Z dalokowidom móžeš wodnjo a z wosebitym tajkim tež w nocy dosć daloko widźeć. Z lětadła a z nowšej wunamakanku trutom (Drohne) móžeš z wyšin wjele spóznać. Štóž tajki trut ma, pušći jón do powětra a móže jón wysoko a niže wjesć, zo by sej wothorjeka zbliska a zdaloka wšitko dokładnje wobhladać móhł.
Štóž tajki trut (hišće) nima a chcył sej na přikład stare město Budyšina wobhladać, ma k tomu hižo někotre lěta składnosć. Cyle blisko wothorjeka a wotboka móžeš sej model stareho města na Budyskim Hłownym torhošću při radnicy wobhladać. Model pak skići wjac hač jenož wobhladanje, dróhi a naměsta su z napisom woznamjenjene, samo dwurěčnje, němsce a serbsce. Pomjenowanjam su tež wšelake dypki přidate – to je pismo za špatnje widźacych a slepych, kotřiž z porstami tak mjenowane Braillowe pismo čitaja.
W tutej kolumnje powěda šěsć redakciji SN znatych mjezynarodnych awtorow, wotměnjacy so pod pseudonymom „prof. Wink“, jónu wob měsac wo swojich nazhonjenjach a dožiwjenjach we wobłuku zetkanja kulturow, identitow, rěčow a narodnych mjeńšin.
Loni w decembrje rozmyslowaše knjeni prof. Wink wo sćerpliwosći a wutrajnosći, kotrejž staršej trjebataj, chcetaj-li swoje dźěći dwurěčnje wotrosć dać. To so sta, dokelž je prof. Wink ze swojej 18 měsacow starej wnučku francosce rěčała, zo by so na francoske zwuki zwučiła.
Wjele twarskich knjezow wuzwola sej swój dom w katalogu twarskich předewzaćow. Štóž pak rozsudźa so za indiwiduelne rozrisanja, při čimž móže swójske přeća zwoprawdźić, tón bjerje za to architekta, kiž za njeho dom po potrjebje a žiwjenskim stilu planuje a jeho při zwoprawdźenju poradźuje. Architekta maš sej wědomje wuzwolić, dokelž twarski stil bywšich projektow kaž tež nazhonjenja wažnu rólu hraja. Kóždy nowotwar dźě spožča ći wěsty a předewšěm wědomy wid na přichod. Wšako tworiš sej z domom/bydlenjom jewišćo za swoje žiwjenje. Ćim wažnišo tuž je dokładnje planować a rozestajeć so z prašenjom kaž: Kak předstajam sej swoje žiwjenje a kak móže je „moje doma“ wupjelnić. Architekća, kaž staj to Marko Dźisławk z Dobrošic a Hilža Mittagowa z Róžanta, njemóža do kristaloweje kule hladać a nam přichod wěšćić. Z projektow pak wujewjeja so wěste trendy w architekturje, kotrež nam wonaj tule wopisujetaj.
Hody a přechod do noweho lěta su nimo. Mnozy su tele dny zaso za to wužiwali, zo bychu za sebje wotpohlady sformulowali, što chcedźa w nowym lěće hinak činić, abo zo bychu zhladowali na minjene dwanaće měsacow a z postrownej pohladnicu abo z rjanym fotom lubych, znatych, kolegow abo wobchodniskich partnerow na sebje dopomnili a so jim dźakowali.
Štož ludźo dźensa zwjetša digitalnje činja, bě a je někotrejžkuli a někotremužkuli přiležnosć, to cyle zwučene z nowolětnej kartu a wosebitym, wosobinsce trěbnym njejapkim fotom sposrědkować. Za to přeslědźeja swoje elektroniske archiwy a wukramosćeja wěcy – přewšo wurjadne, originelne a powjetšenjahódne.
Wobydlerjo wsy nad rěčku Struga a z wokoliny spěwaja rady ludowu pěseń: „Slěpe, to jo rjana wjeska,
tu ja zabyć njemogu.“
Radworski katolski dźěćacy dom „Alojs Andricki“ je do hód wosebity dar dóstał. Swójba Žofkec přewostaji jemu zdźědźeny Boži narodk. Narodk bě njeboh Jurij Žofka před lětami twarił a jón z figurami wudospołnił. Po jeho smjerći měli so nětko dalši nad nim zwjeselić, a tak wobroći so swójba na dźěćacy dom we wsy.
Zo móhli dźěćom Boži narodk a hodownu stawiznu spřistupnić, přewjedźechu kubłarjo katechezy. Wot prěnjeho adwenta hač 6. januara, hdyž swjećimy přichad třoch kralow, su podawiznu Jězusoweho naroda krok po kroku wobjednawali a narodk z figurami wudospołnili.
Boži narodk steji na šěrokej chódbje před skupinskimi rumnosćemi. Před wulkim woknom w pozadku je zdobom Radworska Stara cyrkwička widźeć, a nad narodkom swěći so wulka hodowna hwězda. Tak nasta wosebity hodowny kućik, kotryž dźěći zas a zaso rady wobdźiwaja.
Kubłarki a kubłarjo dźěćaceho domu so Žofkec swójbje cyle wutrobnje dźakuja!
Tekst a foće: Silvia Winarjowa
Jedna štwórć energije, kotruž ludźo po cyłej zemi přetrjebuja, nastawa na zakładźe zemskeho płuna. Z nim móža ludźo swoje bydlenja tepić. Płun předźěłuja tohorunja w turbinach milinarnjow. Ale zwotkel wón poprawom pochadźa? Jurij Nuk wam to tule nazornje rozkładuje.
Mjez hodami a Nowym lětom zawostajeja hodowne dary, wopyty pola přiwuznych kaž tež ta abo tamna překwapjenka wjele zaćišćow a dožiwjenjow. Ćim wažnišo je, zo dźěći tež raz swój nutřkowny měr namakaja. Dźěći Worklečanskeho horta móžachu njedawno wosebity poskitk wužiwać. Kubłarki su za nje zwučowanje w ćišinje přihotowali a su je z nimi w měrnej a ćěmnej rumnosći přewjedli. Kóždy móžeše sej tam papjerjanu swěčku ze wšelakimi materialijemi wudebić. Nastał je spodobny wobraz woswětlenja a nadźije.
Přejemy wšitkim dźěćom horta a jich staršim swětłapołne lěto 2022. Bernadett Lanzyna
Zo njejsu młodostni Radija Satkula jenož w rozhłosu prezentni, ale runje tež w syći wjele projektow předstajeja, je wjetšinje hižo znate. Tak su Satkularjo na přikład hižo pod mjenom „Krazy Kocor“ satiriski spěw „Štejk.Awta.Nuknica“ na platformje Youtube wozjewili. Njedawno slědowaše dalši widejo „Kónc tydźenja“. Jan Bogusz rozmołwješe so z Feliksom Cyžom, kiž bě na woběmaj widejomaj wobdźěleny.
Felikso, kak sće na ideju přišli, jako team MDR- Satkule spěwy wozjewjeć?
Po tym zo běch sej juhowuchodnu Jendźelsku hižo dokładnje wobhladała, startowach po narodninach přećelki do juhozapadneho dźěla kraja. Tam móžeš hišće wjele wjac wuslědźić. Tohodla běchu dny jara dołhe a napinace, zdobom pak połne njezapomnitych wokomikow. Prěni stop tury běštej atrakciji Lulworthcove a Durdle Door. Durdle Door je skalina, kotraž do morja saha a kaž wrota wupada. Tu jara rady filmy wjerća, dokelž je přiroda dych rubjaca. Njedaloko tohole městna leži Lulworthcove. Tajki zaliw w Jendźelskej wočakowała njebych.