Ciwilny škit wutwarić

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:

Berlin (dpa/SN). Zwjazkowy nutřkowny minister Alexander Dobrindt (CSU) chce kapacity ciwilneho škita za pad wójny abo atentata masiwnje wutwarić. Za to planuje inwesticije we wobjimje dohromady dźesać miliardow eurow. Z pjenjezami chcedźa po informacijach nowiny Bild přidatne wuhotowanje, twarjenja kaž tež personal a techniku, na přikład pola Techniskeho pomocneho skutka, zapłaćić. Do lěta 2029 chcyli dohromady 1 000 nowych specielnych jězdźidłow a 110 000 pólnych łožow nakupić.

Bołharka ESC dobyła

Wien (dpa/SN). Ze spěwom „Bangaranga“ je bołharska spěwarka Dara prěni raz Eurovision Song Contest (ESC) za swój kraj dobyła. 27lětna wubědźi sej ze swojim fulminantnym spěwom z wotstawkom najwjace dypkow. Spěwarka Sahra Engels zdoby za Němsku ze swojim titlom „Fire“ 23. wot dohromady 25 městnow. 8,935 mi­lionow ludźi bě sej finalnu show minjenu sobotu w němskej telewiziji wobhladało.

Tiger muža ćežko zranił

Buddhisća po cyłym swěće hotuja so na narodniny Buddhy, kiž swjeća lětsa 24. meje. W Seoulu w Južnej Koreji su dźensa ­paradu z lotosowymi latarnjemi přewjedli. Nimo buddhistiskich mnichow wobdźělichu so na njej tež někotre humanoidne ­robotery, kiž běchu tradicionalnu drastu woblečene. Foto: pa/REUTERS/Kim Soo-hyeon

Strowotniski alarm ebole dla

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:
Kinshasa (dpa/SN). Mjezynarodny strowotniski alarm je Swětowa strowotniska organizacija (WHO) smjertnych padow ebole w Demokratiskej Republice Kongo dla wozjewiła. Za rědku wariantu wirusa z mjenom bundibugyo nimaja tuchwilu ani šćěpjenje ani terapiju. Tohodla njemóža efektiwnje přećiwo chorosći wojować. Afriski strowotniski zarjad Africa CDC bě naposledk wo 336 podhladnych padach a 88 smjertnych padach rěčał. ­Jedyn z nich bě w Ugandźe, susodnym kraju Konga. WHO pak tohorunja rjekny, zo hladajo na ebolu wo pandemiji njerěča. Za dźesać susodnych krajow Konga je riziko tuchwilu najwjetši. Z mjezynarodnym strowotniskim alarmom chcedźa tež druhe kraje sensibilizować.

Němskana 25. městnje

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:
Köln/Berlin (dpa/SN). W mjezynarodnej studiji, kiž so z derjeměćom dźěći zaběra, steji Němska na 25. městnje. Dohromady běchu 37 krajow přepytowali. Studiju bě pomocny skutk za dźěći Zjednoćenych narodow UNICEF do nadawka dał. Němska steji kaž hižo loni na zadnich městnach pohódnoćenja a swoje móžnosće dale połnje njewužiwa, piše UNICEF w Kölnje. Wot lěta 2000 slědźenski institut Innocenti studiju prawidłownje přewjeduje, zo móhł situaciju w bohatych krajach posudźować. Lětsa stejachu Nižozemska, Danska a Francoska na čole rankinga. Wosebje alarměrowace su němske wuslědki we wobłuku kubłanja. Jeničce 60 procentow 15lětnych w Němskej minimalne naroki čitanja a ličenja spjelnja.

Ličba wotprawjenjow stupała

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:
London (dpa/SN). Loni bu po wšěm swěće jasnje wjace ludźi wotprawjenych, hač lěta do toho. To je organizacija Amnesty International (AI) wozjewiła. 2707 wotprawjenjow su za lěto 2025 dohromady w 17 krajach zličili, to je 78 procentow wjace hač lěto do toho. Amnesty International zdobom piše, zo je to najwjace wotprawjenjow po lěće 1981. Prawdźepodobnje bu hišće wjace ludźi wotprawjenych, štož pak nichtó dokumentował njeje. „Smjertne chłostanje je najekstremniša forma statneje namocy: Wone je nječłowjeske, doskónčne a hižo ruma za zmylki abo sprawnosć njeda. Zo je knježerstwa přeco hišće nałožuja, pokazuje na wot­trašace wašnje, kak mało je jim prawo ­čłowjeka na žiwjenje hódne“, praji Julia Duchrow, generalna sekretarka wotnožki AI w Němskej. Najwjace ludźi po wšěm swěće wotprawjeja po informacijach AI w Chinje. Woprawdźite ličby pak tam njeznaja, dokelž je knježerstwo jako „statne potajnstwo“ njewozjewja. Cyłkowna ličba tuž pady w Chinje, we Vietnamje a w Sewjernej Koreji njewobkedźbuje.

Zmužiće so angažować

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:

74 000 wěriwych na 104. zjězdźe katolikow zhromadnje swjećiło a diskutowało

Würzburg (dpa/SN). Z bojowniskim prědowanjom je biskop dr. Heiner Wilmer, předsyda Němskeje konferency biskopow (DBK), na zakónčacej Božej mši lě­tuši 104. zjězd katolikow we Würzburgu zakónčił. Wón namołwješe wěriwych a politiku, so aktiwnišo na dobro ćerpjacych angažować: „Swět so pali. Tuchwilu najwjetšu čłowjesku katastrofu dožiwjamy w Sudanje. (…) My pak smy dźěl tu­toho swěta. Woheń njezhašeš z tym zo přihladuješ!“ Ze swojim poselstwom poćahowaše so na hesło lětušeho zjězda ­katolikow „Měj zmužitosć, stań!“. Dohromady 74 000 wěriwych je so wot srjedy hač do wčerawšeho na nim wobdźěliło, mjez nimi běchu tež zwjazkowy kancler Friedrich Merz (CDU), zwjazkowy prezident Frank-Walter Steinmeier, prezidentka zwjazkoweho sejma Julia Klöckner (CDU) a bayerski ministerski prezident Markus Söder (CSU). Mjez dohromady 900 zarjadowanjemi běchu tež podijowe diskusije, na kotrychž so politiscy zamołwići z cyrkwinskimi zamołwitymi a wěriwymi do rozmołwy dachu.

Němskej so směja

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:
Pad zasudźeneho nacija Liebicha je na němsku politisku grotesku rozrostł, kotraž so mjeztym na mjezynarodnej runinje hraje: Zo je naci-muž, kiž je nowy zakoń samopostajowanja sam wusměšował, justicu nuzował, jeho do jastwa za žony zapokazać, dokelž je so jako „žona“ zapisać dał, běše zahajenje. Queerne organizacije hódnoćachu to jako „prowo­kaciju“. Druhi akt běchu jeho skóržby přećiwo medijam, kotrež běchu naspomnili, zo je do toho jako muž wustupował. Třeći akt: Liebich njeje jatbu nastupił a so zhubił. Štwórty akt: Wón resp. wona bu w Čěskej zajaty a chcyše nětko być nonbinarna wosoba. Pjaty akt: Češa su wěsty čas trjebali, so na zwučenosće wulkeho susoda zwučić, mjenowachu Liebich najprjedy „muža“, wšako pola nich lěkar w jastwje po napohledźe rozsudźi. Šesty akt: Naci-strona „Swobodni Saksojo“ prosy čěske knježerstwo wo politiski azyl za Liebich. Tež tuta błudnosć da so zawěsće hišće stopnjować. Marcel Brauman

Smjerć tema fachoweho dnja

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:
Fararka Jadwiga Malinkowa je wutoru tydźenja we wobłuku wustajeńcy „Nabožiny Sakskeje“, kotruž bě Sakska krajna centrala za politiske kubłanje zestajiła a kiž wot ­lěta 2023 hač do kónca 2026 po cyłej Sakskej pućuje, wo serbskich ewangelskich tra­dicijach kołowokoło smjerće a žarowanja přednošowała. Přednošk wotmě so we ­wobłuku fachoweho dnja „Smjerć je žiwjenje“. Na njón bě něhdźe 100 zajimcow ­přichwatało. Nimo přednoška porěča Malinkowa (srjedźa) tež z imamom Umerom Malikom z Lipska a z nawodnicu Kamjeničanskeje židowskeje wosady Ruth Röcher. Foto: Jadwiga Malinkowa

Přirodowědny muzej přećehnje

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:

Sobudźěłaćerki a sobudźěłaćerjo Přirodowědneho muzeja Senckenberg w Zhorjelcu hotuja so z połnej paru na přećah do noweho campusa při dwórnišću. Muzej wosrjedź města pak wostanje tež po přećahu dale wotewrjeny. Hač do lěta 2028 matej „wulke pakowanje“ a přećah zdokonjanej być.

Zhorjelc (dpa/SN). W Přirodowědnym muzeju Senckenberg w měsće nad Nysu so tuchwilu na přećah do noweho twarjenja přihotuja. W nowym kompleksu njedaloko dwórnišća chcedźa w přichodźe slědźenje, zběranje a wuwučowanje zjednoćić, rjekny nawodnica muzeja Kristin Baber. Liča z tym, zo budźe nowe twarjenje wosrjedź tutoho lěta hotowe. Hižo ­tutón tydźeń pjatk, 22. meje, wotewru w dotalnym twarjenju při Marijinym naměsće wustajeńcu pod hesłom „Zapakowane a wupakowane“, kotraž ma přećah na nowe stejišćo přewodźeć. „Prezentaciju w přichodnymaj lětomaj stajnje znowa přiměrimy“, Baber připowědźa.

To a tamne (18.05.26)

póndźela, 18. meje 2026 spisane wot:

Hač zasudźenu prawicarsku ekstremistku Marlu Svenju Liebich do Němskeje přepodadźa, Plzenske krajne sudnistwo dźensa rozsudźi. Liebig, kotruž běchu spočatk apryla na němsko-čěskej mjezy zajeli, sedźi wot toho časa w čěskim jastwje. Jeli sudnistwo rozsudźi, ju Němskej přepodać, wočakuje ju jastwo w Kamjenicy. Za zasudźenej ekstremistku běchu wot kónca awgusta 2025 najprjedy w Němskej, pozdźišo po wšej Europje pytali.

Mortwa wjelryba, kotruž běchu minjeny štwórtk před danskej kupu Anholt wuhladali, je samsne zwěrjo, kiž bě wjacore razy w Baltiskim morju před němskim pobrjohom w pěsku tčacy wostało. Pod mjenom „Timmy“ běštej ryba a jeje wuchowanje němsku towaršnosć wjacore tydźenje ­zaběrałoj. Kadawer wjelryby danske knježerstwo wotwlec nochce, dokelž to w Danskej z wašnjom njeje.

HSSL25

LND onlineshop 2026

Chróšćan Šulerjo

Nowe poskitki knihow LND namakaće w lětušim wudaću Nowinkarja!

Nowinkar 2025

Midas Logo