Zapósłane (17.07.18)

wutora, 17. julija 2018 spisane wot:

Ralbičan Stanisław Statnik je so z listom nastupajo přinošk wo swjedźe­nju Ralbičanskeje wohnjoweje wobory na redakciju SN wobroćił a pisa:

We wudaću Serbskich Nowin z 25. junija pisa Alfons Handrik wo swjedźenju k 75. róčnicy Ralbičanskeje wohnjoweje wobory: „Po tym zo bě 1878 zahubny woheń nimale poł Ralbic zničił, wutwo­richu tam wohnjowu woboru.“ Tež hdyž je awtor informacije wot někoho na swjedźenju dóstał, dyrbjał je na prawosć pruwować, wšako eksistuje k tomu dosć historiskich žórłow.

Wobě informaciji stej mjenujcy wopačnej. Zahubny woheń běše 6. oktobra 1896, štož je tež naspomnjene w swjedźenskej brošurce składnostnje 750lětneho jubileja prěnjeho naspomnjenja Ralbic, zestajenej wot Feliksa Statnika.

Tež Katolski Posoł 1896 k tomu pisaše: „Wulke wohnjowe njezbožo podeńdźe 6. oktobra našu wjes. Popołdnju blisko ½ 4 hodźin wuńdźe nahle – kak, njeje dotal­ zjawne – pola chěžkarja Königa wo­heń,­ kotryž so ze surowej spěšnosću rozšěri, dźewjeć statokow a nimo toho dwě bróžni zapali a do cyła zaniči.“ (dodawk: Pječa bě König woheń sam zamiškrił.)

Nadźija, zo njebě jenož bledźenje

štwórtk, 12. julija 2018 spisane wot:

Rozmołwu ze Saksami wotměchu mini­sterski prezident a z nim wosmjo dalši zastupnicy sakskeho knje­žerstwa wčera tydźenja w Budyšinje ze Ser­ba­mi. Janek Wowčer je měnjenja třoch wobdźělnikow zezběrał:

Tomaš Čornak, Njebjelčanski wjesnjanosta (CDU): Je pytnyć, zo steja wólby před durjemi. Wšitke temy, kotrež buchu tu načate, leža hižo dlěje hač 20 lět na blidźe. Myslu sej, zo su to dźensa snano trochu na wědomje brali, zo njejsmy w zašłych lětach přejara dale přišli a nadźijam so, zo zamołwići wšitko, štož bu tu při­lubjene, tež zwoprawdźa. Nadźijam so, zo bě to dźensa woprawdźity nastork do to­ho směra a njebě jenož bledźenje.

Regina Krawcowa, społnomócnjena Budyskeho krajneho rady za serbske naležnosće: Mamy tójšto wědomych Serbow, kotřiž sej zwěrja k najwšela­korišim temam so wuprajić. A mam tež wěstu­ nadźiju na tónle wječor, zo so z načatych temow woprawdźe něšto wukri­stalizuje – w zmysle serbskeho sy­dlenskeho ruma a w zmysle runohódneje dwurěčnosće.

Wučerjo faluja

štwórtk, 12. julija 2018 spisane wot:

Berlin (ML/SN). „Serbskich wučerjow njemóžeš jenož tak připódla z druhich zwjazkowych krajow wotwabić.“ Z tutym citatom zapósłanče Zelenych w Sakskim krajnym sejmje Franziski Schubert skedźbni nowina Neues Deutschland we wobšěrnym přinošku pod nadpismom „Sakska planuje kampanju za serbšćinu“ na problemy serbskeho ludu. „K zesylnjenju serbšćiny přewjedźe Sakska nětko imageowu kampanju. Wona ma přede­wšěm prestiž mjeńšinoweje rěče skrućić a k jeje nałožowanju zmužić. Za kampanju su w etaće za 2019/2020 wotpowědne srědki zaplanowane.“

Nowina cituje saksku ministerku Evu-Mariju Stange (SPD). Wona je w krajnym sejmje pjatu rozprawu wo połoženju serbskeho ludu podała, při čimž wuzbě­hny: „Chcemy, zo maja Serbja samsne móžnosće kaž wšitcy druzy Saksojo. ­Woni trjebaja za dalewobstaće swojeje identity zrozumjenje a pomoc wjetšinoweje ludnosće.“ Někotři sakscy politikarjo warnowachu po­brachowacych serbskich wučerjow dla. Hajko Kozel (Lěwica) skedźbni na to, zo w přichodnych sydom lětach sto wučerjow na wuměnk dźe.

Zapósłane (06.07.18)

pjatk, 06. julija 2018 spisane wot:

Křesćan Krawc z Hrubjelčic piše k zeńdźenju Serbskeho sejma dla:

Prawniski wuběrk Domowiny – zastu­pjeny přez předsydku sakskeje serbskeje rady Marju Michałkowu, předsydu třěšneho zwjazka Domowiny Dawida Stat­nika, něhdyšeho a tučasneho jednaćela Domowiny Bjarnata Cyža a Marka Kowarja, bywšeho direktora Załožby za serb­ski lud Marka Sucheho, delnjołužiskeho Serba Kita Elu kaž tež prawiznicu Katrin Suchec-Dźisławkowu – je sej 12. smažnika wysokorjadnych zastupjerjow Rady starostow do Serbskeho domu w Bud­y­šinje přeprosył, zo bychu prašenja hladajo na wólby Serbskeho sejma stajili. Što je zhromadźizna na kóncu wobzam­knyła, njezajimuje jenož mje. Nihdźe njenamakam, na čo su so tam dojednali. Zwěrju so prašeć, čehodla su zeńdźenje wotměli a z kotrym zaměrom.

Dožiwjenje wosebiteho razu

štwórtk, 21. junija 2018 spisane wot:

Šulerki a šulerjo 10. lětnika Serbskeho gymnazija Budyšin tuchwilu do šule njechodźa, ale wupruwuja so w powołanskim žiwjenju. Za to su sej cyle wšelake praktikumowe městna w zawodach a institucijach pytali. Praktikant w redakciji Serbskich Nowin Antonijo Matik je so někotrych swojich sobušulerjow prašał, hdźe tučasnje dźěłaja, kak spokojom su a hač móhli sej předstajić, dźěło pozdźišo tež powołansce wukonjeć chcyć.

Hannah Lehderec z Kamjeneje: Za praktikum požadała sym so w pochowanskim instituće, dokelž njemějach dotal­ hišće žadyn kontakt z tematiku smjerć. Wulki zajim běše doskónčnje hłowna přičina. W praktikumje zapřijimaja mje do wšitkich dźěłow. Wot wotewzaća ćěła hač k planowanju pohrjeba sym wšudźe pódla, dołhož so při tym derje čuju. Běch jara překwapjena, zo směm wšitko sobu dožiwić. Bych sej předstajić móhła, raz w tym směrje dźěłać.

Dźensa zahaja so w Moskwje lětuše kopar­ske swětowe mišterstwa (WM). Euforija w Ruskej je wulka. Tež w Hornjej Łužicy napjatosć přiběra. Smy so tuž mjez Serbami naprašowali, kak napje­ći su a hač chcedźa sej hry zhromadnje jako tak mjenowany public-viewing wobhladać abo skerje sami doma w kruhu swójbnych.

Luiza Winarjec z Radworja: Hry Němskeje a wulkich faworitow sej na kóždy pad wobhladam, ale doma zhromadnje ze swójbnymi abo z přećelemi. Sama žanoho faworita nimam. Popřała bych wězo Němskej, zo titul zakituje, ale sprawnje prajene sej to poprawom njemyslu.

Ławrjenc Bobka z Miłoćic: Dokelž so na polu kopańcy derje wuznawam, so jara­ na swětowe mišterstwa wjeselu. Wobhladam sej hry Němskeje a finalne partije na zjawnej sćěnowinje z wjes­njanami. Moje najlubše mustwo je lětsa Senegal, tež hdyž přewulke šansy na titul nima. Te ma skerje Brazilska, wšako stej nadběh a škit jara derje wobsadźenej. Ale tež Španičanam dobyće přicpěwam.

Zapósłane (13.06.18)

srjeda, 13. junija 2018 spisane wot:

Wot němskich medijow dale rozšěrjenemu wobrazej wo Ruskej přispomnja Cyril Pjech z Berlina slědowace:

Je poprawom tajke něšto kaž dźiw, zo wostanu Serbske Nowiny woprawdźe to, štož maja na prěnjej stronje stejo: njewotwisne. Wjetšina němskich medijow to njeje – bjez kritiki wone skoro směšnu rusofobiju („na wšěm wina je Ruska, je Putin“), kiž je takrjec wot knježerstwa ­poručena, sobu činja.

Na zbožo je najskerje něchtó našeho zwjazkoweho prezidenta Steinmeiera sčasom warnował, zo njeje na wopyće Ukrainy sobu přećiwo Ruskej šćuwał, jako bě wona po kekliji z jara chutnym pozadkom wokoło pječa zamordowaneho žurnalista Babčenka zaso raz „wina“. Swojeho wonkowneho ministra je prezident Porošenko před Bjezstrašnostnej ­radu UNO dał so blamować, jako fabulowaše tón tam wo žurnalisće, kotrehož bě Ruska „zamordowała“.

Za digitalizaciju serbšćiny

póndźela, 11. junija 2018 spisane wot:
Drježdźany (ML/SN). „Serbja liča k wosebje tradicionelnemu a pobožnemu ludej, kotryž je sej swoje nałožki a wašnja přez lětstotki zachował. Tola tež za nich je digitalizacija wulka tema, předewšěm jeli dźe wo zachowanje maćeršćiny.“ Pod nadpismom „Šef Domowiny Statnik sej žada: Přiswojće wirtuelnym asistentam kaž Alexy skónčnje serbšćinu“ pisaše ­nowina Dresdner Morgenpost zawčerawšim. W přinošku z fotom předsydy Domowiny dale čitamy: „Něhdźe 40 000 Serbow je doma w sakskej Łužicy. A wo nich budźe póndźelu zjawne słyšenje w Sakskim krajnym sejmje. We wuběrku za wědomosć, wysoke šulstwo, kulturu a medije dźe potom předewšěm wo zachowanje serbskeje rěče. Serbja čuja dźeń a wjetše barjery w digitalnym swěće, ­praji předsyda Domowiny Dawid Statnik. Tohodla je jedyn z najwažnišich nadawkow politiki, rěč narodneje mjeńšiny do digitalneho swěta 21. lětstotka přewodźeć. Idealne by było, bychu-li tež rěčni asistenća kaž Siri a Alexa na zapodaća w hornjo- abo delnjoserbšćinje reagowali.“

Zapósłane (06.06.18)

srjeda, 06. junija 2018 spisane wot:

Křesćan Krawc z Hrubjelčic je we wobłuku 72. serbskeho ewangelskeho dnja přednošk Trudle Malinkoweje wopytał a slědowacy dopis zapodał:

Po wotewrjenju lětušeho ewangelskeho cyrkwinskeho dnja minjenu sobotu zetkachu so Serbowki a Serbja zbliska a zdaloka na kantoraće Hodźijskeje wosady k přednoškej Trudle Malinkoweje „Na serbskich slědach po Hodźijskej wosadźe“. Na čiłe wašnje a z pomocu wobrazow rysowaše přednošowarka tysaclětne stawizny Hodźija jako wuchadźišćo pokřesćanšćenja Milčanskeho kraja.

Informatiwne a zajimawe było

srjeda, 06. junija 2018 spisane wot:

W Hodźiju bě minjenu sobotu a njedźelu 72. serbski ewangelski cyrkwinski dźeń. Marko Wjeńka je so někotrych wobdźělnikow zarjadowanja za jich zaćišćemi woprašał

Mato Krygaŕ, předsyda Serbskeho ewangelskeho towarstwa: Sym jara spokojom, zo je telko ludźi přišło, wšako bě w samsnym času hišće tójšto druhich serbskich zarjadowanjow. To pak je skoro hižo typiske za naš mały lud, zo so terminy stajnje na wěste dny koncentruja. Cyrkwinski dźeń je so po mojim měnjenju derje radźił. Smy sej jón w předsydstwje dorěčeli. Wobšěrny praktiski přihot měješe Měrćin Wirth na starosći, za čož smy jemu jara dźakowni.

Měrana Cušcyna z Budyšina: Bě rjenje so zetkać ze Serbami druhich ewangelskich wosadow a dožiwić wutrobnu hospodliwosć Hodźijskich wosadnych. Wosebje zajimawy běchu sobotny přednošk Trudle Malinkoweje a přinoški dalšich, kotrež pokazachu na něhdyšu bohatu serbskorěčnu tradiciju w zwisku z Hodźija pochadźacych abo tam skutkowacych wosobinow, kaž běchu to na přikład Wjacław Warichius, Jan Gelanski, Jurij Pilk, Pětr Młónk a Imišec mandźelskaj.

Serbska debata

nowostki LND