Irska přewozmje předsydstwo

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:

Dublin/Brüssel (dpa/SN). Irska přewozmje dźensa předsydstwo rady Europskeje unije. Po regulach EU so tute kóžde poł lěta měnja. Irscy europscy zastupjerjo přewozmu hač do kónca lěta mjez druhim nawjedowanje zeńdźenjow ministrow a maja nadawk, w padźe rozdźělnych měnjenjow mjez čłonskimi statami unije posrědkować.

Cło EU nětko tež na tunje twory

Brüssel (dpa/SN). Štóž tunje twory z krajow zwonka Europskeje unije skaza, ma wotnětka za nje cło płaćić. Dotal běchu produkty z hódnotu pod 150 eurami wot cła wuwzate. EU wobliči na produkty samsneje skupiny tworow pawšalnje tři eura. Na přikład zapłaćiš za wjacore skazane T-shirty dohromady tři eura a za hrajku w samsnej posyłce dalše tři eura.

Podźěl zeleneje energije stupa

Zhromadnje z němsko-francoskim molerjom Jeremiejom Queyrasom je bywša kanclerka Angela Merkel (CDU, wotlěwa) wčera w Berlinskim Bode-muzeju swoju portretowu mólbu zjawnosći předstajiła. Hač do spočatka oktobra twórbu tam wustajeja. Po tym­ změje wona swoje krute městno w portretowej galeriji Zwjazkoweho kanclerskeho zarjada. Foto: dpa/Christian Ditsch

Infrastrukturu Hisbollah zničić

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:
Tel Aviv (dpa/SN). Ministerski prezident Israela Benjamin Netanjahu je wójsku přikazał, infrastrukturu šiitiskeje milicy Hisbollah w južnym Libanonje dospołnje zničić. Po informacijach nowinarskeho zarjada israelskeho knježerstwa poćahuje so přikaz na wšitke stejnišća na a pod zemju, kotrež je Hisbollah za nadpady na Israel­ wužiwała, na přikład tunle. Nimo toho přikaza Netanjahu, zo maja wojacy bjezposrědnje jednać, jeli so wohroženi čuja. Zdobom wón wuzamkny, zo israelske wójsko z pomjezneje kónčiny k Libanonej wotćehnje a to tak dołho, „doniž Hisbollah dospołnje wotbrónjena a hižo žane wohroženje za Israel njeje“. Za Ne­tanjahuwa je Hisbollah najwažniši dźěl njepřećelskeho iranskeho zwjazkarstwa.

Stupaca ličba ekstremistow

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:
Berlin (dpa/SN). Prezident Zwjazkoweho zarjada za wustawoškit (BfV) Sinan Selen a zwjazkowy nutřkowny minister Alexander Dobrindt (CSU) staj wčera lětnu rozprawu BfV za lěto 2025 předstajiłoj. Ličba ludźi z ekstremistiskim nastajenjom w Němskej přiběra, předewšěm w prawym spektrumje. Zamołwitych znjeměrnja, zo ličba młodostnych prawicarjow a salafistow spěšnje stupa. Cyłkownje su loni 58 700 ludźi z prawicarskoekstremistiskim nastajenjom registrowali. To je 8 450 wjace hač lěto do toho. Přirost zwisuje předewšěm ze stupacej ličbu čłonow AfD, kotruž BfV aktualnje wobkedźbuje. Loni w oktobrje je strona wozjewiła, zo ma 70 000 čłonow. Něhdźe 28 000 z nich su po měnjenju BfD prawicarjo.

Poćahi z Mercosur-statami skrućić

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:
Asunción (dpa/SN). Na swojej tuchwilnej wukrajnej jězbje po Americe je zwjazkowy wonkowny minister Johann Wade­phul (CDU) wčera w stolicy Paraguayja Asunción posedźenje Mercosur-statow wopytał. Lětsa w meji su so Europska unija a Mercosur-staty Brazilska, Argentinska, Uruguay a Paraguay na wiko­wanske partnerstwo dojednali. Krok po kroku chcedźa partnerojo wikowanske barjery wotstronić a z tym mjezsobnu wuměnu tworow a posłužbow přisporjeć. EU reaguje z wikowanskim partnerstwom z Mercosur-statami tež na pro­tekcionistisku wikowansku politiku prezidenta USA Donalda Trumpa. Němska widźi w zrěčenju předewšěm wulke šansy za awtowu industriju, mašinotwar a farmaciju. Wadephul wuzběhny, zo chce Němska jako prěni stat EU hišće w juliju partnerske zrěčenje z Mercosur-statami přihotować a „z tym mjezsobne politiske poćahi na wyši schodźenk pozběhnyć“. Zwjazkowe knježerstwo chce z wušim zhromadnym dźěłom ze statami Mercosur tež wotwisnosć wot Chiny hladajo na dodawanje rědkich zemskich metalow a kritiskich mineralijow pomjeńšić.

Zběrka njepočinkow wušła

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:

Marek Krawc rozprawja wo aktualnje rozjimanych temach w Čěskej

Praha. Nochće kusać, pospochi tamać abo wužiwane sudobjo njewotmyte we wopłokowadle stejo wostajić – to su jenož někotre špatne zwučenosće čłowjeka. Tute a dalše „hłupe činki“ našich južnych susodow je Kateřina Šedá w swojej „Narodnej zběrce špatnych zwučenosćow“ wozjewiła. W swojej knize chcyše wuměłča hranicu mjez njepočinkom a złym­ wotpohladam wuslědźić, tak praji. Hišće wažniši pak je zaměr, ludźi z publikaciju zabawjeć a hromadźe zwjesć. „Myslu sej, zo nas špatne zwučenosće zwjazuja. Wězo nam wone porjadnje čuwy rubja, na druhim boku pak mamy je tež rady“, awtorka wuzběhuje. Po jeje měnjenju nas wone wosebje charakterizuja a wot sobučłowjekow rozeznawaja. Wona sama ma někotružkuli njedobru zwučenosć swojeho partnera jara rady a sama tohorunja perfektna njeje. „W nocy rady šokoladu do so tykam – toho so prosće wzdać nochcu“, Kateřina Šedá přiznawa.

Rozsud w zajimje dźěći

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:
Dopominamy so: Lońši konflikt mjez Budyskim wyšim měšćanostu Karstenom Vogtom (CDU) a měšćanostu za financy, porjad, kubłanje a socialne, dr. Robertom Böhmerom (bjezstronski) bu zdźěla w zjawnosći jako wojowanje wo zachowanje demokratije w sprjewinym měsće stilizowany. Štóž je mjez druhim po nadpadach Vogta na fachowcow w radnicy, kotřiž maja personal w měšćanskich pěstowarnjach na starosći, na kompetency politikarja dwělował, město nawjedować, bě podhladny, zo demokratiju podrywa. To je rjany přikład za to, zo wěcownej debaće njetyje, hdyž je politisce korektne nastajenje k „wohnjowej muri“ najwažniši kriterij w rozestajenju. W konkretnym padźe pak dźěše wo derjeměće dźěći w pěstowarnjach a zajim swójbow, zo je w tutych kubłanišćach kóždy čas dosć personala zaručene. Dźěłarnistwo ver.di je niwow w Budyskich pěstowarnjach jako přikładny chwaliło – tohodla je zwjeselaca powěsć, zo město jón dale pěstuje. Marcel Brauman

26 milionowza sakske dróhi

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:

Drježdźany (SN). Swobodny stat Sakska chce w lětomaj 2025 a 2026 dohromady 50 milionow eurow do mobility a infrastruktury kraja inwestować. Wužiwanje srědkow z tak mjenowaneho Sakskeho fondsa je sakski kabinet wčera wob­krućił. 26 milionow eurow chce Sakska za wudźeržowanje statnych dróhow nałožować. Dalše 24 milionow eurow je za zjawny wosobowy bliskowobchad, za kolesowarske šćežki kaž tež za železnisku infrastrukturu zaplanowała.

Sakski fonds pjelni so ze srědkow za infrastrukturu a klimowu neutralitu z wosebiteho zamóženstwa Zwjazka, kiž běše zwjazkowy parlament loni wobzamknył. Wot 4,8 miliardow eurow, kotrež je Sakska na dobu dwanaće lět (2025–2036) wot Zwjazka dóstała, móže swobodny stat něhdźe 1,984 miliardow za projekty kraja wužiwać.

Jako „derje inwestowane wosebite zamóženstwo“ wopisuje sakska statna ministerka za infrastrukturu a wuwiće kraja Regina Kraushaar (CDU) tutón inwesticiski plan, kotryž zmóžnja nuznje trěbne ponowjenje dróhow, wutwar kolesowanskich šćežkow a kolijowych zwiskow.

Tež Nižozemska z turněra won

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:

Podobnje kaž němskej je so wčera rano tež nižozemskej koparskej wubrance zešło. Wona dyrbješe mustwo z Marokka porazyć, zo by dale do přichodneho koła přišła. We wurunanym duelu so tempo hry hakle na kóncu druheho połčasa pospěši. Cody Gakpo třěli w 72. mjeńšinje wrota za Nižozemjanow. Team z Marokka dyrbješe nětko reagować. Tež w tutej hrě padnychu wurunanske­ wrota pozdźe, a to w 91. mjeńšinje přez Marokkočana Issa Diopa. W podlěšenju měješe Marokko šansu hru rozsudźić, tola zwrěšći na nižozemskim wrotarju Bart Verbruggenje. Tak dyrbještej mustwje tež tutu hru z třělenjom jědnatkow rozsudźić. Te je Marokko na kóncu 3:2 dobyło.

To a tamne (01.07.26)

srjeda, 01. julija 2026 spisane wot:

Bywši bunker Hitlera w Berlinskim měšćanskim dźělu Mitte chce tamniši senat bórze wotstronić. Na arealu bunkera maja nowe bydlenske domy nastać. Pomnikoškitarjo přećiwo planam protestuja, dokelž by so z tym posledni hišće eksistowacy bunker Hitlera z dowójnskeho časa zhubił. Wón pak nima status pomnika, štož je hladajo na jeho zachowanje problematiske.

Z Oscarom wuznamjenjeny dokumentarny filmowc Pawel Talankin je so njemało stróžił, jako po swojim lěće wot New Yorka do Frankfurta n. M. zhoni, zo je lětanska towaršnosć Lufthansa pozłoćenu trofeju „zhubiła“. Při wotlěće njeběchu jemu dowolili, zo ju sobu do kabiny wozmje. Město toho dyrbješe „swojeho Oscara“ jako wačok deklarować a wo­tedać. Mjeztym je jeho Lufthansa zaso našła. Hdźe, to přeradźić nochce.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025

Midas Logo