Mórska blokada zahajena

póndźela, 13. apryla 2026 spisane wot:

USA zawru Hormuski přeliw za łódźe do Irana a wottam

Washington (dpa/SN). Wot prezidenta USA Donalda Trumpa připowědźena mórska blokada Hormuskeho přeliwa přez wójsko USA měješe so dźensa 16 hodź. srjedźoeuropskeho časa započinać. Wot toho časa je wšitkim łódźam dalejězba zakazana, kotrež do směra na Iran jědu abo wottam přijědu. Blokadu ma přećiwo łódźam wšitkich narodow płaćić, w zdźělence USA rěka.

Runočasnje regionalne komando wójska USA zdźěla, zo smědźa wšitke łódźe, kotrež do Irana nochcedźa abo wottam njepřijědu, mórsku dróhu wužiwać.

Po tym zo běchu wuradźowanja diplomatow w pakistanskej stolicy Islamabadźe wo móžnym skónčenju wójny USA přećiwo Iranej zwrěšćili, bě Trump wčera mórsku blokadu připowědźił. Z tym chce Trump tomu zadźěwać, zo bjerje Iran popłatk łódźow za jězbu po Hormuskim přeliwje. Zdobom je z tym tež eksport iranskeho wolija po mórskim puću zaraćeny. Iran je jedyn z najwjetšich wudobywarjow zemskeho wolija. Tuž je Hormuski přeliw tež za Teheran přewšo wažny, zo móhł wolij na mjezynarodne wiki transportować a tak dochody nadźěłać.

Wšitko zdokonjane?

póndźela, 13. apryla 2026 spisane wot:
Dźěl Europy je wodychnył: Viktor Orbán je wólby přěhrał a Madźarska so skónčnje pod nawodom noweho leadera Pétera Magyara zaso na europski puć poda, budźe z EU hromadźe dźěłać a so z Ruskej rozžohnuje. Z tym je demokratija w Europje wumóžena. Druzy pak praja, zo je dobyćer wólbow Magyar w swojej stronje Tisza samsny awtokrat kaž Orbán w stronje Fidesz a zo njemóžemy wulke změny wočakować. Wažne budźe, kak Magyar z ludźimi wobchadźa, kotřiž su so prěni raz z politikarjemi stali a kiž su dotal mjelčeli, dokelž bě Magyar mjezwočo kampanje. Někotři wočakuja słowakski scenarij, hdźež je něhdyši ministerski prezident Igor Matovič swoju wustawowu wjetšinu zhubił, dokelž su so zapósłancy jeho strony mjez sobu rozkocorowali. Z tym bě nawrót Róberta Fica přihotowany. Na samsnu kartu nětko Viktor Orbán sadźi, dokelž na přikładźe Fica, Babiša abo Trumpa widźi, zo je wulki nawrót móžny. Lukáš Novosad

Wukubłanskich městnow je dosć

póndźela, 13. apryla 2026 spisane wot:

Kamjenica (dpa/SN). Za mnohich młodostnych w Sakskej započina so nětko rozsudny čas na puću do powołanskeho žiwjenja. Šansy, wukubłanske městno dóstać, su lěpše, hač so na prěni pohlad zdawa, byrnjež sej kóždy swój powołanski són spjelnić njemóhł.

Po informacijach Zwjazkoweje agentury za dźěło je tuchwilu 9 623 swobodnych wukubłanskich městnow. To wotpowěduje nimale dokładnje ličbje tych, kotřiž za tajkim městnom pytaja, mjenujcy 9 665. Ličba wukubłanskich městnow w zawodach swobodneho stata je minjeny čas snadnje wo štyri procenty woteběrała, štož je wuskutk powšitkowneho napjateho hospodarskeho połoženja.

Woprawdźity problem je, zo prócuje so wulki dźěl młodostnych wo wukubłanje w samsnym powołanju. Faworizowane powołanja su dale předawarjo, mechatronikarjo w zamkarnjach awtow kaž tež překupcy w běrowje abo we wikowanju. Porno tomu wostanje mjez druhim w pjekarnjach, rěznistwach, na twarnišćach abo w metal předźěłacych powołanjach tójšto wukubłanskich městnow njewobsadźenych.

To a tamne (13.04.26)

póndźela, 13. apryla 2026 spisane wot:

Pjasćować přećiwo synej Donalda Trumpa chce Hunter Biden, syn bywšeho prezidenta USA Joewa Bidena. Bój w železnej klětce, kaž je to w USA z wašnjom, chce aktiwist kanala Youtube Andrew Callaghan organizować. Na toho naprašowanje bě 56lětny Hunter Biden rjekł, zo by do klětki stupił, staj-li Trumpowej synaj Eric a Donald Trump jr. k tomu zwólniwaj. Wobaj wšak njejstaj so dotal wuprajiłoj, hač přećiwo Hunterej nastupitaj.

Porjadnje z wodu so popryskajo witaja w Thailandskej nowe lěto. Wot dźensnišeho hač do srjedy móže so kóždemu stać, zo přemokany domoj přińdźe. Při temperaturach wokoło 40 stopnjow wšak tole zlě njeje. Za pryskanje wužiwaja ludźo pisane wodowe pistole, kiž su wšudźe na předań. Prawidłownje je tam tež tójšto turistow. Drohich lětow dla pak je jich lětsa wo wjele mjenje.

Wučerjo z woporom namocy

pjatk, 10. apryla 2026 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Wučerki a wučerjo su w Němskej dale a časćišo z woporom namocy. Tole je wuslědk policajskeje kriminalneje statistiki, kotraž wopřija dobu dźesać lět. Po tym je ličba padow, w kotrychž běchu wučerjo wopor zranjenja ćěła, widźomnje stupała, w lěće 2024 na 1 283. W času mjez 2015 a 2023 běchu policiji zwjazkowych krajow mjez 717 a 1 017 padow přizjewili. Zo bě 2021 z runje 564 padami ličba wo wjele niša, je drje sćěh koronapandemije.

Wotzjewić so njeje trěbne

Berlin (dpa/SN). Zjednorjene rjadowanje za dlěše jězby młodych muži do wukraja je zakitowanske ministerstwo zdźěłało. Z tym je zaručene, zo njetrjebaja mužojo pola zwjazkoweje wobory wotpowědnu próstwu zapodać. Wotnětka płaći: Kóždy muž smě swobodnje pućować. Do toho bě noweho zakonja wo wobornej winowatosći dla k diskusijam dóšło: W nim je zapisane, zo maja so mužojo mjez 17 a 45 lětami do dlěšich jězbow wotzjewić.

Melania: Žane styki k Epsteinej

Přisłušnik indigeneho ludu Pataxo dźerži swojeho syna w rukomaj, w pozadku palast narodneho kongresa w Brazilskej stolicy Brasilia. Foto nasta wčera na kóncu protestneho pochoda indigenych ludow. Prawobydlerjo Brazilskeje žadaja sej jasne wotmjezowanje swojeho žiwjenskeho ruma a zachowanje swojich we wustawje zakótwjenych staćanskich a kulturnych prawow. Foto: dpa/Jorge Silva

Přiměr dale wohroženy

pjatk, 10. apryla 2026 spisane wot:
Washington/Teheran/Tel Aviv (dpa/SN). Krótko do zahajenja wuradźowanjow w Pakistanje wo trajacym skónčenju wójny na Bliskim wuchodźe je wujednany přiměr mjez Iranom a USA wohroženy. Wobě stronje wadźitej so Hormuskeho přeliwa dla. USA sej žadaja, zo Iran mórsku dróhu skónčnje wotewrje, kaž bě připowědźił. Iran sej žada, zo Israel najprjedy wšitke nadpady na južny Libanon skónči, kaž bě tohorunja dojednane. W Tel Avivje twjerdźa, zo zrěčenje južny Libanon scyła njepotrjechi. Wčera su israelske lětadła kónčinu znowa masiwnje bombardowali a 300 ludźi morili. Po telefonaće Trumpa z Netanjahuwom je tón nětko zwólniwy, přichodny tydźeń direktnje z Libanonom rěčeć.

Razne wuskutki stawka dla

pjatk, 10. apryla 2026 spisane wot:

Frankfurt n. M. (dpa/SN). Stawk kabi­noweho personala Lufthansy ma widźomne wuskutki. Na Frankfurtskim lětanišću su po informacijach wobhospodarja Fraport dźensa 580 wšěch 1 350 planowanych wotlětow a přizemjenjow wotprajili. Najwjetši dźěl wotprajenjow potrjechi Lufthansu. W Frankfurće bě so wo połnocy stawk sobudźěłaćerjow započał. „Lufthansa dyrbi so nětko hibać“, žada sej fachowc za tarify dźěłarnistwa Ufo Harry Jaeger. Wón Lufthansy wumjetuje, zo je w swojim tarifowym poskitku tójšto raznych žadanjow zapisała. Mjez druhim chce předewzaće měsačne dźě­łowy čas přistajenych masiwnje zwyšić. Sobudźěłaćerjo so boja, zo powjedźe tole runje w lěću k ekstremnemu poćežowanju.

Cyłkownje 20 000 přewodźerjow je ­namołwjenych, dźensa hač do 22 hodź. njedźěłać. Lufthansa mjenuje stawk personala „njezamołwity“.

Krizowy wjeršk płaćiznow dla

pjatk, 10. apryla 2026 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Wicekancler a financny minister Lars Klingbeil (SPD) je dźensa ze zastupnikami hospodarstwa a dźěłarnistwow na krizowym wjeršku wo hospodarskich wuskutkach wysokich pła­ćiznow ćěriwa jako sćěh wójny mjez USA a Iranom wuradźował. Najebać wujednane wotewrjenje Hormuskeho přeliwa su płaćizny zemskeho wolija dale wysoke. Předsyda SPD bě naposledk namjetował, ludźom tak mjenowanu mobilitnu premiju wupłaćić. Pjenjezy za to chcył sej wón pola energijowych koncernow wobstarać, kotrež wysokich płaćiznow dla nadměru wjele zasłužeja.

Zwjazkowy kancler Friedrich Merz (CDU) bě wčera rjekł, zo njewidźi tuchwilu žane móžnosće, něšto přećiwo wysokim płaćiznam ćěriwa činić.

Prawosławne jutry bjez wojowanjow

pjatk, 10. apryla 2026 spisane wot:

Moskwa/Kijew (dpa/SN). Składnostnje prawosławneho swjedźenja jutrow maja kónc tydźenja we wójnje mjez Ruskej a Ukrainu brónje mjelčeć. Ruski prezident Wladimir Putin je připowědźił, zo ruske wójsko swoje wojerske aktiwity wot jutřišeho popołdnja hač do póndźele ranja přetorhnje.

W Kijewje je prezident Wolodymyr ­Zelenskyj předewzaće wobkrućił a piše w socialnych medijach: „Smy přiměr za jutrowne dny namjetowali a budźemy wotpowědnje jednać.“ Prawosławni křesćenjo woswjeća jutry hakle zajutřišim, njedźelu, 12. apryla.

Zakitowanski minister Andrej Beloussow a šef generalneho staba Walerij ­Gerassimow mataj přikaz, w času přiměra wojowanja we wšěch wójnskich kónčinach přetorhnyć, Kreml zdźěla. Wojerske jednotki měli přiwšěm kmane być, na móžne prowokacije reagować.

Zelenskyj porno tomu rjekny, zo trjebaja ludźo jutrowny swjedźeń bjez wohroženja. Ruska ma šansu, so tež po ­jutrach dalšich wojowanjow wzdać.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025