Splósk (SN/bn). Spočatk měsaca je w Ludowym nakładnistwje Domowina nowa kniha „Zelena radosć“ wušła. Ze swojim wnučkam wěnowanej zběrku wobswětla Jan Kral biografije a žiwjenski skutk dohromady dźesać serbskich spisowaćelow resp. domizniskich slědźerjow, kaž na přikład Korle Bohuwěra Šěcy, Jakuba Lorenca-Zalěskeho a Michała Rostoka. Nimo originalnych tekstow wopřijima čitanka swójske zhladowanja awtora, reflektowace přirodu Łužicy. Wčera dožiwi nowostka swoju zjawnu premjeru pod Čornobohom, a to w Splóšćanskej Čerwjenej hospodźe.
Čerwjenocyhelowe twarjenje z lemjaznymi (Sprossen-) woknami a wulkimi zelenymi wrotami – takle wita Ćišćanski statok nimale hižo 20 lět swojich wćipnych hosći.
We februaru móžeš tam w dobrej jstwě, z hlinjanymi kachlemi wohrěwanej, pjerjodrěće sćěhować. W pozdźišich měsacach je móžno sej předstajenja Ćišćanskeho dworoweho dźiwadła wobhladać, swinjorězanje dožiwić a so na dalšich swjedźenjach wobdźělić. Na tamnišich hodownych wikach prezentuja so mjez druhim starodawne wašnje nałožowacy rjemjeslnicy we wjesnej idylce. Samozrozumliwje na štyristronskim statoku tež serbšćinu słyšiš. „Někotři dorosćeni haja rěč we wobłuku prawidłownych zetkanjow, kotrež Serbska bjesada mjenujemy. Najmłódše dźěći wuknu ju w susodnej pěstowarni ‚Dom lutkow‘“, powěda městopředsyda Kulturneho towarstwa Ćisk Hans Groba.
17. julija 1945 započa so w Podstupimje zetkanje „wulkich třoch“, kotrež traješe hač do 2. awgusta na hrodźe „Cecilienhof“. Hižo dwaj dnjej do kapitulacije fašistiskeje Němskeje 8. meje 1945 bě jendźelski premier Winston Churchill wuradźowanje knježerstwowych šefow wulkomocow antihitlerskeje koalicije Wulke- je Britaniskeje, USA a Sowjetskeho zwjazka (ZSSR) namjetował. Churchill sej žadaše, zo měli so bórze schadźować, USA a Jendźelska pak chcychu swoje dalše wojerske jednanje na bój přećiwo Japanskej a w Pacifiku koncentrować, a šef jendźelskeho knježerstwa chcyše so do toho z reprezentantom USA w Londonje zetkać. Dotalny prezident USA Franklin Delano Roosevelt, kiž bě so na konferencomaj 1943 w Teheranje a w februaru 1945 w Jalće wobdźělił, je 12. apryla 1945 nahle zemrěł. Politikar Demokratiskeje strony USA bě wot 1933 prezident a bě hišće w samsnym lěće poćahi ze ZSSR zaso nawjazał. Za čas wójny dźěłaše wusko ze ZSSR hromadźe a je so za jeho podpěru sprawnišo hač Churchill zasadźał. Nowy prezident USA bě nětko Harry S. Truman, kiž bě so hakle spočatk lěta 1945 z wiceprezidentom stał. Parlament USA 15.
Budyšin (SN/bn). „APERO na zahrodźe“ je nowy rjad Serbskeho instituta (SI), kotryž ma wědu a zabawu hromadu wjesć. Wčerawša premjera wšak wotmě so wjedra dla na žurli Budyskeho Serbskeho domu.
Budyšin (SN). „Worklecy něhdy a dźensa – Räckelwitz einst und heute“ rěka nowa publikacija Budyskeho Ludoweho nakładnistwa Domowina. Chronistaj dr. Beno Wałda a Eckhard Kliemann wěnujetaj so w dwurěčnej knize stawiznam Worklec a wokolnych wsow. Spisarjej pokazujetaj tak na pisane a bohate stawizny wsy a gmejny. Hač Worklečanski hród, sławne kupjele abo Wudworski wjesny ansambl, wšemu so w knize wěnujetaj. Wuwjedźenja wobrubjeja mnohe historiske a načasne wobrazy.
Nowu publikaciju poskićeja w Budyskej Smolerjec kniharni a wšudźe tam, hdźež su serbske knihi na předań.
Lubij (SN/bn). Wosrjedź lěća nastawaja nahrawanja za hodowny čas wobjednawacu słuchohru. Předłoha produkcije je loni w Ludowym nakładnistwje Domowina wušła kniha Dorotheje Šołćineje „Jank a Majka w njebjesach“. Pod režiju dramaturgowki a zastupjerki intendanta za serbske dźiwadło Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła Madleńki Šołćic. Za scenarij trěbnu adapciju je zhromadnje z lektorku LND Weroniku Žurowej tohorunja Dorotheja Šołćina zdźěłała. Tele dny staj Marta Měrćinkec a Beno Škoda hłownej róli titulneju rjekow natočiłoj.
Techniski nawod w Lubijskim studiju Farmhouse OnAir wukonja zwukowy inženjer Matthias Bogner. Přichodnje chce so wón wo to starać, zo teksty zbywacych charakterow nahrawaja. Tutym figuram spožča profesionalni hrajerjo NSLDź Marian Bulank a Měrko Brankačk, dźiwadłowa pedagogowka Julija Jankowscyna kaž tež ze serbskeho jewišća znata Andreja Bulankowa swój hłós.
Dešno (mih/SN). W nowej wosebitej wustajeńcy Dešnjanskeho Domizniskeho muzeja nańdźeš wot předwčerawšeho wotmołwu na prašenje, što so za „módrej póndźelu“ abo słowom „womódrić“ chowa. Pokazuja tam dźěle drasty z módroćišća, z kotrehož mustrow hižo widźiš, do kotreho drastoweho regiona wone słušeja. Wustajene pak su runje tak modle, z kotrymiž mustry na módrobarbjeny płat přinjesu. Kombinowane su tele eksponaty ze serbskej drastowej modu moderny. Wšako módroćišć jeno za narodnu drastu njepředźěłuja, ale tež za přewšo moderne wudźěłki. Kak su z Łužicu wusko zwjazany płat na moderne wašnje předźěłali, wo tym swědča w nowej wosebitej přehladce mnohe rjane designerske kruchi. Wobdźiwać móžeš jeansy z módroćišća, rubjane šaty z módroćišćowej kromu a wjele wjace. Na wustajenych fotach je zwobraznjene, kak módroćišćer při dźěle postupuje.
Wot 8. do 10. julija 1950 bě Budyšin hosćićel třidnjowskeho Zjězda Serbow, na kotrymž so něhdźe 150 000 ludźi wobdźěli. Ličba wšak dopokazuje, zo njeběchu jeno Serbja přichwatali, ale zo běchu wjetšina hosći Němcy z Łužicy. Na němskim plakaće, kotryž za wopyt zjězda wabješe, steješe tuž w němskej rěči: „Kulturne zetkanje Serbow w znamjenju Nacionalneje fronty“. Plakat rysował bě Měrćin Nowak-Njechorński. Na nim widźeć běchu młoda Serbowka we Wojerowskej drasće z młodym pioněrom, starši Serb z typiskej čapku z přityknjenymi kwětkami a pachoł z mejskej žerdźu. Zjězd Serbow organizowała je narodna organizacija Domowina zhromadnje z Nacionalnej frontu.