Jedyn z party-wjerškow Lipšćanskeho studentskeho žiwjenja su bjezdwěla
lětnje póstnicy w tak mjenowanym „Werk 2“. Dokelž dyrbješe tuta party w minjenymaj lětomaj pandemije dla wupadnyć, bě předwjeselo tónraz wězo ćim wjetše. Sorabičenjo běchu lětsa wosebje aktiwni a předstajichu tam pisany program, hrajachu skeče abo pokazachu reju. Mjez druhim zahra kapała Holaski. Hač do ranja dźěše
póstniska party dale.
Jurij Bjeńš
Hižo před třomi tydźenjemi swjećachu młodostni wot pjatka do njedźele wulki barowy swjedźeń ze spěwnym wječorom, Malle-party, pitnymi hrami (hlej foto) abo z rańšim piwkom a Chróšćanskimi muzikantami. Z tak mjenowanym „Čiń sobu!“-fondsom tónle event financowachu a dokelž tež wjacore sta hosći přichwatachu, běchu Radworčenjo z festiwalom chětro spokojom. Hižo přichodny tydźeń je w Radworju za młodostnych dalši wjeršk přihotowany, hdyž wočakuja na Beerpong-turněrje wjacore mustwa ze serbskich a němskich wjeskow. Jakub Wowčer
Dz ewjeć króć twjerdši a najtwjerdši metal, rozdźělnaj spěwy-
twórcaj a psychedelisku popołdnišu hudźbu posrědkowacy DJ – 23. Nukstock openair bě hižo ryzy hudźbnje dosć wotměnjawy festiwal. Njehladajo chabłacych temperaturow a někotreježkuli krjepjelki z njebja je dohromady něhdźe 350 wopytowarjow – nimo takrjec stajneho publikuma z Łužicy a Němskeje běchu mjez nimi wospjet tež hosćo z Pólskeje, Słowakskeje a Běłoruskeje – předposledni awgustowy kónc tydźenja do Nuknicy přichwatało, zo bychu na přikład deathmetalej lokalnych matadorow Domination Overload, za (post) blackmetal chětro sferisce agěrowacym Słowakam Autumn Nostalgie a /abo preciznej brutaliće Nižozemjanow Bodyfarm hołdowali, so wě třaso hłowy a włosy. Nowum na jewišću blisko Kopšinjanskeho hrodźišća bě wustup skupiny Aptera z Berlina – ryzy žonjaca wobsadka dźě je w heavymetalu (hdyž nic w popularnej hudźbje scyła) nadal rědki zjaw.
Mjez něhdźe dwaceći sobuskutkowacymi festiwala „Meta Solis“ bě Radworčanka Antonija Wjeselic. 20lětna zakónči tuchwilu swoje wukubłanje na medijowu a grafikowu designerku w Drježdźanach. Nimo wulkeho zajima za fotografiju wona we wólnym času rady jěcha a so ze swojimi přećelemi zetkawa.
Lětsa bě prěni króć do přihotow Meta Solis zapřijata. „Tema a intencija festiwala pak mje hižo dlěje zajimujetej. Z konserwatiwnymi naladami njemóžu so tak prawje identifikować“, wona zwuraznja. Wabili běchu ju móžnosće, so na přihotach festiwala kreatiwnje wuspytać móc. „Mam ideju, tajku party organizować, za dobru. Ta słuži mjezsobnej wuměnje a nic w prěnim rjedźe wuzbytkowanju profita.“
rjadownja 1/1
z rjadowniskej
wučerku knjeni
Šeferowej
rjadownja 1/2
z rjadowniskej
wučerku knjeni
Wajdlichowej
Foće: Rafaela DomaškecSerbska
zakładna šula
Worklecy
Nowych datowych postajenjow dla
starši často rozsudźeja mjena swojich dźěći njewozjewić. Prosymy tuž našich čitarjow wo zrozumjenje.
Dołho sće na šulski zastup čakali a so derje přihotowali. Nětko bě skónčnje tak daloko. Sće prěni raz šulsku wučbu wopytali a za šulskej ławku
sedźeli. Přichodne lěta budźeće tu wjele zajimaweho nazhonić. Dźěćiznak přeje wšitkim šulerkam
a šulerjam 1. lětnika dožiwjenjapołny čas.
Wjele wjesela při wuknjenju a rjanu
zabawu ze sobušulerjemi!
Myslička Wězo wjeselu so
nad wašimi wobrazami
wo šulskim zastupje. Přichodne tydźenje chcu
je tule wozjewić. Kak sće šulski zastup woswjećili? Dźěćiznak.
Tule su wobrazy wuspěšneje knižneje premjery 11. julija,
kotruž su šulerjo sami wuhotowali.
„Naša serbska kniha“ – pod tutym hesłom pokročowaše Ludowe nakładnistwo Domowina w minjenym šulskim lěće ze swojim wosebitym projektom za serbskich šulerjow. Po jara wuspěšnym zazběhu ze šulerjemi Serbskeje wyšeje šule Ralbicy
Pječwo z Róžanta njeje jenož w Hornjej Łužicy, ale daloko za jeje mjezy znate a připóznate. Tež w Drježdźanach, w Lipsku, haj samo we wokolinje Wittenberga a njedaloko Neuruppina sej ludźo Róžeńčanski pjekarski chlěb a tykanc chwala. Zawěsće zaleži to na tym, zo mějachu Róžeńčanscy „Pjekarjecy“ chwile dosć, swoje recepty nic jenož wot generacije ke generaciji dale dawać, ale je stajnje tež zlěpšować. A po 200 lětach, kotrež Róžeńčanska pjekarnja mjeztym wobsteji, njemóža tam jenož na wysokokwalitne pječwo zhladować, ale zdobom na bohate a zajimawe stawizny.
Honač družiny ryzy papagaj da sej wobdźěłanje pyska lubić a wostanje při tym měrny. Młoda skótna lěkarka Sibylle Schindler wšak jeho tež wěsće a wěcywustojnje dźerži. Mjenowany papagaj a zastupjerjo wšelakich dalšich družinow papagajow su jeje najlubši pacienća w Pančičansko-Kukowskej skótnolěkarskej praksy. Młoda skótna lěkarka je so wosebje wusměriła na lěkowanje tutych zajimawych a jara mudrych eksotiskich ptačkow. Mjeztym ma hižo jara dobre mjeno jako specialistka a plahowarjo papagajow njeboja so puća a přijědu samo ze Saksko-Anhaltskeje, zo bychu swojeho lubuška dali tu lěkować abo zastarać.
Zawěsće je wjetšinje onlineowy magacin kampanje „Sorbisch? Na klar.“ hižo znaty. Pisane na serbstwo poćahowace přinoški su tež w socialnych syćach jara woblubowane. Zamołwići z přisłušneho ministerstwa su z dotalnej rezonancu přewšo spokojom.
Drježdźany. Před mjeztym hižo dwěmaj lětomaj je kampanja Sakskeho statneho ministerstwa za wědomosć, kulturu a turizm pod mjenom „Sorbisch? Na klar.“ zaběžała. Z jasnym zaměrom skedźbnjeć na serbsku rěč a kulturu, ju w zjawnosći sylnišo prezentować, hódnotu dwurěčnosće w regionje wuzběhować a k dwurěčnosći pozbudźować. Linijowy bus regionalneho wobchada a ćah w regionalnym wobchadźe mjez Drježdźanami a wuchodnej Sakskej, kotrajž jězdźitaj módro-běło-čerwjenej barbje po swěće abo fasada při Budyskich Lawskich hrjebjach, na kotrejž je logo kampanje widźeć, su jenož někotre z mnohostronskich akcijow, kiž su w tym zwisku nastali. W samsnym wobłuku pak je tež wušoł online-magacin, kiž namakaće pod . Što pak je dokładnje wosebitosć tuteje strony?
Hakle před krótkim docpě nas powěsć, zo je jara dobry přećel Serbow, Čech Antonín Vlk, 19. julija 2022 po pjeć tydźenjach w hladarni zemrěł. Vlk, kotryž je přećelstwo mjez šulomaj we łužiskich Ralbicach a čěskim Mělníku nastorčił a wjace hač štyri lětdźesatki aktiwnje sobu wudźeržował, zemrě w starobje 89 lět. Wot njeho nastorčene přećelstwo mjez kubłanišćomaj dźensa hišće traje. Bywši wučer a Ralbičan Pawoł Rota na Antonína Vlka a spočatki přećelskich stykow mjez šulomaj spomina.
Z přewodom dweju wučerjow poda so prěni tydźeń wulkich prózdnin w lěće 1967 skupina šulerkow a šulerjow tehdyšeje Róžeńčanskeje šule do Kralupy nad Vltavou w susodnej tehdy hišće ČSSR. Tydźeń pozdźišo so nawróćichu a přiwjezechu sej swojich nowych přećelow na tydźeń sobu domoj do serbskeje Łužicy. Lěto pozdźišo wójska Waršawskeho zrěčenja z wobsadźenjom Čěskosłowakskeje młode serbsko-čěske přećelske styki rozbichu a nadźijepołne pokročowanje znjemóžnichu.
Nowy započatk