Zapósłane (06.07.18)

pjatk, 06. julija 2018 spisane wot:

Křesćan Krawc z Hrubjelčic piše k zeńdźenju Serbskeho sejma dla:

Prawniski wuběrk Domowiny – zastu­pjeny přez předsydku sakskeje serbskeje rady Marju Michałkowu, předsydu třěšneho zwjazka Domowiny Dawida Stat­nika, něhdyšeho a tučasneho jednaćela Domowiny Bjarnata Cyža a Marka Kowarja, bywšeho direktora Załožby za serb­ski lud Marka Sucheho, delnjołužiskeho Serba Kita Elu kaž tež prawiznicu Katrin Suchec-Dźisławkowu – je sej 12. smažnika wysokorjadnych zastupjerjow Rady starostow do Serbskeho domu w Bud­y­šinje přeprosył, zo bychu prašenja hladajo na wólby Serbskeho sejma stajili. Što je zhromadźizna na kóncu wobzam­knyła, njezajimuje jenož mje. Nihdźe njenamakam, na čo su so tam dojednali. Zwěrju so prašeć, čehodla su zeńdźenje wotměli a z kotrym zaměrom.

Dožiwjenje wosebiteho razu

štwórtk, 21. junija 2018 spisane wot:

Šulerki a šulerjo 10. lětnika Serbskeho gymnazija Budyšin tuchwilu do šule njechodźa, ale wupruwuja so w powołanskim žiwjenju. Za to su sej cyle wšelake praktikumowe městna w zawodach a institucijach pytali. Praktikant w redakciji Serbskich Nowin Antonijo Matik je so někotrych swojich sobušulerjow prašał, hdźe tučasnje dźěłaja, kak spokojom su a hač móhli sej předstajić, dźěło pozdźišo tež powołansce wukonjeć chcyć.

Hannah Lehderec z Kamjeneje: Za praktikum požadała sym so w pochowanskim instituće, dokelž njemějach dotal­ hišće žadyn kontakt z tematiku smjerć. Wulki zajim běše doskónčnje hłowna přičina. W praktikumje zapřijimaja mje do wšitkich dźěłow. Wot wotewzaća ćěła hač k planowanju pohrjeba sym wšudźe pódla, dołhož so při tym derje čuju. Běch jara překwapjena, zo směm wšitko sobu dožiwić. Bych sej předstajić móhła, raz w tym směrje dźěłać.

Dźensa zahaja so w Moskwje lětuše kopar­ske swětowe mišterstwa (WM). Euforija w Ruskej je wulka. Tež w Hornjej Łužicy napjatosć přiběra. Smy so tuž mjez Serbami naprašowali, kak napje­ći su a hač chcedźa sej hry zhromadnje jako tak mjenowany public-viewing wobhladać abo skerje sami doma w kruhu swójbnych.

Luiza Winarjec z Radworja: Hry Němskeje a wulkich faworitow sej na kóždy pad wobhladam, ale doma zhromadnje ze swójbnymi abo z přećelemi. Sama žanoho faworita nimam. Popřała bych wězo Němskej, zo titul zakituje, ale sprawnje prajene sej to poprawom njemyslu.

Ławrjenc Bobka z Miłoćic: Dokelž so na polu kopańcy derje wuznawam, so jara­ na swětowe mišterstwa wjeselu. Wobhladam sej hry Němskeje a finalne partije na zjawnej sćěnowinje z wjes­njanami. Moje najlubše mustwo je lětsa Senegal, tež hdyž přewulke šansy na titul nima. Te ma skerje Brazilska, wšako stej nadběh a škit jara derje wobsadźenej. Ale tež Španičanam dobyće přicpěwam.

Zapósłane (13.06.18)

srjeda, 13. junija 2018 spisane wot:

Wot němskich medijow dale rozšěrjenemu wobrazej wo Ruskej přispomnja Cyril Pjech z Berlina slědowace:

Je poprawom tajke něšto kaž dźiw, zo wostanu Serbske Nowiny woprawdźe to, štož maja na prěnjej stronje stejo: njewotwisne. Wjetšina němskich medijow to njeje – bjez kritiki wone skoro směšnu rusofobiju („na wšěm wina je Ruska, je Putin“), kiž je takrjec wot knježerstwa ­poručena, sobu činja.

Na zbožo je najskerje něchtó našeho zwjazkoweho prezidenta Steinmeiera sčasom warnował, zo njeje na wopyće Ukrainy sobu přećiwo Ruskej šćuwał, jako bě wona po kekliji z jara chutnym pozadkom wokoło pječa zamordowaneho žurnalista Babčenka zaso raz „wina“. Swojeho wonkowneho ministra je prezident Porošenko před Bjezstrašnostnej ­radu UNO dał so blamować, jako fabulowaše tón tam wo žurnalisće, kotrehož bě Ruska „zamordowała“.

Za digitalizaciju serbšćiny

póndźela, 11. junija 2018 spisane wot:
Drježdźany (ML/SN). „Serbja liča k wosebje tradicionelnemu a pobožnemu ludej, kotryž je sej swoje nałožki a wašnja přez lětstotki zachował. Tola tež za nich je digitalizacija wulka tema, předewšěm jeli dźe wo zachowanje maćeršćiny.“ Pod nadpismom „Šef Domowiny Statnik sej žada: Přiswojće wirtuelnym asistentam kaž Alexy skónčnje serbšćinu“ pisaše ­nowina Dresdner Morgenpost zawčerawšim. W přinošku z fotom předsydy Domowiny dale čitamy: „Něhdźe 40 000 Serbow je doma w sakskej Łužicy. A wo nich budźe póndźelu zjawne słyšenje w Sakskim krajnym sejmje. We wuběrku za wědomosć, wysoke šulstwo, kulturu a medije dźe potom předewšěm wo zachowanje serbskeje rěče. Serbja čuja dźeń a wjetše barjery w digitalnym swěće, ­praji předsyda Domowiny Dawid Statnik. Tohodla je jedyn z najwažnišich nadawkow politiki, rěč narodneje mjeńšiny do digitalneho swěta 21. lětstotka přewodźeć. Idealne by było, bychu-li tež rěčni asistenća kaž Siri a Alexa na zapodaća w hornjo- abo delnjoserbšćinje reagowali.“

Zapósłane (06.06.18)

srjeda, 06. junija 2018 spisane wot:

Křesćan Krawc z Hrubjelčic je we wobłuku 72. serbskeho ewangelskeho dnja přednošk Trudle Malinkoweje wopytał a slědowacy dopis zapodał:

Po wotewrjenju lětušeho ewangelskeho cyrkwinskeho dnja minjenu sobotu zetkachu so Serbowki a Serbja zbliska a zdaloka na kantoraće Hodźijskeje wosady k přednoškej Trudle Malinkoweje „Na serbskich slědach po Hodźijskej wosadźe“. Na čiłe wašnje a z pomocu wobrazow rysowaše přednošowarka tysaclětne stawizny Hodźija jako wuchadźišćo pokřesćanšćenja Milčanskeho kraja.

Informatiwne a zajimawe było

srjeda, 06. junija 2018 spisane wot:

W Hodźiju bě minjenu sobotu a njedźelu 72. serbski ewangelski cyrkwinski dźeń. Marko Wjeńka je so někotrych wobdźělnikow zarjadowanja za jich zaćišćemi woprašał

Mato Krygaŕ, předsyda Serbskeho ewangelskeho towarstwa: Sym jara spokojom, zo je telko ludźi přišło, wšako bě w samsnym času hišće tójšto druhich serbskich zarjadowanjow. To pak je skoro hižo typiske za naš mały lud, zo so terminy stajnje na wěste dny koncentruja. Cyrkwinski dźeń je so po mojim měnjenju derje radźił. Smy sej jón w předsydstwje dorěčeli. Wobšěrny praktiski přihot měješe Měrćin Wirth na starosći, za čož smy jemu jara dźakowni.

Měrana Cušcyna z Budyšina: Bě rjenje so zetkać ze Serbami druhich ewangelskich wosadow a dožiwić wutrobnu hospodliwosć Hodźijskich wosadnych. Wosebje zajimawy běchu sobotny přednošk Trudle Malinkoweje a přinoški dalšich, kotrež pokazachu na něhdyšu bohatu serbskorěčnu tradiciju w zwisku z Hodźija pochadźacych abo tam skutkowacych wosobinow, kaž běchu to na přikład Wjacław Warichius, Jan Gelanski, Jurij Pilk, Pětr Młónk a Imišec mandźelskaj.

Zapósłane (01.06.18)

pjatk, 01. junija 2018 spisane wot:

Měto Cerna z Gogolowa wupraja so jako mjeztym wotstupjeny delnjołužiski starosta k poziciji rěčnika iniciatiwy Serbski sejm za Delnju Łužicu Hanza Wylema-Kella w naležnosći Hartmuta Leipnera, wozjewjenej w SN z 15. meje:

Dźěłowe wašnje knjeza Hartmuta Leipnera je w zašłosći stajnje korektne było. Tu pytaja hrěšnika. Kawsalne zwiski za to, zo su so delnjołužiscy starosća krok po kroku zdalowali, leža porno wupra­jenjam knjeza Wylema-Kella na dospołnje hinašej runinje. Naša naležnosć je, ze sobu a nic wo sebi rěčeć. Z toho stajnje problemy nastawaja.

1. Wodźerjo iniciatiwy mějachu wo­spjet ćeže, připosłuchać a procesy w dospołnej hłubokosći wěcownje wudiskutować. Poručenjam napřećo su w dalokej měrje imuni. Jich měnjenje maš sćěhować. Z toho wuwi so přiběraca njedowěra.

2. Dojednane nadawki so nadobo nje­přewjeduja.

3. Praktiske myslenje iniciatiwy je poměrnje jednostronsce na wuměnjenja w Sakskej wusměrjene, Braniborska skutkuje kaž přewodny zjaw.

WITAJ-model dyrbi so dale wuwiwać

štwórtk, 24. meje 2018 spisane wot:

Pod nadpismom „Struchłe dopó­znaće“ rozestaja so Jan Nuk z Ra­dworja w SN 7. měrca 2018 ze zwěsćenjom předsydki Serbskeho šulskeho towarstwa Ludmile Budarjoweje, zo „Asimilaciju njezadźer­žimy“. Nuk mjenuje z prawom wšelake přičiny a negatiwne zjawy, kotrež „pró­cowanje, serbskosć zesylnić“ widźomnje abo tež njewidźomnje haća“.

Je tajke pesimistiske zhladowanje woprawnjene? Měnju: Haj a ně!

Haj, jeli dale jeničce po dotalnym mode­lu WITAJ-kubłanja postupujemy. – Dwaceći lět dźěła po tutym modelu wunjese sćěhowace wot spočatka wočakowane dobre wuslědki: Ličba wobdźělnikow na serbskorěčnym kubłanju je stabilna. Wukony šulerjow w serbskej wučbje dźensa su widźomnje lěpše hač něhdy w tak mjenowanych B-skupinach. Starši akceptuja imersiwne rěčne kubłanje w pěstowarnjach.

Zapósłane (17.05.18)

štwórtk, 17. meje 2018 spisane wot:

Bernd Pittkunings z Choćebuza piše wo swojich dožiwjenjach, jako bě njedawno z awtom w Sakskej po puću:

Z praktiskich přičin njejsym přećel němskeho federalizma. Bayerska abitura je w Badensko-Württembergskej připó­znata, sakska raz haj raz ně, braniborska hižo, ale mjenjehódna. Tež na serbsku rěč ma federalizm wliw. Tak dyrbja braniborscy Serbja za „E-mail“ „e-majlka“ pisać, sakscy Serbja „e-mejlka“, po zdaću, dokelž zhromadne dźěło serbskeju rěčneju komisijow ze stron Braniborskeje a Sakskeje witane njeje. Wliw federalizma na wobchad na dróhach tohorunja mały njeje.

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND