Beirut (dpa/SN). Na juhu Libanona su njeznaći skupinu italskich žurnalistow w měsće Sidon nadběhowali. To italske medije rozprawjeja. Roznjemdrjena syła ludźi bě so jězdźidłu zjawno-prawniskeho sćelaka Rai 3 bližiła a žurnalistow wohrozyła. Libanonski šofer skupiny poćerpje na to infarkt wutroby. Najebać reanimacije wón swoje žiwjenje přisadźi. Kónčinu kontroluje milica šiitow Hisbollah. Žurnalisća běchu w měsće rozprawu zhotowili a za to z ludźimi rěčeli. Pozdźišo bě wobrónjeny muž spytał, jim kameru wutorhnyć. Na to so skupina muži žurnalistow wohrožowaše. Při diskusiji z wobrónjenymi poćerpi šofer infarkt.
Konflikt mjez Hisbollah a Israelom so po morjenju dalšeju centralneju nawodow milicy dale přiwótřa. Tež za žurnalistow je rozprawnistwo w konfliktnych kónčinach dale a strašniše. Ludźo w potrjechenych kónčinach so boja, zo móhli jim rozprawy wukrajnych žurnalistow na škodu być, jeli israelska tajna słužba material do rukow dóstanje. Njepřestajne ataki israelskich lětadłow žiwjenje žurnalistow přidatnje wohrožuja.
Swinjacu pječeń z balkona susodki pokradnył je młody porik w hornjobayerskim Mittenwaldźe. Wobydlerka bě wobkedźbowała, kak porik zapakowanu pječeń sobu wza a zazwoni na to policiju. Zastojnicy paduchow lepichu, jako pječeń w kuchni přihotowaštaj. Zbytk pječenje policisća susodce wróćichu. Wěcna škoda wučinja 25 eurow.
Putina jako swědka namjetowali su prawiznicy wobskorženeho reichsbürgera Heinricha XIII. princa Reußa. W sudniskim procesu w Frankfurće su dokumenty prezentowali, kotrež běchu policisća při přepytowanju namakali. Mjez skurilnymi pismami běchu tež listy ruskemu prezidentej Wladimirej Putinej a wonkownemu minister Sergejej Lawrowej. W tutych prošeše so wo připóznaće noweho kralestwa jako stat. Na to prawiznicy namjetowachu, sej Putina na proces skazać.
Berlin (dpa/SN). Dobre lěto do wólbow zwjazkoweho sejma wón wjace njemóže: Ze strowotnych přičin Kevin Kühnert jako generalny sekretar SPD wotstupi. Jenož hodźiny pozdźišo je jeho naslědnik postajeny: Energijowy a klimowy politikar Matthias Miersch. Kaž Kühnert je tež wón lěwicar. Při organizowanju wólbneho boja pak trjeba wón pomoc.
Kühnert bě swój rozsud nastupajo wotstup w zjawnym lisće čłonam strony a zjawnosći wozjewił. We wólbnym boju dyrbjał kóždy wosobinsce wšitko dać. „Tole pak wokomiknje činić njemóžu, dokelž njejsym bohužel strowy“, Kühnert piše. Energiju, kotruž sej zastojnstwo a wólbny bój žadatej, trjeba Kühnert drje dlěši čas, zo by so zaso wustrowił, 35lětny piše. Po informacijach powěsćernje dpa njejedna so wo ćělne, ale wo mentalne problemy. „Tohodla ćahnu konsekwency“, Kühnert rozłoži.
Toreck (dpa/SN). Na wuchodźe Ukrainy su so ruske jednotki do wuchodneho dźěla Torjecka zadobyli, wo kotrež běchu dołho wojowali. W měsće wojuja nětko wo kóždy dom, rěčnica zamołwiteje wojerskeje skupiny zdźěli. W hórniskim měsće njedaloko Donjecka bydleše do wójny něhdźe 30 000 ludźi. Najebać wojowanja je w měsće hišće wjele ciwilistow. Ukrainske jednotki su tam přiběrajcy we wuskosćach. Tež na druhich wotrězkach fronty dyrbja so Ukrainjenjo wobarać.
Netanjahu optimistiski
Tel Aviv (dpa/SN). Lěto po masakru 7. oktobra wěri israelski ministerski prezident Benjamin Netanjahu kruće do dobyća swojeho wójska. „Zhromadnje wojujemy a zhromadnje – z Božej pomocu – tež dobudźemy“, rjekny Netanjahu we widejowym poselstwje. Israel dyrbi so tuchwilu nadpadam Hamas, Hissbollah a Jemena wobarać. Israelske wojerske lětadła bombarduja objekty wosebje w Libanonje. Tam su při tym pječa dalšeho wysokeho komandera Hisbollah morili.
Trump zacpěwa migrantow
Strasbourg (dpa/SN). Społnomócnjeny EU za wonkowne naležnosće Josep Borrell je w narěči k róčnicy teroroweho nadpada Hamas na Israel wobžarował, zo su čłonske staty Europskeje unije nastupajo Bliski wuchod pačene a zo njemóže EU tohodla w diplomatiskich iniciatiwach sobu skutkować. Zo njeje Europa w tutym konflikće přitomna, je „tragedija“, Borrell wčera wječor w Europskim parlamenće rjekny. Europa je za to zamołwita, so nastanje zaso nadźija na měr na Bliskim wuchodźe, wón rjekny.
Borrell zakitowaše znowa jasnje poziciju čłonskich krajow EU kaž Španiskeje, Irskeje a Belgiskeje, kotrež kritizuja reakciju Israela na terorowy nadpad jako přehnatu a kiž žadaja sej wot knježerstwa ministerskeho prezidenta Benjamina Netanjahuwa hnydomne rozmołwy na dobro rozrisanja dweju statow.
Šefdiplomat EU kritizowaše „tragedije a zmylki“, kotrež su so po 7. oktobru 2023 stali, kaž wojersku interwenciju Israela w Gazaskim pasmje. Při tym je wjace hač 40 000 Palestinjanow zahinyło.