Splósk (SN/bn). Spočatk měsaca je w Ludowym nakładnistwje Domowina nowa kniha „Zelena radosć“ wušła. Ze swojim wnučkam wěnowanej zběrku wobswětla Jan Kral biografije a žiwjenski skutk dohro­mady dźesać serbskich spisowaćelow resp. domizniskich slědźerjow, kaž na přikład Korle Bohuwěra Šěcy, Jakuba Lorenca-Zalěskeho a Michała Rostoka. Nimo originalnych tekstow wopřijima čitan­ka swójske zhladowanja awtora, reflektowace přirodu Łužicy. Wčera dožiwi nowostka swoju zjawnu premjeru pod Čornobohom, a to w Splóšćanskej Čerwjenej hospodźe.

Stare časy dožiwić

štwórtk, 16. julija 2020 spisane wot:

Čerwjenocyhelowe twarjenje z lemja­znymi (Sprossen-) woknami a wulkimi zelenymi wrotami – takle wita Ćišćanski statok nimale hižo 20 lět swojich wćipnych hosći.

We februaru móžeš tam w dobrej jstwě, z hlinjanymi kachlemi wohrěwanej, pjerjodrěće sćěhować. W pozdźišich měsacach je móžno sej předstajenja Ćišćanskeho dworoweho dźiwadła wobhladać, swinjorězanje dožiwić a so na dalšich swjedźenjach wobdźělić. Na tamnišich hodownych wikach prezentuja so mjez druhim starodawne wašnje nałožowacy rjemjeslnicy we wjesnej idylce. Samozrozumliwje na štyristronskim statoku tež serbšćinu słyšiš. „Někotři dorosćeni haja rěč we wobłuku prawidłownych zetkanjow, kotrež Serbska bjesada mjenujemy. Najmłódše dźěći wuknu ju w susodnej pěstowarni ‚Dom lutkow‘“, powěda městopředsyda Kulturneho towarstwa Ćisk Hans Groba.

17. julija 1945 započa so w Podstupimje zetkanje „wulkich třoch“, kotrež traješe hač do 2. awgusta na hrodźe „Cecilienhof“. Hižo dwaj dnjej do kapitulacije fašistiskeje Němskeje 8. meje 1945 bě jendźelski premier Winston Churchill wu­radźowanje knježerstwowych šefow wulkomocow antihitlerskeje koalicije Wulke- je Britaniskeje, USA a Sowjetskeho zwjazka (ZSSR) namjetował. Churchill sej žadaše, zo měli so bórze schadźować, USA a Jendźelska pak chcychu swoje dalše wojerske jednanje na bój přećiwo Japanskej a w Pacifiku koncentrować, a šef jendźelskeho knježerstwa chcyše so do toho z reprezentantom USA w Londonje zetkać. Dotalny prezident USA Franklin ­Delano Roosevelt, kiž bě so na konferencomaj 1943 w Teheranje a w februaru 1945 w Jalće wobdźělił, je 12. apryla 1945 nahle zemrěł. Politikar Demokratiskeje strony USA bě wot 1933 prezident a bě hišće w samsnym lěće poćahi ze ZSSR zaso nawjazał. Za čas wójny dźěłaše wusko ze ZSSR hromadźe a je so za jeho podpěru sprawnišo hač Churchill zasadźał. Nowy prezident USA bě nětko Harry S. Truman, kiž bě so hakle spočatk lěta 1945 z wiceprezidentom stał. Parlament USA 15.

„Demokratija sama na sebi instabilna“

štwórtk, 16. julija 2020 spisane wot:

Budyšin (SN/bn). „APERO na zahrodźe“ je nowy rjad Serbskeho instituta (SI), kotryž ma wědu a zabawu hromadu wjesć. Wčerawša premjera wšak wotmě so wjedra dla na žurli Budyskeho Serbskeho domu.

Chronika Worklec

štwórtk, 16. julija 2020 spisane wot:

Budyšin (SN). „Worklecy něhdy a dźensa – Räckelwitz einst und heute“ rěka nowa publikacija Budyskeho Ludoweho nakładnistwa Domowina. Chronistaj dr. Beno Wałda a Eckhard Kliemann wěnujetaj so w dwurěčnej knize stawiznam Worklec a wokolnych wsow. Spisarjej poka­zujetaj tak na pisane a bohate stawizny wsy a gmejny. Hač Worklečanski hród, sławne kupjele abo Wudworski wjesny ansambl, wšemu so w knize wěnujetaj. Wuwjedźenja wobrubjeja mnohe historiske a načasne wobrazy.

Nowu publikaciju poskićeja w Budyskej Smolerjec kniharni a wšudźe tam, hdźež su serbske knihi na předań.

Nowa słuchohra nastawa

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:

Lubij (SN/bn). Wosrjedź lěća nastawaja nahrawanja za hodowny čas wobjednawacu słuchohru. Předłoha produkcije je loni w Ludowym nakładnistwje Domowina wušła kniha Dorotheje Šołćineje „Jank a Majka w njebjesach“. Pod režiju dramaturgowki a zastupjerki intendanta za serbske dźiwadło Němsko-Serbskeho ludoweho dźiwadła Madleńki Šołćic. Za scenarij trěbnu adapciju je zhromadnje z lektorku LND Weroniku Žurowej tohorunja Dorotheja Šołćina zdźěłała. Tele dny staj Marta Měrćinkec a Beno Škoda hłownej róli titulneju rjekow natočiłoj.

Techniski nawod w Lubijskim studiju Farmhouse OnAir wukonja zwukowy inženjer Matthias Bogner. Přichodnje chce so wón wo to starać, zo teksty zbywacych charakterow nahrawaja. Tutym figuram spožča profesionalni hrajerjo NSLDź Ma­rian­ Bulank a Měrko Brankačk, dźiwa­dłowa pedagogowka Julija Jankowscyna kaž tež ze serbskeho jewišća znata Andreja Bulankowa swój hłós.

Jan Bjedrich Langa

srjeda, 15. julija 2020 spisane wot:
Duchowny Jan Bjedrich Langa-młody zemrě dźensa před 250 lětami w Njeswačidle w 33. lěće žiwjenja jako diakon. Narodźił bě so 12. meje 1738 we Wósporku farskej swójbje Jana Bjedricha Langi. Jeho mać Johana Zuzana bě dźowka fararja ­Jana Gotttrauwa Běmarja w Budestecach. Wuchodźiwši Budyski gymnazij, hdźež bydleše pola swojeho kuzenka Jana Gotthelfa Běmarja, studowaše Langa w Lipsku teologiju. Wot lěta 1760 do 1764 bě domjacy wučer pola ­Łahowskeho zemjana. 28. měrca 1764 zapokazachu jeho jako diakona w Njeswa­čidle, hdźež bě Wolfgang swobodny knjez von Riesch patron wosady. Z pjera Langi su někotre knihi k cyrkwinskej historiji, 1767 ćišćane. Wudał bě tute spisy k 50. róčnicy wobstaća Serbskeho prědarskeho towarstwa w Lipsku, kotremuž wón přisłušeše. Langa by zawěsće hišće tójšto ­za Serbow a naše pismowstwo zdokonjał, njeby-li tak zahe na prawdu Božu wotešoł. Manfred Laduš

Dešno (mih/SN). W nowej wosebitej ­wustajeńcy Dešnjanskeho Domizniskeho muzeja nańdźeš wot předwčerawšeho wotmołwu na prašenje, što so za „módrej póndźelu“ abo słowom „womódrić“ chowa. Pokazuja tam dźěle drasty z módroćišća, z kotrehož mustrow hižo widźiš, do kotreho drastoweho regiona wone słušeja. Wustajene pak su runje tak modle, z kotrymiž mustry na módrobarbjeny płat přinjesu. Kombinowane su tele eksponaty ze serbskej drastowej modu moderny. Wšako módroćišć jeno za narodnu drastu njepředźěłuja, ale tež za přewšo moderne wudźěłki. Kak su z Łužicu wusko zwjazany płat na moderne wašnje předźěłali, wo tym swědča w nowej wosebitej přehladce mnohe rjane designerske kruchi. Wobdźiwać móžeš jeansy z módroćišća, rubjane šaty z módroćišćowej kromu a wjele wjace. Na wustajenych fotach je zwobraznjene, kak módroćišćer při dźěle postupuje.

Franc Rajš

póndźela, 13. julija 2020 spisane wot:
10. julija 2000 zemrě diplomowy wučer, awtor a nowinar Franc Rajš w Budyšinje. W delnjošleskim Trachenbergu (Żmigród) bě so wón 16. oktobra 1925 narodźił. Jako wójnski jaty w Čěskej nawjaza zwiski k Domowinje a přesydli so 1948 do Wojerec. Na Serbskim wučerskim wustawje w Radworju sej serbšćinu jara derje přiswoji a sta so z wuznawacym swěrnym Serbom. Wučerješe w Čornym Chołmcu, bě šulski direktor we Wulkich Ždźarach a woženi so 1955 ze serbskej wučerku z Mješic. Dale běše šefredaktor „Serbskeje šule“, nawoda a šeflektor wotrjada za serbske wučbnicy a 1958 prěni načolnik LND. Něhdźe 400 knihow a wučbnicow LND w jeho zamołwitosći wuda. Wot lěta 1951 do 1965 bě wón čłon Zwjazkoweho předsydstwa Domowiny, tři lěta hłownohamtski sekretar zwjazkoweho předsydstwa za kulturu a kubłanje. Skutkowaše we wotrjedźe serbske šulstwo Akademije pedagogiskich wědomosćow NDR, jako archiwar Noweje doby a sekretar Instituta za serbski ludospyt. Spisa něhdźe 20 přiručkow a wučbnych brošurow, 1987 knihu „Stawizny Domowiny we słowje a wobrazu“ a „Serbske towarstwa hač do lěta 1937“. Manfred Laduš

Zjězd Serbow z Wilhelmom Pieckom

pjatk, 10. julija 2020 spisane wot:

Wot 8. do 10. julija 1950 bě Budyšin ­hosćićel třidnjowskeho Zjězda Serbow, na kotrymž so něhdźe 150 000 ludźi wobdźěli. Ličba wšak dopokazuje, zo njeběchu jeno Serbja přichwatali, ale zo běchu wjetšina hosći Němcy z Łužicy. Na němskim plakaće, kotryž za wopyt zjězda wabješe, steješe tuž w němskej rěči: „Kulturne zetkanje Serbow w znamjenju Nacionalneje fronty“. Plakat ry­sował bě Měrćin Nowak-Njechorński. Na nim widźeć běchu młoda Serbowka we Wojerowskej drasće z młodym pioněrom, starši Serb z typiskej čapku z přityknjenymi kwětkami a pachoł z mejskej žerdźu. Zjězd Serbow organizowała je narodna organizacija Domowina zhromadnje z Nacionalnej frontu.

Serbska debata

nowostki LND