Smjerdźaca (JK/SN). Poł lětstotka steji hižo markantne, poměrnje wulke twarjenje za kulturnym domom w Smjerdźacej. Přepodaty jako pěstowarnja 1969 je dožiwił wotměnjawe časy a by-li móhł, by wo dobrych a špatnych dnjach, časach a podawkach rozprawjał.
Sobotu pak su mnozy nětčiši a něhdyši sobudźěłaćerjo pěstowarnje kaž tež towarstwa LIPA z.t., kotrež dźěl twarjenja za swoje skutkowne dźěło wužiwa, zhromadnje jubilej swjećili. Towarstwo LIPA kaž tež wjesna rada wuhotowaštej na zahrodźe pěstowarnje jubilejny swjedźeńo. Přihotowali běchu pilni pomocnicy dołhu swjedźensku taflu, kotraž zawěsći spodobnu rozmołwu při kofeju a tykancu.
Jarješk (SN/MiR). Za lětuši Witaj-camp w Jarješku (Jerischke) je so 26 dźěći a młodostnych wot wosom do 16 lět přizjewiło. Wobdźělnicy su šulerjo mjez druhim Choćebuskeho Delnjoserbskeho a Steenbeck-gymnazija, zakładnych šulow Žylow, Tšupc a Bórkowy kaž tež tamnišeje wyšeje šule. Někotři poskitk Choćebuskeho wotrjada Rěčneho centruma WITAJ hižo wospjet wužiwaja.
Zaměr campa, kotryž wotměwa so hač do jutřišeho, 2. awgusta, je, so w delnjoserbšćinje wukmanić. „Z wobdźělnikami rěčimy zasadnje serbsce. Wotpowědnje swojim rěčnym kmanosćam woni delnjoserbsce abo němsce wotmołwjeja“, rozłožuje nawoda Choćebuskeho RCW dr. Viktor Zakar. Nawoda campa je sobudźěłaćer RCW Alexander Draguwa. Jemu poboku su wučerka Julia Šmitojc a studentaj na Instituće za sorabistiku Lipšćanskeje uniwersity Charlotta Kušcyc a Simon Blum.
Za zhromadnosć je RCW přihotował zabawny program. Prěni dźeń su so prózdninarjo z pomocu hrow zeznali. Na ekskursiji w lěsu zaběrachu so z rostlinami a ze zwěrjatami. Wjerški běchu wulěty do Rěčic, do konfizerije Felicitas a do ródneho domu Erwina Strittmattera.
Budyšin (SN/MiR). W serbskej rěči wuwučowacy wučerjo su dale nuznje trěbni a pytani. Rěčnik Budyskeje wotnožki Sakskeho krajneho zarjada za šulu a kubłanje (LaSuB) dr. Jens Drummer zdźěli na naprašowanje SN: „Nastupajo serbsce rěčacych wučerjow smy na jich požadanja pokazani. Tu by rjenje było, bychu-li so wjace młodych Serbow za powołanje wučerja – a potom najlěpje za studij přirodowědnych předmjetow – rozsudźili.“
Kaž łopješka w cunim wětřiku hibaja so holcy a hólcy, hdyž jim to Alexandra Wagner rjeknje. Tak kaž wichor po honach howri, běhaja woni po rumnosći, ručež jim to Jan Kozelnický přiwoła. Šulerjo Chróšćanskeje zakładneje šule „Jurij Chěžka“, Wósličanskeje zakładneje šule a zakładneje šule „Michał Hórnik“ Worklecy kaž tež pěstowarnje „Chróšćan kołć“ lubuja to, štož z trenarjomaj nazwučuja, wědźo, zo sej profijej tójšto wot nich žadataj. Tola wukubłanaj rejwarjej a rejwanskej pedagogaj zmóžnjataj dźěćom po šuli, srjedu abo pjatk popołdnju, so hibać, kaž jim to nohi kazaja. Rejwanska skupina „Łužičanka“, kotraž je dźěl dorostoweho studija Serbskeho ludoweho ansambla, wotewrja dźěćom wulki swět.
Doma, před špihelom rejować čini wjeselo. Wjetšu radosć wobradźa, hdyž přećelki a přećeljo zhromadnje rejuja. Dźěći rejwanskeje skupiny „Łužičanka“ w Chrósćicach to wědźa.
Ana-Lena Paškec rjeknje wótře: „Ja lubuju rejowanje!“ Leonora Kilankec powěda: „Moja sotra Adalena tež we ,Łužičance‘ rejuje. Njeje trjebała mje wulce přerěčeć, sobu činić.“ Felicia Šlosarjec wšitke reje rady rejuje a Oliviju Glawšec nan kóždy tydźeń do Chrósćic wozy. „Mam hudźbu rady. Hraju tež na huslach.“ Lydija Wałdźic měni: „Rejwanje čini wulki lóšt. Moja najlubša reja je ,Herr Rückwärts und Frau Falschherum‘.“ Tež Ani Horbankec ma při rejwanju wjeselo a Mariella Matikec sej wšitko spomjatkuje a doma dale rejuje. Dana Šołćic ma reju „Jank a Hanka“ za wosebje žortnu. Za Fridu Zyndźic je kóždy trening kaž nowy spočatk.