Z Lipicy do hole

pjatk, 30. awgusta 2019 spisane wot:
Budyšin (SN). „Z Lipicy do hole – wobrazy a powěsće z dawnych časow“ rěka nowa kniha LND, kotruž staj Michał Anders a Pětr Lipič zestajałoj. Wobrazy a pohladnicy kaž tež přinoški z nowin a časopisow z 19. a prěnjeje połojcy 20. lětstotka skića dohlad do žiwjenskich poměrow našich prjedownikow, kotrež su dźensa nimale pozabyte. Zestajerjej posrědkujetaj je za kónčinu, kotraž podsteješe prawnisce klóštrej Marijinej hwězdźe, jako spodobny cyłk a čiły zaćišć wo ludowej architekturje, wšědnym dźěle na polu, wurjadnych swjedźenjach a zahubnych podawkach. Pućujo wot Wotrowa do Kulowa a wot Chrósćic do Njebjelčic čerpataj wonaj z bohatych stawiznow.

Pisajće nam!

pjatk, 30. awgusta 2019 spisane wot:
Lětsa zhladujemy na 30. róčnicu powalenja murje a tak na towaršnostny přewrót w Němskej. Kóždy je chětro napjaty čas hinak dožiwił. Napisajće nam tuž swoje dopomnjenki, kak sće wy, lubi čitarjo, přewrótowy čas dožiwili a posrědkujće je nam. Zawěsće namakaće tež hišće historiske foto, kotrež so k tomu hodźi. Pósćelće nam wšitko za wozjewjenje hač do 1. oktobra pak postalisce na: Serbske Nowiny, Sukelnska 27 (Tuchmacherstr. 27), 02625 Budyšin pak elektronisce na: . Jako hesło podajće prošu „Róčnica“. Wutrobny dźak! Redakcija Serbskich Nowin

Krabatowu šansu njewužiwaja

štwórtk, 29. awgusta 2019 spisane wot:

Mjeztym druhi raz wotmě so njedawno mjezynarodne zetkanje Syće młodych akademikarjow-sorabistow w Budyskim Serbskim instituće. Pjatnaće refe­ren­tow je tam wo swojich slědźenjach rozprawjało. Někotre tajke w małym serialu (7) předstajamy.

Budyšin (SN/CoR). Krabata znaje Stephanie Berdan z Hornjeje Bayerskeje hižo wot šulskeho časa, jako su we wučbje roman­ ze samsnym titulom Otfrieda Preußlera čitali. Wo Serbach pak njeje tehdy ničo zhoniła. „Njebě mi wědome, kajki pozadk roman ma. Wo tym słyšach hakle za čas studija na Fachowej wysokej šuli Kufstein/Tirol, jako bě prof. dr. Gernot Wolfram z Berlina pola nas z hosćom. To bě jara zajimawe, a wot toho časa­ mje tema hižo njepušći“, Berdan wuswětla. Pola mjenowaneho profesora je wona nětko bachelorske dźěło pisała, w kotrymž zhladuje z multikulturneje perspektiwy na serbsku a němsku kulturu, a to na zakładźe romanow „Krabat“ Preußlera a „Čorny młyn“ Jurja Brězana.

Nowe aspekty žiwjenja Marje Grólmusec wotkryte

Kajka žona dr. Marja Grólmusec (1896– 1944) poprawom bě? Nowy wid na hižo jako „antifašistisku wojowarku“, „křesćansku martrarku“ abo „serbsku patriotku“ počesćenu žonu je historikarka dr. Birgit Sack na njedawnym sympo­ziju składnostnje 75. posmjertnin Ra­dworčanki posrědkować spytała. „Nic naposledk datych žórłow dla zhladujemy na Marju Grólmusec wosebje w zwisku z kóncom jeje žiwjenja, z poslednim njeswobodnym žiwjenskim lětdźesatkom“, zwěsća historikarka. Wona zaběraše so wot lěta 1995 do 1997 na Serbskim instituće z dźowku Radworskeho Serba, kotraž bě w Lipšćanskim katolsko-byrgarskim miljeju wotrostła a je 6. awgusta 1944 w kaceće Ravensbrücku zahinyła. W lěće 2008 wotkry Birgit Sack listowanje mjez Grólmusec a Hermannom Kopfom, štož zmóžni jej dohlad do młodych lět a priwatneho žiwjenja Grólmusec. A hlej: Wona bě so wědomje přećiwo lubosći a za žónsku njewotwisnosć rozsudźiła.

Zwuki su słyšeć

srjeda, 28. awgusta 2019 spisane wot:
W Miłočanskej skale njerěčitej na 13. mjezynarodnej rězbarskej dźěłarničce tuchwilu jeničce hamor a błócko. Ně! Na terenje jewja so komunalnopolitiske temy z mjezynarodnym pozadkom. Tu so wospjet pokazuje, zo stej towarstwo Kamjenjak a gmejna Njebjelčicy dobrej partneraj. Tak stej lětsa na přikład Krabatowe towarstwo a zarjadniski zwjazk Při Klóšterskej wodźe runja mnohim šulerskim skupinam składnosć wužiwałoj, tam skutkowacych wuměłcow zeznać. Dźensa poby w skale a gmejnje skupina komunalnych politikarjow z čěskeho města Vrchlabí, hdźež přeja sej partnerstwo z Njebjelčanskej gmejnu. Wot dźensnišeho přebywaja w gmejnje wjacore dny tež młodostni z ukrainskeho města Smyga. Zmysł jich wopyta je, nawjazać mjezynarodne styki mjez młodymi ludźimi wobeju komunow. To rěka, hłósne zwuki ze skały su dale a bóle tež za mjezami Njebjelčanskeje gmejny a Łužicy słyšeć. A to je derje tak! Milenka Rječcyna

Budyšin (SN/CoR). Z literarnym a hudźbnym zarjadowanjom pjatk a wčera je so třikrajowy wuměłstwowy projekt WOBRAZY KRAJINY – PŘECHOD 03 z Budy­šinom rozžohnował. „Tróšku to zrudźa, zo je projekt tak spěšnje nimo“, rozłoži nawodnica Budyskeho Serbskeho muzeja Christina Boguszowa wčera popołdnju na koncertnej finisaži, „přiwšěm so wjeselimy, zo je sej něhdźe 3 200 wopytowarjow sej wustajeńcu wobhladało. Přeju projektej tež dale wjele wuspěcha a zajimowany publikum.“ Něhdźe połsta přećelow wuměłstwa je wčera najebać horcotu zakónčacy koncert „Tšuga“ na muzejowu žurlu přiwabiło. Woni dožiwichu šěsć prapremjerow kompozicijow, kotrež bě Załožba za serbski lud do nadawka dała­. Tak zaklinčachu dohromady štyri nowotwórby Jana Cyža a Ulricha Pogody kaž tež nowy kruch Sebastiana Elikowskeho-Winklera, kiž bě moderaciju koncerta přewzał. Twórby Jura Mětška, Detlefa Kobjele a Bjarnata Krawca skulojćichu program runje tak kaž nowa wersija pěsnje­ „Běži woda“ spěwarki Walburgy Wałdźic.

We wobłuku dnja Hornjeje Łužicy je chór Budyšin wčera před hosćencom na Čornoboze koncertował. Pod dirigentstwom Michała Jancy zaklinčachu hłownje serbske štučki, kotrež publikum w chłódku štomow dźakownje přiwza. Za lětuše popołdnjo běchu so rozsudźili, dokelž bě so hižo lońši koncert spěwneho ćělesa na samsnym městnje derje poradźił. Foto: SN/Maćij Bulank

Wustajeńca w cyrkwi hišće tydźeń widźeć

póndźela, 26. awgusta 2019 spisane wot:

Nowa Niwa (UHe/SN). Hač do 2. septembra je hišće móžno sej wustajeńcu „Serbska drasta je žiwa“ w Nowoniwjanskej (Neu Zauche) cyrkwi wobhladać.

Přehladku koncipowali běchu jako pućowansku składnostnje swjedźenja Němskeho drastoweho towarstwa w Lubinje. Tohodla zetkachu so hižo loni serbscy a němscy wuměłcy z Delnjeje Łužicy a molowachu ludźi a městna, kotrež su ze serbskimi nałožkami a narodnej drastu zwjazane. Tak wotmě so dźěłarnička na Lubinskim starym hrodźišću zhromadnje z domizniskim a drastowym towarstwom Nowa Niwa. Nastali su wobdźiwanjahódne mólby a rysowanki.

Pawoł Njek

póndźela, 26. awgusta 2019 spisane wot:
24. awgusta 1944 zahiny w koncentraciskim lěhwje Buchenwald wučer a antifašist Pawoł Njek. Wón bě so 19. septembra 1891 do Budyskeje serbskeje dźěłaćerskeje swójby narodźił. Wuchodźiwši gymnazij a katolski wučerski seminar je wot lěta 1912 do 1922 w Njebjelčicach, Pančicach a Worklecach wučerił. W Prěnjej swětowej wójnje dyrbješe tři lěta do wójska a nawróći so ćežko zranjeny a jako přećiwnik wójny. 1920 zastupi do Njewotwisneje socialdemokratiskeje strony Němskeje (USPD) a po tym do KPD. Małobyrgarske nahlady serbskeho narodneho hibanja wón wotpokaza, čehoždla bě jako „čerwjeny“ wuwołany. Wot nazymy 1922 studowaše w Lipsku statnowědu, filozofiju a ludowe hospodarstwo a po tym na Drježdźanskej pedagogiskej akademiji. Statne zarjady pak jeho w trajnej šulskej słužbje njepři­stajichu. Lěto bě z wučerjom w Njeswači­dle, a dalši čas wučerješe zwonka Łužicy. 1933 bu zajaty, bě wosom lět bjez dźěła a 1942 přińdźe do kaceta Buchenwald. Tam zezna sobuzajateho Korlu Janaka. Dróha w Budyšinje je po Pawole Njeku pomjenowana, młodownja w Pančicach a šula w Njeswačidle samsneho mjena hižo njewobstejitej. Manfred Laduš

23. awgusta 1939 podpisaštaj w Moskwje wonkownaj ministraj Němskeje a Sowjetskeho zwjazka (ZSSR), Joachim von Ribbentrop a Wjačeslaw M. Molotow, němsko-sowjetske zrěčenje wo njenadpadnjenju, štož je do stawiznow jako pakt Hitlera a Stalina zapisane. W přitomnosći Stalina podpisaštaj wonkownaj ministraj na dźesać lět płaćiwe zrěčenje, kotrež Němska 22. junija 1941 z nadpadom na ZSSR złama. Před 80 lětami pak chcyše hitlerska Němska z paktom dwufrontowej wójnje zadźěwać, jeli po planowanym nadpadźe na Pólsku Wulka Britaniska a Francoska němskemu reichej wójnu přizjewitej a ZSSR so na wuchodźe sobu do boja zarjaduje. Zdobom sej Němska z podpisanym zrěčenjom tež jara­ trěbny import surowiznow a ži­widłow ze ZSSR do Němskeje zaruči. Wotmysł Sowjetskeho zwjazka a jeho nawody Stalina­ bě, zadźěwać z paktom planam USA, Jendźelskeje a Francoskeje, kotrež chcychu agresiwnosć němskich fašistow na ZSSR wusměrić. Stalin so nadźiješe, wočakowanu wójnu Němskeje ze ZSSR wo tójšto lět přestorčić, doniž so wojerska móc kraja nahladnje njezesylni.

Serbska debata

nowostki LND