajimaweje wustajeńcy tež přihotowane a moderěrowane pućowanja. Ale tež jako mała abo wjetša skupinka móžeće sej rjane formacije kamjenjow sami wotkryć. Doporučamy wam za to app Komoot, na ­kotrejž mnohe rjane ruty namakaće.

Hdźež je swětło, tam je tež sćin

pjatk, 28. junija 2024 spisane wot:

Nowa doba so z wuspěšnej premjeru – Krabatowej sagu – w Čornym Chołmcu zahajiła

W Čornym Chołmcu je so nowa doba zahajiła. Po wjele wuspěšnych předstajenjach wo Krabatowym skutkowanju, jeho žiwjenju a wojowanju wo wědu a wo rozestajenjach z ćěmnymi mocami je nětko Krabat-saga po puću, Krabatowe žiwjenje a skutkowanje na nowe wašnje prezentować. Njedawna wuspěšna premjera pokaza, zo njetrjeba so nowa inscenacija před dotalnym wuspěchom chować a je jemu runja.

Nowe časy, nowe kwasy

To, štož mustwo wokoło hłowneho zamoł­witeho Antona Fuchsa zdokonja, žada sej wulke připóznaće. Wjace hač 200 lajskich a powołanskich hrajerjow pokazuje naročnu hru wo tym, wo čož samo na sebi w našim žiwjenju dźe: wo lubosć, dowěru, wěru, strach a nadźiju. Z tutych přidawkow je režiser Michael Kuhn stworił jednanje, kotrež wot spočatka hač do kónca puta.

Wot Ćišinskeho hač k black metalej

pjatk, 28. junija 2024 spisane wot:

Serbska subkultura wupłodźuje žanry přesahowace, stajnje znowa překwapjace transformatiwne wuměłstwo

Wustajeńca Kolektiwa Wakuum „Pód kóžu – Unter die Haut – Pod kožu“, kotruž pokazachu dotal w Choćebuzu a we Wojerecach, bě wědomostnikej dr. Robertej Lorencej z přičinu, rozmyslować wo prašenju: Što je serbska subkultura? Ze swojim nastawkom njepoda za­kónčacu definiciju, ale zwěsći, zo je „přećiwna kultura“ za dalewuwiwanje wuměłstwa njeparujomna.

W serbskej literaturje chowaja so mnohe drohoćinki, na kotrež znowa skedźbnić je trjeba, zo njebychu so pozabyli. Wotpowědne impulsy chce awtorka

serbskim čitarkam a čitarjam z rjadom „Znowa čitała“ dawać.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025