Dr. habil Frido Mětšk

wutora, 09. junija 2020 spisane wot:
9. junija 1990 zemrě w Budyšinje wědomostnik, pedagoga, spisowaćel a basnik, lawreat Myta Ćišinskeho 1. rjadownje dr. habil Frido Mětšk. W Annabergu bě so wón 4. oktobra 1916 swójbje přistajeneho narodźił. Mać nana bě Delnjoserbowka, a tak přiswoji sej młody Frido maćeršćinu wowki. W Halle studowaše staru filologiju, slawistiku a stawizny a wuda tam tajnje prěnju zběrku basnjow „Mojim Serbam“. W Jenje promowowaše na doktora filozofije. Po nawróće ze sowjetskeje wójnskeje jatby bě wot 1949 pjeć lět direktor Serbskeje wyšeje šule Budyšin a je za šulerjow wučbne materialije sobu zdźěłał. Spožčichu jemu titul Zasłužbny wučer ludu. Wot lěta 1955 hač do wuměnka bě dr. Mětšk při­stajeny Instituta za serbski ludospyt, hdźež je Serbski kulturny archiw natwarił a nawjedował. Z jeho pjera su wjacore sta wědomostnych a literarnych dźěłow a přinoškow w medijach, přełožkow z litawskeje a kašubskeje literatury a něhdźe 25 knihow, kaž powědančko „Bjedruški“, „Chrestomatija dolnoserbskeho pismowstwa“, „Stawizny němsko-serbskich kulturnych poćahow“ a „Der Kurmärkische-wendische Distrikt“.

Intendantso rozžohnuje

póndźela, 08. junija 2020 spisane wot:

Zły Komorow (SN/CoR). Intendant Złokomorowskeho Noweho jewišća Manuel Soubeyrand swoje hač do kónca hrajneje doby 2021/2022 płaćiwe zrěčenje njepodlěši. „31. awgusta 2022 swoje zrěčenje jako intendant Noweho jewišća po wosom lětach skutkowanja zakónču. Tydźeń do toho budu 65 lět. Je to dobry a prawy wokomik přestać. Sym tuž hižo w februarje krajneho radu Siegurda Heinza za předsydu zaměroweho zwjazka kaž tež wotpowědny wotrjad ministerstwa za wědomosć, slědźenje a kul­turu jako najwjetšeho pjenjezydawarja wo swojim wotpohledźe informował. A su jón wšudźe ze zrozumjenjom při­wzali. Zažny rozsud zaruča planowansku wěstotu. Dźiwadło je derje nastajene, tak zo móža přepodaće intendancy dołhodobnje přihotować“, Soubeyrand piše.

W Kölnje rodźeny a we wuchodnym Berlinje wotrostły skutkowaše Manuel Soubeyrand mjez druhim jako dźiwadźelnik w Berlinskim ansamblu, bě dźiwadłowy direktor w Kamjenicy a intendant Württembergskeho krajneho jewišća Esslingen, doniž njeje lěta 2014 Nowe jewišćo w Złym Komorowje přewzał.

Hrónčka za porsty

pjatk, 05. junija 2020 spisane wot:
Budyšin (SN). Hač „Himplašk a pimplašk, taj palčikaj“ abo „Mała husańca“ – w nowej knize Ludoweho nakładnistwa Domowina ma kóždy porsćik swój wulki wustup. Knižku „Dźesać mojich porsćikow“ za najmjeńše dźěći je Lydija Maći­jowa zestajała a Martina Burghart-Vollhardt spodobnje ilustrowała. Podajće so z porsćikami na wulku jězbu po swěće abo tola do lěsa. Hibajće swoje porsćiki a dajće je zhromadnje z lóštnymi rymami, hrónčkami a wuličenkami po ćěle a chribjeće skakać. Hač stare abo nowe hrónčka, hač porstowa hra abo wuličenka – palc, pokazowak, srjedźak, pjeršćenjak a małušk so čile pohibuja. Wuspytajće sami, što wšitko zamóža!

A-Team w Serbskim muzeju

pjatk, 05. junija 2020 spisane wot:
Henry Puchert, Heinz Schmöller a Anna Eisenmenger (wotlěwa) z Drježdźanskeje firmy A-Team maja tuchwilu ruce połnej dźěła. Wot 18. meje woni w Budyskim Serbskim muzeju eksponaty měšaneho depota fotografisce dokumentuja a je wěcy­wu­stojnje zapakuja. Hłownje jedna so wo keramiku, drjewjane a metalowe objekty. Něhdźe 930 eksponatow njeinwentarizuja mjenowani třo jeno při zapa­kowanju, ale dyr­bja kóždy z nich po wupakowanju z nimale sto kistow hišće raz přepru­wować. Zarja­dować nowy skład na Lubijskej dróze w Budyšinje pak je nadawk Serbske­ho muzeja. Foto: Mónika Ošikowa

Wo knihach a kniharni (05.06.20)

pjatk, 05. junija 2020 spisane wot:

Jako lektorka přewzach nowy projekt, kotryž­ je minjene lěta moja kolegina swědo­miće spjelnjała. W Serbskej protyce – po serbskorěčnej Łužicy znatym alma­nachu zajimawych přinoškow, powědančkow a dopomnjenkow, skulojćenym z kalendarijom, stolětnej protyku a praktiskej rubriku – čitach přeco tójšto noweho, pu­ćo­wach z dopisowarjemi po cuzych krajach, dóstach dohlad do njeznatych kónčin swěta, ale tež našeje blišeje domi­zny. Tuchwilu přinoški přichodneje Protyki přehladujemy, trěbne fota wupytamy, zo by wona čitarstwu w nazymje předležała.

Chróšćanska „Jednota“ 25 lět

pjatk, 05. junija 2020 spisane wot:

Sobotu, 3. junija 1995, dožiwichu wobydlerjo Chróšćanskeje gmejny a dalši zajimcy swjatočne přepodaće wjacezaměroweje hale „Jednota“ přez tehdyšeho wjesnjanostu Pětra Šołtu. Na swjedźenskim akće wobdźělichu so jako čestni hosćo zapósłanc Europskeho parlamenta Stanisław Tilich, čłon Němskeho zwjazkoweho sejma, Kulowčan Ulrich Klinkert, Drježdźanski knježerstwowy prezident dr. Helmut Weidelener kaž tež direktor Załožby za serbski lud Marko Suchy (wšitcy štyrjo CDU), předsyda Domowiny Jakub Brankačk a předsydka Serbskeho šulskeho towarstwa Ludmila Budarjowa. Te­hdyši sakski ministerski prezident prof. dr. Kurt Biedenkopf (CDU) bě pisomny postrow posrědkował.

W metropoli katolskeho Serbstwa bě w běhu 60 tydźenjow moderna kulturna, sportowa a zetkawanska wjacezaměrowa hala nastała. Wona měješe zdobom jako zabawnišćo, za reje a za zaměry Serbskeje zakładneje a srjedźneje šule „Jurij Chěžka“ kaž tež za čłonow Sportoweje jednotki Chrósćicy słužić. Srjedźišćo hale je wulka žurla z jewišćom a z něhdźe 550 stólcami za publikum.

Ćišćernja Nowa Doba a Yad Vashem

štwórtk, 04. junija 2020 spisane wot:

Twarjenja Łužiskeje ćišćernje na Hornčerskej hasy 35 w Budyšinje su w měrcu spotorhali. To je w nowinach a na Facebooku diskusije wuwabiło. Podawamy tule pospyt zhladowanja na dźěl młódšich serbskich kulturnych stawi­znow.

Powšitkownje běše znate, zo chowaše domske židowsku modlernju, na čož skedźbnješe na fasadźe přičinjena informaciska tafla. Stawi­znisce zajimowani měšćenjo tohodla měnja, zo měło twarjenje tuž pod pomnikoškitom stać. Wyši měšćanosta Budyšina Alexander Ahrens (SPD) wo tym njewě. Budyska měšćanska rada je tomu přihłosowała, zo nowy měji­ćel ležownosće dotalny dom z při­twa­rami spotorha. Wyšeho měšćanostu „je to­ jimało“. Twarjenje pak je historiske a ma z nowšimi serbskimi kulturnymi stawiznami činić.

Nowa serbska ćišćernja

3. Budyske pišćelowe lěćo zahajene

štwórtk, 04. junija 2020 spisane wot:

Tachantskaj kantoraj staj wčera wječor 3. pišćelowe lěćo w Budyskej cyrkwi swj. Pětra zahajiłoj. Wotpowědnje tuchwilnej situaciji běchu woznamjenjene městna zwjetša wobsadźene. Za rjad zamołwity cyrkwinski hudźbny direktor Michael Vetter je hosćom program rozłožił. Hač do kónca awgusta prezentuja so tam nětko stajnje srjedu mjezynarodnje renoměrowani organisća.

Budyšin (CRM/SN). Słuchatka na hłowje při hraću na dwojich historiskich pišćelach njejsu w Budyskej tachantskej cyrkwi ničo noweho. Wulka rumnostna distanca mjez instrumentomaj na katolskej a ewangelskej stronje Božeho domu hodźi so tak hižo přez lěta z modernej techniku přeprěčić. Znowa wuwi so wot cyrkwinskeho hudźbneho direktora Friedemanna Böhme na pišćelach na katolskej a Michaela Vettera na wulkich byrglach na ewangelskej stronje wuhotowany koncert wulkeje klasy.

Z wobnowjenym zastanišćom

srjeda, 03. junija 2020 spisane wot:
Choćebuska parkowa železnica wobsteješe swjatki póndźelu, na Mjezynarodnym dnju dźěsća, 66 lět. A takrjec jako narodninski dar su w tym zwisku wobnowjene zasta­nišćo „Rogeński park a hród“ poswjećili. Z nowej signalowej techniku a wu­hotowanjom polěpšichu tak předewšěm wuměnjenja za čestnohamtskich přećelow žele­znicy, štož zwjesela tule tež parkoweho železnicarja Bennedicta Fischera. Par­kowa železnica w delnjołužiskej metropoli je jenička swojeho razu w Brani­borskej. 1. junija 1954 běchu ćahi tehdyšeje Choćebuskeje pioněrskeje železnicy mjez staci­jomaj „Přećelstwo“ a „Zwěrjenc“ jězdźić započeli. Foto: Michael Helbig

Jan Cyž (naprawo), jedyn z najpłódnišich načasnych serbskich komponistow, swjeći dźensa w Budyšinje 65. narodniny. Lawreatej Spěchowanskeho myta Ćišinskeho ­gratulowaše tež hudźbny „kolega“, komponist, wučer a dobry přećel Juro Mětšk. ­Koronakrizy dla wšak dyrbi planowany narodninski swjedźeń wupadnyć. Jubilar swjeći tuž w mjeńšim kruhu. Foto: Carmen Schumann

Chróšćan Šulerjo

nowostki LND

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025