Wolerjo bjez hnady

srjeda, 09. oktobera 2024 spisane wot:
Pragmatiske dźěło město ideologiskich murjow! Zjawny list něhdyšich wodźacych čłonow CDU, krajnych radow, zapósłancow zwjazkoweho a krajneho sejma a samo bywšeho generalneho sekretara strony zasłuži sej respekt. „Trjebamy nowu ­politisku kulturu mjezsobneho wobchadźenja“, awtorojo lista pisaja. Woni wědźa, zo njemóža 30 procentow sakskich wolerjow AfD prosće ignorować, chcedźa-li centralne prašeja rozrisać. Jeli so křesćanskodemokratiska strona dale jenož na lěwicarske strony orientuje, móhła wona swoju identitu a tak tež nahladnosć mjez wolerjemi přisadźić. Njezabudźmy na wolerjow. Woni nowe wuwiće do­kładnje wobkedźbuja. Dyrbjało-li so wopokazać, zo AfD jenož horcy powětr produkuje, spěšnje zaso na nahladnosći zhubi. Wolerjo njeznaja žanu hnadu. Hla­dajmy na strony Berlinskeje amploweje koalicije SPD, Zelenych a FDP, kotrež su w Sakskej jasnu kwitowanku za swoju politiku dóstali. Marko Wjeńka

Italscy žurnalisća nadběhowani

srjeda, 09. oktobera 2024 spisane wot:

Beirut (dpa/SN). Na juhu Libanona su njeznaći skupinu italskich žurnalistow w měsće Sidon nadběhowali. To italske medije rozprawjeja. Roznjemdrjena syła ludźi bě so jězdźidłu zjawno-prawni­skeho sćelaka Rai 3 bližiła a žurnalistow wohrozyła. Libanonski šofer skupiny ­poćerpje na to infarkt wutroby. Najebać ­reanimacije wón swoje žiwjenje přisadźi. Kónčinu kontroluje milica šiitow His­bollah. Žurnalisća běchu w měsće rozprawu zhotowili a za to z ludźimi rěčeli. Pozdźišo bě wobrónjeny muž spytał, jim kameru wutorhnyć. Na to so skupina muži žurnalistow wohrožowaše. Při diskusiji z wobrónjenymi poćerpi šofer infarkt.

Konflikt mjez Hisbollah a Israelom so po morjenju dalšeju centralneju nawodow milicy dale přiwótřa. Tež za žurnalistow je rozprawnistwo w konfliktnych kónčinach dale a strašniše. Ludźo w po­trjechenych kónčinach so boja, zo móhli jim rozprawy wukrajnych žurnalistow na škodu być, jeli israelska tajna słužba material do rukow dóstanje. Njepřestajne ataki israelskich lětadłow žiwjenje žurnalistow přidatnje wohrožuja.

Nowi studenća na BTU so zapisali

srjeda, 09. oktobera 2024 spisane wot:
Šěsć studowacych Braniborskeje techniskeje uniwersity (BTU) ze wšěch šěsć fakultow kubłanišća je so póndźelu popołdnju w Choćebuskej měšćanskej hali symbolisce jako „prěni semester“ do knihi studowacych zapisało. Spočatk noweho semestra z pisanym swjedźenjom woswjećić, je wjelelětna dobra tradicija BTU. Nowi studenća wjesela so nětko na nowy žiwjenski wotrězk a studij. Swjedźenska imatrikulacija steješe lětsa pod hesłom „Dochadźeć“. W nowym studijnym lěće wočakuja na BTU w Choćebuzu a Złym Komorowje cyłkownje 2 000 nowych studentow a studentkow Połojca z nich pochadźa z wukraja. Foto: Michael Helbig

To a tamne (09.10.24)

srjeda, 09. oktobera 2024 spisane wot:

Swinjacu pječeń z balkona susodki pokradnył je młody porik w hornjobayerskim Mittenwaldźe. Wobydlerka bě wobkedźbowała, kak porik zapakowanu pječeń sobu wza a zazwoni na to policiju. Zastojnicy paduchow lepichu, jako pječeń w kuchni přihotowaštaj. Zbytk pječenje policisća susodce wróćichu. Wěcna škoda wučinja 25 eurow.

Putina jako swědka namjetowali su prawiznicy wobskorženeho reichsbürgera Heinricha XIII. princa Reußa. W sudniskim procesu w Frankfurće su dokumenty prezentowali, kotrež běchu policisća při přepytowanju namakali. Mjez skurilnymi pismami běchu tež listy ruskemu prezidentej Wladimirej Putinej a wonkownemu minister Sergejej Lawrowej. W tutych prošeše so wo připóznaće noweho kralestwa jako stat. Na to prawiznicy namjetowachu, sej Putina na proces skazać.

SPD zhubi wažneho wojowarja

wutora, 08. oktobera 2024 spisane wot:

Matthias Miersch ma wotstupjeneho Kevina Kühnerta narunać

Berlin (dpa/SN). Dobre lěto do wólbow zwjazkoweho sejma wón wjace njemóže: Ze strowotnych přičin Kevin Kühnert jako generalny sekretar SPD wotstupi. Jenož hodźiny pozdźišo je jeho naslědnik postajeny: Energijowy a klimowy politikar Matthias Miersch. Kaž Kühnert je tež wón lěwicar. Při organizowanju wólbneho boja pak trjeba wón pomoc.

Kühnert bě swój rozsud nastupajo wotstup w zjawnym lisće čłonam strony a zjawnosći wozjewił. We wólbnym boju dyrbjał kóždy wosobinsce wšitko dać. „Tole pak wokomiknje činić njemóžu, dokelž njejsym bohužel strowy“, Kühnert piše. Energiju, kotruž sej zastojnstwo a wólbny bój žadatej, trjeba Kühnert drje dlěši čas, zo by so zaso wustrowił, 35lětny piše. Po informacijach powěsćernje dpa njejedna so wo ćělne, ale wo mentalne problemy. „Tohodla ćahnu konsekwency“, Kühnert rozłoži.

Ruske jednotki w Torjecku

wutora, 08. oktobera 2024 spisane wot:

Toreck (dpa/SN). Na wuchodźe Ukrainy su so ruske jednotki do wuchodneho dźěla Torjecka zadobyli, wo kotrež běchu dołho wojowali. W měsće wojuja nětko wo kóždy dom, rěčnica zamołwiteje wojerskeje skupiny zdźěli. W hórniskim měsće njedaloko Donjecka bydleše do wójny něhdźe 30 000 ludźi. Najebać wojowanja je w měsće hišće wjele ciwilistow. Ukrainske jednotki su tam přiběrajcy we wuskosćach. Tež na druhich wotrězkach fronty dyrbja so Ukrainjenjo wobarać.

Netanjahu optimistiski

Tel Aviv (dpa/SN). Lěto po masakru 7. oktobra wěri israelski ministerski prezident Benjamin Netanjahu kruće do dobyća swojeho wójska. „Zhromadnje wojujemy a zhromadnje – z Božej pomocu – tež dobudźemy“, rjekny Netanjahu we widejowym poselstwje. Israel dyrbi so tuchwilu nadpadam Hamas, Hissbollah a Jemena wobarać. Israelske wojerske lětadła bombarduja objekty wosebje w Libanonje. Tam su při tym pječa dalšeho wysokeho komandera Hisbollah morili.

Trump zacpěwa migrantow

Za Palestinu demonstrowali

wutora, 08. oktobera 2024 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Na demonstraciji na dobro Palestinjanow w Berlinje su wobdźělnicy policistow z blešemi a praskotakami nadběhowali. Policisća su na to wjacorych wobdźělnikow zajeli. Na zarjadowanju pod hesłom „Solidarita z Palestinu“ składnostnje prěnjeje róčnicy nadpada islamistiskeje Hamas na Israel je so po informacijach policije něhdźe 400 ludźi wobdźěliło. Mjez demonstrantami bě tež šwedska klimowa aktiwistka Greta Thunberg. Demonstranća wołachu hesła kaž „Viva, viva Palestina“. Mnozy nošachu tak mjenowane palestinske rubiška a zmahowachu chorhoje. Israelej wumjeto­wachu „masowe mordarstwo“ a „teror“. Z městnami wobdźělnicy žurnalistow wobćežowachu a při dźěle mylachu.

Zelenskyj žada sej wjace brónjow

wutora, 08. oktobera 2024 spisane wot:
Kijew (dpa/SN). Do wjerškoweho zetkanja kontaktneje skupiny NATO na dobro Ukrainy w Ramsteinje přichodnu sobotu je sej ukrainski prezident Wolodymyr ­Zelenskyj wot swojich zwjazkarjow wjace brónjow žadał. Přichodne nazymske měsacy trjebaja dalši material za frontu, za nowe jednotki a za daloko sahace brónje, zo móhli Rusku zadźeržeć a k měrej nuzować, rjekny Zelenskyj we widejowym poselstwje. W Ramsteinje chcył so wón partnerow prašeć, kak sej kónc wójny a trajacy měr w Ukrainje předstaja. W Ramsteinje wočakuja prěni króć tež statnych šefow kaž prezidenta USA Joewa Bidena. Dotal běchu so na wojerskim lětanskim zepěranišću w Porynsko-Pfalcy zakitowanscy ministrojo zetkali.

Borrell: Róla EU tragedija

wutora, 08. oktobera 2024 spisane wot:

Strasbourg (dpa/SN). Społnomócnjeny EU za wonkowne naležnosće Josep Borrell je w narěči k róčnicy teroroweho nadpada Hamas na Israel wobžarował, zo su čłonske staty Europskeje unije nastupajo Bliski wuchod pačene a zo njemóže EU tohodla w diplomatiskich iniciatiwach sobu skutkować. Zo njeje Europa w tutym konflikće přitomna, je „trage­dija“, Borrell wčera wječor w Europskim parlamenće rjekny. Europa je za to zamołwita, so nastanje zaso nadźija na měr na Bliskim wuchodźe, wón rjekny.

Borrell zakitowaše znowa jasnje poziciju čłonskich krajow EU kaž Španiskeje, Irskeje a Belgiskeje, kotrež kritizuja reakciju Israela na terorowy nadpad jako přehnatu a kiž žadaja sej wot knježerstwa ministerskeho prezidenta Benjamina Netanjahuwa hnydomne rozmołwy na dobro rozrisanja dweju statow.

Šefdiplomat EU kritizowaše „tragedije a zmylki“, kotrež su so po 7. oktobru 2023 stali, kaž wojersku interwenciju Israela w Gazaskim pasmje. Při tym je wjace hač 40 000 Palestinjanow zahinyło.

Muzej njeje „projekt“

wutora, 08. oktobera 2024 spisane wot:
Situacija Domizniskeho muzeja w Dešnje wuwědomja wužadanja, z kotrymiž su naše kulturne zarjadnišća zdźěla konfrontowane. Město toho, zo bychu so angažowani sobudźěłaćerjo jeničce połnje na swoje słužbne nadawki koncentrowali, maja so z běrokratiju bědźić, na to pokazuje problematiske wróćožadanje 28 000 eurow za čas pandemije ze stron ministerstwa napřećo muzejej w Dešnje. Ale ćim hórje je, hdyž docyła dosć spušćomneho institucionelneho spěchowanja njeeksistuje. Načasny trend, ze wšeho „projekt“ z časowje wobmjezowanym projektnym spěchowanjom činić, njeje efektiwny. Dokelž maja ći, kiž wšědny dźeń na tym dźěłaja, našu kulturu ludnosći po­srědkować, dale a wjac ćišća, financowanje swojeho dźěłoweho městna sami organizować. Wjesne muzeje słušeja do systema spušćomneho financowanja. Podpěrować móže je pak kóždy: z tym, zo je wopytuje a druhich wabi, dosć zajimawe wone tak a tak su. Milan Jurk

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND