Praha. Tež w Čěskej je miłe wjedro kónc tydźenja někotre stare rekordy přetrjechiło. 22 z 166 měrjenskich stacijow, kotrež słuža hižo wjace hač 30 lět, naměri minjeny pjatk nowu najwyšu hódnotu za 1. měrc scyła. We Vidnavje na sewjernej Morawje blisko pólskich mjezow wjeselachu so samo nad 16,3 stopnjemi. Wosebje na wuchodźe Čěskeje bě prěni dźeń třećeho měsaca z temperaturami nad 15 stopnjemi rjenje ćopły.
Waršawa. Protesty pólskich ratarjow towaršnosć kraja a medije dale chětro zaběraja. Wjeršk dotalnych demonstracijow dožiwichu ludźo minjenu wutoru we Waršawje. Ze swojimi traktorami jědźechu burja před twarjenje sejma, a po tym zastachu tež před sydłom ministerskeho prezidenta. Tak protestowachu woni předewšěm přećiwo agrarnej politice Europskeje unije, kotraž ze swojimi předpisami dźěło ratarjow dale a bóle poćežuje. Mjez druhim dźe wo předpisy nastupajo zasadźenje hnojidłow a pesticidow. Zadwělowanosć protestowacych je wočiwidna. We Waršawje su připowědźili, zo chcyli tam na dróhi „juchu wukidać“, wostanu-li protesty bjez wuspěcha.
Praha. Václav Hora, šef gmejny Vrskmaň w sewjernych Čechach, njewě, hač ma so wjeselić abo hněwać. Steji na kromje brunicoweje jamy, hdźež zažrawaja so ćežke mašiny do krajiny. Na tamnym boku jamy wupřestrěwaja so mjeztym zaso łuki, pola a samo mały lěs, woblubowane wuchodźowanišćo tudyšich wobydlerjow. Tola nowy mały raj ma so bórze zhubić. Na přestrjeni 60 hektarow ma mjenujcy solarna milinarnja nastać. „Gmejna njeje přećiwo wobnowjomnym žórłam energije“, praji Hora. „Smy samo za fotowoltaikowe module, ale nic na tajkej wulkej přestrjeni. Tam je mjeztym wjele škitanych družinow rostlinow a zwěrjatow swój žiwjenski rum namakało a tež wobydlerjo našeje gmejny nochcedźa so toho noweho raja wzdać. Je to přeco to samsne, stat postaja a my přećiwo tomu ničo činić njemóžemy,“ skorži Hora. „Nimo toho so bojimy, zo budu so tam tak mjenowane ćopłotne kupy tworić, kiž budu wokolinu wohrěwać, dokelž su module čorne.“
Kijew/Waršawa (dpa/SN). Po dny trajacych protestach pólskich ratarjow sćele ukrainski prezident Wolodymyr Zelenskyj nětko ministerskeho prezidenta Denysa Šmyhala a dalšich čłonow knježerstwa k jednanjam na blokowane pomjezne přechody. Wukaz płaći wosebje tež za zakitowanskeho ministra Rustema Umjerowa, rjekny Zelenskyj předwčerawšim, srjedu, w swojim widejowym poselstwje, kotrež wusyłachu w ukrainskej a pólskej rěči. „Blokada mjezy wohrožuje bohužel tež našich hólcow na fronće“, Zelenskyj rjekny.
Ukrainski prezident narěči w tym zwisku tež pólskeho ministerskeho prezidenta Donalda Tuska a statneho prezidenta Andrzeja Dudu. „Prošu će, Donaldo, knježe ministerski prezidento, so tohorunja k mjezy podać. Andrzejo, knježe prezidento, Tebje runje tak prošu, dialog podpěrować.“ Zelenskyj je tež sam zwólniwy, sej na mjezu dojěć. Tež Europska komisija měła zastupnikow pósłać.
Praha. Kónc minjeneho tydźenja zličichu w Čěskej 383 047 ludźi, kiž běchu wójny dla z Ukrainy ćeknyli. 227 000 z nich su žony, wuchadźa z aktualnych statistikow ministerstwa za nutřkowne naležnosće, kotrež předstajichu minjeny kónc tydźenja zjawnosći.
Waršawa (dpa/SN). Pólscy ratarjo su na pomjeznym přechodźe Medyka ukrainske železniske wagony ze žitom wočinili a žito na kolije wusypali. Po tutym puću su strategisce wažnu železnisku čaru krótkodobnje blokowali. Skupina něhdźe 25 burow je na kromje demonstracije na bliskej dróze na dwórnišćo běžała, medije rozprawjeja. Akciju su spěšnje zaso skónčili. Wagony z kukuricu běchu za eksport do Němskeje předwidźane.
Praha. Žito z Ukrainy njeda čěskim ratarjam derje spać. Su mjenujcy nuzowani, swoje žitne produkty hač do 20 procentow pod běžnej płaćiznu předać. Tohodla njeje skoro žane tukrajne žito na čěskich wikach. Ratarjo drje přećiwo tunim agrarnym surowiznam z Ukrainy hišće njeprotestuja, nalada mjez nimi pak njeje najlěpša. Wšako su dźeń a bóle njespokojom z europskej ratarskej politiku. „Mje woprawdźe wutroba boli, ale myslu chutnje na to, wšu swoju trejdu spalić“, praji Miroslav Drs. Ratar, kiž ma swój statok w južnych Čechach blisko města Tabora, tuchwilu ničo njepředawa, hačrunjež ma sila połne žita. A njeje jenički bur, kiž přemysluje wo tajkich drastiskich kročelach.
Hižo lěta dołho čitamy doma z dźěsćomaj kóždy wječor hromadźe někotru knihu. Runje nětko je to štwórty dźěl romanoweje serije Harry Potter – přičimž prěni a druhi dźěl dźěći nimale z hłowy znajetej, dokelž stejitej knize čěsce k dispoziciji kaž tež popularnej słuchoknize, rěčanej wot popularnych dźiwadźelnikow. To woprawdźe husto słuchamy.
Praha. Tež w susodnym kraju bědźa so z přećopłej zymu. Njetypiske wjedro so tuchwilu wězo tež na sportowe zarjadowanja wuskutkuje. Tradicionelny marathon na sněhakach „Jízerská 50“ so přichodny kónc tydźenja wotměwać njebudźe. Organizatorojo dyrbjachu mjeztym hižo 57. wubědźowanje njedostatka sněha dla wotprajić. Kóždolětne sportowe zarjadowanje blisko Bedřichova z tysacami wobdźělnikow měło so přichodny štwórtk započeć. Z hłownym wubědźowanjom přez 50 kilometrow w disciplinje Ski Classics měł so wjeršk zymskeho sporta skónčić, kotryž traje štyri dny. „Znajmjeńša móžemy sněhakowarjam 70 procentow přizjewjenskeho pjenjeza wróćić“, zdźěli jedyn z organizatorow. Hižo 1988, 1990, 1998, 2007 a 2014 njemóžachu marathon wotměć, dokelž bě so w Jizerskich horinach přemało sněha našło. Tohodla wubědźuja so zymscy sportowcy wot lěta 2017 we februaru a nic w januaru, lěpšich wuměnjenjow w zwisku z wjedrom dla.