Kijew (Słž/K). „Rusojo za natwar tutoho mosta droho zapłaća“. Tole je ukrainski minister za infrastrukturu Wolodimir Omeljan kónc tydźenja w telewiziji 112 Ukraina rjekł, rozprawja słowakski dźenik Pravda. Nadrobnosće minister njeje mjenował, jenož dodał, zo „wuradźujemy z našimi ameriskimi a europskimi partnerami wo přiměrjenych reakcijach na jewjace so ćeže“.
Dźewjatnaće kilometrow dołhi móst z ruskeho regiona Krasnodar na połkupu Krim přemosća Kerčski zaliw, dźělacy Azowske wot Čorneho morja. Na pobrjohach Azowskeho morja nachadźatej so ukrainskej přistawnej měsće Mariopol a Berdansk. Krimski móst je drje za wobchad wotewrjeny, wot wšeho spočatka pak jón po rozprawach medijow kraja ruske instancy na njedobro Ukrainje wužiwaja. Tak zadźeržuja ukrainske łódźe, jěduce do Azowskeho morja, pječa překontrolowanja jich nakłada dla. Omeljan je namjetował, zo měli za rewanšu tež ukrainske instancy wšě ruske łodźe na tutej čarje kontrolować.
Praha (ČŽ/K). Lědma zo bě čěski ministerski prezident Andrej Babiš za swoje z njemałej prócu wupječene koaliciske knježerstwo ANO-ČSSD dowěru sejma dóstał, dožiwja jeho kabinet hižo prěnje drjebjenje. Najprjedy čuješe so ministerka za justicu Taťána Malá (ANO) nuzowana woteńć ze zastojnstwa, někotre dny pozdźišo ćisny minister za dźěło a socialne naležnosće Petr Krčál (ČSSD) wótku do žita. Přisamom njewšědnosć bywa, zo wobaj samsneje přičiny dla „padnjetaj“. Kaž swój čas w Němskej wuchwalowany politikar CSU Karl-Theodor zu Guttenberg staj so wonaj tohorunja wo plagiatstwo zakopoliłoj.
Waršawa. Jara dokładnje su w Pólskej wjerškowe zetkanje mjez prezidentom USA Donaldom Trumpom a ruskim prezidentom Wladimirom Putinom w Helsinkach sćěhowali. Wšako běchu wćipni, wo čim budźetaj najmócnišej politikarjej swěta za zawrjenymi durjemi rěčeć.
Hinak hač druhim krajam bě Pólskej politiske wuchadźišćo wjerška jasne: Donald Trump je zaruka wěstoty, nic naposledk z ameriskimi wojakami na teritoriju kraja. Putina wobhladuje porno tomu jako wobstajne wohroženje.
Na Gymnaziju J. K. Tyla w Hradecu Kralovym běchu před lětami wo tym rozmyslowali, kak šulerjam přeswědčiwje spřistupnjeć přitomnostne stawizny. Dokelž za rozjimanje problematiki socializma njeje wjele chwile, zrodźichu mysl, wšědne žiwjenje tehdyšeje doby dać jim „na swójskim ćěle dožiwić“. Tak wuhotuje kubłanišćo kóžde lěto lěhwo, w kotrymž młodostni nazhonjeja, što woznamjenja žiwy być po socialistisku.
Praha (ČŽ/K). W Čěskej je bjezdźěłnosć w juniju prěni raz pod tři procenty spadła, wučinjejo 2,9 procentow. 225 786 ludźi njeměješe w smažniku dźěło, štož je tak mało kaž hišće nihdy. Před lětom wučinješe bjezdźěłnostna kwota hišće štyri procenty. Najniša bě wona minjeny měsac z 1,8 procentami w Pardubicskim wobwodźe, najwyša ze 4,7 procentami w Morawskošleskim regionje‚ Ústíski na sewjeru kraja registrowaše 4,6 procentow. Z 1,1 procentom ma wokrjes Rychnov nad Kněžnou lědma rěčehódnu bjezdźěłnosć, něhdy wuhlowa kónčina Karviná dyrbi so porno tomu ze 7,1 procentom dźěłopytacych bědźić.
Tak zwjeselaca a mała kaž hewak nihdźe po cyłej Europskej uniji bjezdźěłnosć na jednej stronje je, na druhim boku ma wona tež njelubozne wuskutki. Tak wosebje na eksport pokazane předewzaća skorža, zo njemóža njedostatka kwalifikowanych mocow dla produkciju hižo rozšěrić. Bankownicy pokazuja warnujcy na to, zo praksa firmow, płaćić za dźerženje abo přiwabjenje fachowcow spochi wyše mzdy, wuskutkuje jich přezměrny róst, štož zaso inflaciju pohonja.
Waršawa. Wjerškowe zetkanje 29 čłonskich statow NATO w Brüsselu je tež w Pólskej wusahowaca tema. Jara dokładnje medije kóždu kročel pólskeho prezidenta Andrzeja Dudy sćěhuja. Tak su registrowali, zo je so wón na kromje wjerška dwójce z prezidentom USA Donaldom Trumpom zetkał. Tón wšak bě ze swojim žadanjom njeměr zbudźił, zo měli čłonojo NATO znajmjeńša dwaj procentaj swojeje hospodarskeje wukonliwosće za brónjenje wudawać. Z wulkej hordosću Pólska na to pokazuje, zo je mjez tymi krajemi, kotrež žadanja ameriskeho prezidenta spjelnjeja. Raznu kritiku Trumpa na adresu Němskeje, kotraž runje 1,2 procentaj za wójsko nałožuje, we Waršawje ze spokojenjom registruja. Hižo tam rozmysluja, kak měli reagować na žadanje Trumpa, zwyšić wudawki za brónjenje na štyri procenty: Snano móhło knježerstwo přichodnje 2,5 procentow do wójska inwestować.
Praha (ČŽ/K). Čěska ma 264 dnjow po wólbach zaso knježerstwo z dowěru. Procedura zeskutkownjenja bě tež hišće raz ćežki porod – 16 hodźin su zapósłancy kontrowersnje diskutowali, prjedy hač móžachu wothłosować. Po połnocy wupraji potom 105 zapósłancow dowěru premierej Andrejej Babišej a jeho kabinetej, wobstejacemu z dźesać ministrow Hibanja njespokojnych wobydlerjow (ANO) a pjeć ministrow ČSSD. Přihłosowali su mandatnicy ANO a socialdemokraća kaž tohorunja komunisća, kotřiž běchu so z wosebitym dorěčenjom k tomu zawjazali. Dowěru zapowědźiło je 91 zapósłancow stron ODS, Piraća, SPD, KDU-ČSL, TOP 09 a STAN. Štyrjo zapósłancy njejsu so wšelakich přičin dla na wotumje wobdźělili.
Waršawa (JBR/SN). Pólka je nominowana za Měrowe Nobelowe myto. W Berlinje bydlaca žurnalistka Anna Alboth je organizowała pochod do Syriskeje pod hesłom Civil March For Aleppo, zo by tak zwurazniła swój protest přećiwo liwkosći swěta nastupajo hižo šěsć lět trajacu wójnu w Syriskej a skedźbniła na tragiski dóńt tamnišich wobydlerjow. Pochod započa so w Berlinje druhi dźeń hód 2016, wjedźeše po dwanaće krajach a skónči so wosom měsacow pozdźišo na libanonsko-syriskej mjezy. Na 4 000 kilometrow dołhim puću wobdźěli so 3 500 ludźi z 62 krajow. A woni dožiwichu temperatury wot minus 20 w europskich krajach hač do plus 40 stopnjow na Bliskim wuchodźe. Tež wuměnjenja nóclěha w šulskich ćěłozwučowarnjach, cyrkwjach abo mošejach běchu spartaniske.
Anna Alboth w medijowych interviewach měnješe: To njeje jenož nominacija za mnje, ale za wšitkich ludźi, kotřiž su znajmjeńša hodźinu sobu šli. Z pochodom smy jasny signal do swěta pósłali: „Dosaha! Wójna dyrbi so skónčić.“
Nobelowy komitej chce 10. decembra wo měrowym myće rozsudźić.
Praha (ČŽ/K). Puć za oficialny nastup druheho mjeńšinoweho knježerstwa Andreja Babiša (ANO) je zrunany. Předsyda Hibanja njespokojnych wobydlerjow Babiš a šef socialdemokratow Jan Hamáček podpisaštaj wčera koaliciske zrěčenje, zmóžnjace prěnje zhromadne knježenje centristisko-populistiskeje ANO a nalěwo chilaceje ČSSD. Mjez druhim je w kontrakće dojednane, zo ANO nimo premiera dźesać ministrow staji a ČSSD pjeć, mjez nimi wažnej ressortaj za wonkowne a nutřkowne naležnosće.
Do toho běštaj nawoda ANO Babiš a předsyda komunistiskeje KSČM Vojtěch Filip signowałoj wosebite dojednanje, po kotrymž so komunisća zawjazaja tolerować mjeńšinowe knježerstwo ANO a ČSSD. K tomu woni připrajeja w sejmje njeiniciěrować žane namjety toho raza, knježerstwu njedowěru wuprajić. Dokelž matej ANO a ČSSD w delnjej komorje hromadźe jeno 93 z 200 sydłow, trjeba Babiš w kóždym padźe wone 15 hłosow komunistiskich zapósłancow, zo by kabinet docpěł dowěru wjetšiny sejma.